Práci s deťmi zasvätila svoj život. Vďaky sa dočkala v podobe ocenenia

BREHY. Danka Mokrá sa aktívne venuje práci s deťmi. Venuje sa folklóru v obci, vedie Detský folklórny súbor Brežanček či spolupracuje so seniormi v Domove sociálnych služieb. Za svoju dobrovoľnícku prácu získala ocenenie v celoslovenskom oceňovaní dobrovoľníkov s názvom Srdce na dlani.

Nedávno ste získali ocenenie za prínos v kultúre a umení. Nominovaná ste však boli najprv do úplne inej kategórii.

- Je to tak. Pán Anton Stašov ma nominoval do kategórie Práca s deťmi a mládežou, no ocenenie som napokon získala za ketogóriu Kultúra a umenie. Získané ocenenie je pre mňa veľká česť, veľmi si to vážim a teším sa z neho. Je to veľké uznanie a teší ma, že si niekto všíma a váži prácu, ktorú robím.

Prečo si myslíte, že ste práve vy získali toto ocenenie?

-Prečo si myslím, že som ho získala práve ja? To neviem, to by vám mali povedať tí, ktorí ma navrhli na nomináciu alebo porota, ktorá rozhodovala. Ale snáď je to tým, že si okolie všíma to, čo robím, že si vážia moju prácu a hádam sa im to aj páči.

Ako dlho sa už venujete práci s deťmi? Čo vás k tejto práci priviedlo?

- S deťmi pracujem 5 rokov. Priviedla ma k nim pani učiteľka Mária Slosiarová a moja láska k folklóru a všetkému ľudovému. Tiež sú mi veľkou oporou a aj inšpiráciou moji rodičia, ktorí ma v týchto činnostiach neskutočne podporujú a pomáhajú mi. A ja by som sa práve im chcela najviac poďakovať a myslím si, že to ocenenie, ktoré som získala, by si právom zaslúžili oni, pretože to, že som taká aká som, je zásluha najmä mojich rodičov.

Akým konkrétnym činnostiam sa venujete, čo sa práce s deťmi týka?

-Venujem sa folklóru. Vediem Detský folklórny súbor Brežanček a snažím sa deti viesť k udržiavaniu tradícii a ľudových zvykov,k láske k ľudovej piesni a tancom. Vždy som mala k folklóru veľmi blízko. Keď som bola malá, aj ja som bola členkou tohto detského súboru a obdivovala som pani učiteľku Máriu Slosiarovú, zakladateľku detského folklórneho súboru Brežanček, ako to vždy s deťmi vedela. Obdivovala som ju, aké krásne choreografie a scénky vedela s deťmi nacvičiť. A keďže ona ma veľmi dobre pozná a vie, že folklór je môj balzam na dušu, po jej odchode na dôchodok ma požiadala, či by som nechcela pokračovať v jej šlapajách. Bola to pre mňa veľká česť, no poviem pravdu, mala som aj strach, pretože s deťmi som nikdy nerobila, ale chytilo ma to za srdce a veľmi ma to baví.

Je práca s deťmi náročná?

- Hoci je to niekedy ťažké a hlavne časovo náročné, skúšky bývajú niekedy namáhavé ako pre mňa, tak aj pre deti, ale nič sa nevyrovná tomu pocitu pri potlesku obecenstva po každom vystúpení. Keď vidím na tvárach detí šťastný úsmev a  radosť z úspechu, vtedy viem, že to čo robím, má zmysel. S deťmi sa mi pracuje výborne, sú veľmi bystré, nadané a vnímavé.

Deti majú záujem o folklór aj vďaka detskému súboru Brežanček. (zdroj: Archív Danky Mokrej)

Čo pri práci s deťmi najviac zaberá a ako je najlepšie upriamiť ich pozornosť?

-Viete, keď pripravujeme nejaký program, ja si len vymyslím tému a takpovediac ju hodím medzi deti a potom ich len pozorujem. Naposledy sme robili Jarmok, najprv sme sa len rozprávali o tom, aké jarmoky bývali kedysi, čo všetko tam bolo a potom som deťom navrhla, aby sme sa spolu na taký jarmok zahrali. A tá úžasná detská fantázia vymyslí naozaj všeličo. Stačí ich pozorovať pri hre, sem-tam ich usmerniť, alebo im nenápadne podsunúť moju predstavu, popritom si to všetko zapisovať a takto si spoločnými silami zostavíme celý program. Deti sa dávajú do toho celé a to je úžasné.

Spolupracujete aj so seniormi v Domove sociálnych služieb v Novej Bani. Ako sa vám spolupracuje s nimi?

Seniori, s ktorými pracujem v Domove sociálnych služieb v Novej Bani sú pre mňa veľkou inšpiráciou. Veľa sa s nimi rozprávam o minulosti, o ich detstve o hrách, ktoré sa kedysi hrávali, či o spomienkach na mladosť. Keď pri rôznych príležitostiach prídeme s deťmi do domova vystupovať, tak mi je veľkým potešením vidieť v tvárach týchto starých ľudí, že sa aspoň takýmto spôsobom môžu vrátiť v spomienkach do svojho detstva a mladosti. Vidia sa v tých deťoch a ja mám vždy pri tom taký zvláštny pocit. Akoby som bola mostom medzi minulosťou a budúcnosťou. Títo ľudia sú určite najvďačnejším obecenstvom, ale sú aj najväčšími kritikmi. A to si ja cením, pretože keď ma upozornia na nejakú chybu, druhýkrát sa jej snažím vyhnúť.