KĽAK. Kňaz Kľakovskej doliny Michal Lajcha prišiel s originálnym návrhom. Pod farnosť, ktorú spravuje, spadajú tri obce, a to Kľak, Ostrý Grúň a Hrabičov. Rozhodol sa teda, že všetky obce farnosti Kľakovskej doliny spojí dohromady jeden erb.
„V dnešnej dobe anonymity, keď zabúdame na dedičstvo otcov, na rodnú hrudu či na svoje korene, zabúdame na minulosť. Máme tendenciu splynúť s davom a nevieme kam patríme,“ vysvetlil kňaz a pokračoval: „Strácame nielen kresťanské sebavedomie a hrdosť. Erb má byť pripomienkou týchto hodnôt, ktoré sa stávajú reliktom, napriek tomu, že u našich rodičov boli samozrejmé.“
Spolu s odborníkom
Vytvoriť návrh na jednotný erb pre tri obce nebolo vôbec jednoduché. Išlo predovšetkým o to, aby erb obsahoval znaky všetkých obcí. „Tiež som sa snažil o to, aby erb, pokiaľ je to možné, reflektoval aj tragické udalosti z roku 1945, ktorými dodnes obyvatelia Ostrého Grúňa a Kľaku žijú,“ povedal Lajcha. Na erbe spolupracoval s odborníkom, heraldickým konzultorom Miroslavom Glejtekom, ktorý je jeho autorom.
„Ja som mu len zadal štyri požiadavky, a to aby v erbe boli všetky obce Kľakovskej farnosti – Kľak, Ostrý Grúň aj Hrabičov, a aby tam bola zachytená Krvavá nedeľa z 21. januára 1945, keď boli obce Grúň aj Kľak vypálené,“ vysvetlil s tým, že si želá, aby symbol prijali za svoj všetci obyvatelia Kľakovskej doliny.
Takto vyzerá erb farnosti Kľakovskej doliny. (zdroj: Archív Michala Lajchu)Každý symbol má svoj význam
A čo znamenajú jednotlivé symboly erbu? Vo farnosti Kľakovskej doliny je za patrónku považovaná svätá Terézia z Avily.
„V tejto súvislosti som sa rozhodol použiť prvok z rádovej symboliky, ktorým je akoby z vrchu vyrastajúci tlapovitý latinský kríž. Druhým prvkom, ktorým vyjadril patrónku farnosti, bolo plamenné srdce,“ vysvetlil.
Takzvaný karmelitánsky kríž, vychádzajúci ponad plamenné srdce a vyrastajúci z hory, evokuje povýšenie svätého Kríža v Ostrom Grúni. Symbolom, ktorý vyjadruje Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku kostola v Hrabičove, je sedemhrotá hviezda. „Je zdvojená preto, že iba jedna hviezda by pôsobila disharmonicky a zdvojenie je ikonografický prvok, ktorý býva v symbolike častý,“ dodal Lajcha.
Krvavú nedeľu v erbe pripomína červená farba, farba krvi, čo predstavuje mučeníctvo. „Kríž zas symbolizuje utrpenie, horiace srdce plamene, vypálenie,“ priblížil kňaz.
„Erb musí byť odkazom, dedičstvom, posolstvom minulosti, smerom do budúcnosti. Erb sa nerobí na jednu generáciu, ale prakticky navždy. Krvavá nedeľa žije v mysliach a v srdciach tunajších ľudí, a kým bude Kľak Kľakom a Grúň Grúňom, tak sa na to bude spomínať, preto som dal podmienku aby to v erbe bolo,“ priblížil posolstvo erbu kňaz.
K erbu patrí aj vlajka farnosti. Ponesú ju počas pietnej spomienky 24. januára. (zdroj: Archív Michala Lajchu)Dôjde k postupnému zlučovaniu farností?
Za vznikom vlastného erbu však stojí ešte jeden dôvod. Tým je podľa kňaza sekularizácia cirkvi i to, že viera ako taká je v poslednej dobe na ústupe. "Kňazských povolaní je čoraz menej. Niekedy máme s kolegami kňazmi diskusie, ako asi bude vyzerať organizácia cirkvi v našom regióne," dodal kňaz a podotkol, že nie je vylúčené, že v blízkej budúcnosti dôjde k zlučovaniu farností.
"Ani kostoly ani farské budovy nebude mať kto uživiť a ani nebude kňazov," dodal. "Napríklad, v Žarnovici bude zopár kňazov, ktorí budú spravovať farnosť od Veľkého Poľa cez Kľakovskú dolinu až po Žarnovicu. Verím, že raz erb našej farnosti bude aspoň malou brzdou k jej zrušeniu," podotkol.
S erbom farnosti úzko súvisí aj vlastná vlajka, zástava či pečiatka. „Vlajka je spolu so slovenskou vlajkou na farskom úrade na ozdobnom držiaku, aby už z námestia bolo vidno, že ide o nejakú inštitúciu,“ ozrejmil kňaz. Nová zamatová zástava je zatiaľ v kancelárii. „Prvýkrát sa použije počas pietnej spomienke 24. januára, bude ju slávnostne niesť v sprievode jeden birmovanec,“ dodal na záver.
Aktuálne sa kňaz snaží o to, aby bol erb oficiálne zaregistrovaný do Heraldického registra Slovenskej republiky.
