NOVÁ BAŇA. Novobančania sa spojili a ukázali, že aj oni majú srdcia na pravom mieste. Počas decembrového benefičného koncertu, ktorý sa niesol v duchu Mamka a ocko v jednej osobe, vyzbierali pre dve mamičky, ktoré postretol ťažký osud a zostali na výchovu svojich detí samé, až 4.164 eur.
Kedy sa vráti ocko?
Eva Králičeková (27) a Majka Šmitalová (38) z Novej Bane sú dve ženy, ktoré postretol rovnaký osud. Obe pred nejaký časom prišli o svojich partnerov a zostali tak na výchovu malých detičiek samé. Odvtedy im musia nahrádzať aj otca, čo nie je vždy ľahké. Nielen psychicky, ale aj finančne. Evine má dve dcéry. Jedna má osem a druhá deväť rokov. Partner ju opustil pred ôsmimi rokmi, krátko po narodení jej druhej dcérky.
Boli sme boli taký taliansky pár,“ začína svoje rozprávanie mladá mamička Eva. Už po narodení jej prvej dcérky mali s partnerom krízu, ktorú sa im nepodarilo zažehnať ani po narodení ich druhej spoločnej dcérky. Nakoniec sa obaja dohodli, že bude lepšie, ak každý pôjde svojou vlastnou dcérou. Eva však ťažké srdce na bývalého partnera nemá.
„Odmalička som moje deti viedla k tomu, aby poznali svojho ocka,“ hovorí. Veľa času však jej bývalý partner deťom neopätuje. „On už má svoju vlastnú rodinu, je rozlietaný a málokedy si na ne nájde čas,“ hovorí mamička, ktorá sa s jeho odchodom už vyrovnala. „A bolo to pre mňa aj pre deti najlepšie rozhodnutie,“ hovorí mamička, ktorá si prispôsobila život a zariadila ho tak, aby vyhovoval jej a jej deťom.
„Jej dve dcérky však mali s odchodom ich otca väčší problém. Stále sa pýtali, kedy ocko príde,“ hovorí Eva a so smútkom v hlase dodáva: „veľakrát sa sľúbil, ale potom sa mu nedalo prísť a dievčatá boli smutné,“ hovorí. „Tak som im prestala hovoriť, kedy ocko príde, aby nečakali naňho,“ hovorí. „Veľakrát sklamal, nielen mňa, ale aj deti,“ dodáva.
Majka to s vysvetľovaním toho, prečo ich otec odišiel, mala podstatne ťažšie. Jej manžel ich totiž po ťažkej chorobe opustil pred troma rokmi. „Tá otázka sa u nás zodpovedáva stále. Deti sa na otca pýtajú. Ja im vždy poviem, že ich ocko je v nebi a tam na nás dáva pozor a ochraňuje nás,“ hovorí so smútkom v hlase. Majka má dve deti: Jedenásťročného chlapca a šesťročnú dcérku. „Deti to chápu, len to bolí,“ hovorí. „My dospelí sa máme problém vyrovnať s akýmikoľvek stratami, pre deti je to určite ťažšie,“ dodáva.
„Navonok sa usmievam, no vnútri to stále bolí. Človek hľadá na zemi oporu, ktorú stratil.“ Našťastie majú obe ženy okolo seba milujúcu rodinu a priateľov, ktorí sú im oporou a pomáhajú im. „Kde sa dá, zastúpia aj chlapské veci. Človeka však nenahradia,“ hovorí Majka a slzy sa jej tlačia do očí. Aj keď vedela, že manžela trápi ťažká choroba, na jeho odchod tak skoro nebola pripravená. „
Na to sa nikdy nedá pripraviť a prišlo to vo chvíli, kedy sme to absolútne nečakali,“ hovorí Majka. Jej manželovi chorobu zistili až v neskoršom štádiu, kedy už nebolo možné jej pomôcť. „Najťažší hendikep manželovej choroby bol kašeľ, a my sme sa s tým naučili žiť,“ hovorí. V deťoch stále vidí svojho manžela. „Vidím v nich niekedy aj jeho,“ hovorí Majka, ktorá sa deťom snaží byť ich vzorom.
Obdarované mamičky Eva Králičeková a Majka Šmitalová. (v strede). (zdroj: Lukáčová)Otec v rodine chýba
„Už to nie jej také, ako to bývalo predtým,“ pokračuje v rozprávaní. Otec im v rodine chýba stále a každý deň naňho myslia. „Najhoršie je to vtedy, keď sme na nejakom podujatí, na ktorom ten rodič chýba alebo sa vyskytne situácia, ktorú neviem riešiť. Vtedy si spomeniem na manžela, že on by si s tým isto hravo poradil,“ hovorí so smútkom v hlase Majka.
„Je to dosť ťažké, lebo dcéra to prejavuje plačom. Snáď keď vyrastie, možno sa s tým postupne vyrovná,“ hovorí so smútkom v hlase. „Som svojím deťom aj otcom aj matkou. Predovšetkým by som chcela byť najmä matkou svojím deťom,“ hovorí Majka. „Matku majú deti tu, tá je tu pre nich ešte stále, keď už otecko nie,“ hovorí. Odkedy jej deti stratili otca, sú na svoju matku veľmi naviazané. „Najmä keď idem niekam preč, cítim, že to odlúčenie znášajú dosť ťažko,“ hovorí matka, ktorá svoj život momentálne zasvätila svojím deťom.
Pri otázke, ako dokážu zvládať výchovu a starostlivosť o deti samé, sa obe ženy zhodujú: „je to ťažké. Bez pomoci dobrých ľudí by sa to nedalo zvládať,“ hovoria. A ako ženám ostatní pomáhajú? „Výmenou názorov, dobrou radou či pomocou,“ hovorí Eva. Našťastie majú obe ženy okolo seba milujúcu rodinu a priateľov, ktorí sú im oporou a pomáhajú im.
„Kde sa dá, zastúpia aj chlapské veci. Človeka však nenahradia,“ hovorí Majka a pokračuje: „My sme silno veriaci a Boha máme v srdiečku. S tým nás aj môj manžel opúšťal. Jednou vetou: Pán Boh sa stará. Či už cez ľudí alebo cez dobré slová, ktoré vás povzbudia a idete ďalej. Niekedy len stačí milý úsmev alebo sa nám niečo radostné stane. Takýmto spôsobom sa to dá zvládnuť,“ hovorí.
Boli už aj situácie, keď to mladé ženy chceli vzdať. „no vždy som sa postavila. Či už cez modlitbu alebo som zašla do kostolíka. Boh je moja veľká opora,“ hovorí Majka. „Keď je najťažšie, som uňho. V takejto viere vychováva Majka aj svoje deti. „Keď mi je najhoršie, poviem si, sú tu moje deti, moje dievčatá a musím sa snažiť najmä kvôli nim,“ hovorí Eva.
Obe matky sú zamestnané. Eva pracuje na dohodu. Jej bežný deň vyzerá nasledovne. „Ráno vstaneme, odprevadím deti do školy, potom idem do práce. Keď sa vrátim z práce, idem po deti zo školy. Urobíme úlohy, pohráme sa a ideme spať,“ hovorí. Pre obe matky je to vyčerpávajúce. Deťom sa snažia dať všetko, čo môžu. Či už po materiálnej alebo duchovnej stránke.
Voľný času im preto pre seba veľmi nezostáva. V nedeľu, keď je trošku voľnejší deň a môžem, tak si rada pospím,“ hovorí Eva. Deti sú pre ženy všetko, ich celý život. „Som veľmi rada, že ich mám,“ hovorí Eva. Obe ženy sú zamestnané. Eva pracuje na dohodu pri koňoch, Majka zas pracuje na šesť hodín v chránenej dielni, kde pracuje s kvetmi. Napriek tomu, že si nemôžu dovoliť všetko, čo by chceli a samy potrebujú pomoc, Eva ešte pomáha aj ostatným. Konkrétne Majke, ktorej pravidelne daruje oblečenie pre jej deti. „S Evkou nás spojili práve naše deti, ktoré navštevujú tú istú školu,“ hovorí Majka.
Každoročne Novobančania pomáhajú tým, ktorí pomoc potrebujú. (zdroj: Lukáčová)Pomohli im dobrí ľudia
Keď mesto obe ženy oslovilo do projektu benefičného koncertu, zostali prekvapené. „Bolo to zvláštne. Ja som najprv váhala, či ísť alebo nie. Viete, som stále doma s deťmi a medzi ľudí sa málokedy dostanem,“ rozpráva Eva, ktorá však nakoniec s oslovením súhlasila. „Spravila som to najmä kvôli mojím deťom,“ hovorí. Majku podobne ako aj Evu, oslovenie zaskočilo. Nakoniec však súhlasila aj ona. „mysleli sme si, že dostaneme kyticu a to bude všetko. To, že sa nám ľudia vyzbierali nás príjemne prekvapilo,“ hovorí.
„Na koncerte som sa cítila veľmi dobre. Užila som si ho naplno,“ dodáva Eva. Na koncerte obe mamičky aspoň nachvíľu zabudli na stres a starosti, ktoré ich denne stretávajú. „Príjemne sme si tam oddýchli,“ zhodujú sa obe. „Ľudia sa snažili a záležalo im na tom, aby sme sa tam cítili dobre,“ hovorí Eva. Obom mamičkám na kultúru nezostáva veľa času, tak ich koncert, ktorý mesto pripravilo pre ne veľmi potešil.
„Ja už len veľké ďakujem za to, že sa posnažili, aj to množstvo ľudí, ktoré tam prišlo a tie ich úprimné úsmevy, množstvo ľudí nás už pozná, takže ma to veľmi potešilo,“ dopĺňa ju Majka.Stratu partnerov niesli a aj stále nesú obe ženy ťažko. No ako samy hovoria, tieto udalosti ich aj posilnili.
„Naučilo ma to, že treba sa vedieť spoľahnúť vždy sama na seba,“ hovorí Eva. A kedy najviac cítiť, že v rodine chýba aj ten druhý rodič? „Sú to každé tie chvíle, pri ktorých by mali byť obaja rodičia,“ hovorí Majka. „Mali sme prvé sväté prijímanie. Veľmi tam chýbal. Chýbať bude aj vtedy, keď moja dcéra bude prvýkrát kráčať budúci rok do školy.“
A Eva sa k nej pridáva: “Vážte si rodinu, pokiaľ ju máte a je kompletná, Lebo keď tam už jeden člen chýba, je to o to náročnejšie a niekedy to človek nemusí zvládnuť.“ „Nerada by som, aby sa to, čo sa v našej rodine stalo, odzrkadlilo na mojich deťoch. Aby mali problémy v dospievaní či v živote,“ hovorí Majka. „Dúfam, že budú vďačné za to, že pre ne robíme všetko, čo sa len dá,“ dopĺňa ju Eva.
A čo je najväčšou túžbou mladých mamičiek? „Mojou najväčšou túžbou je, aby som raz nepočula, že som ako matka zlyhala,“ hovorí Majka. „Dúfam, že nám raz naše deti budú vďačné za to, že pre ne robíme všetko, čo sa len dá,“ dodáva aj Eva na záver.
