SLASKÁ. Po Lutilke z Lutily, ktorá svoje CD vydala nedávno a vo februári sa ho chystá oficiálne pokrstiť, uzrel svetlo sveta aj prvý album Slašťanskej kapely zo Slaskej. Má názov Slašťanskou dolinou a už ho stihli aj pokrstiť.
Mladí kapelu oživujú
Obecná dychovka funguje v Slaskej už štyridsať rokov. Jej história sa traduje od roku 1976, keď vznikla dychovka v Lovči. Keď v Žiari vybudovali mestské kultúrne centrum, kapela sa presunula do jeho priestorov. Pod názvom Žiaranka tam vystupovala v období medzi rokmi 1980 do 2013.
Neskôr sa kapela presunula do Slaskej, kde odvtedy oficiálne vystupuje pod názvom Slašťanská kapela.
Kapelu tvorí osem muzikantov a dve mladé speváčky. Prílev nových členov by v zoskupení privítali. „Dychovka je ale taký žáner, ktorý najmä pre mladých ľudí nie je veľmi pútavý,“ hovorí kapelník Miroslav Mikula, ktorý v s kupinepôsobí už dvadsaťšesť rokov.
O to viac ho prekvapuje, že k dychovke inklinujú ich dve mladé speváčky. „Jedna má osemnásť a druhá dvadsať,“ hovorí. „V dnešnej dobe je to nezvyčajné, ale sme radi, že ich to baví a pri nich aj my mladneme,“ usmieva sa.
V dychovej hudbe pôsobí aj syn s otcom. „Paradoxom je, že práve syn pritiahol otca k dychovke,“ hovorí Miroslav. Ďalšou zaujímavosťou je, že nikto z členov Slašťanskej kapely nemá hudobné vzdelanie. „Môžem povedať, že sme jediná kapela v žiarskom okrese, v ktorej ani jeden člen nemá hudobné vzdelanie,“ priznáva kapelník.
Svoj prvý album Slašťanskou dolinou stihli už aj pokrstiť. (zdroj: Archív Slašťanskej dychovej kapely)CD nahrávali v štúdiu
Spomínaný album Slašťanskou dolinou obsahuje dvanásť skladieb. Okrem tradičných ľudoviek sa k nim kapela rozhodla pridať aj prespievaný hit známy z komédie storočia S tebou mně baví svět, Sladké mámení. Album pokrstila kapela v kultúrnom dome v Slaskej.
„Na krst sa prišlo pozrieť veľa ľudí, po dlhom čase sa kultúrny dom opäť zaplnil,“ neskrýva nadšenie kapelník.
Čo vlastne viedlo kapelu, aby po štyridsiatich rokoch existencie vydala svoj prvý album?
„Členovia kapely starnú a chceli sme, aby po nás nejaký záznam zostal aj v takejto podobe,“ hovorí Miroslav. Album sa nahrával v štúdiu v Čataji, ktoré im zapožičal ich priateľ, kapelník dychovej kapely Hodrušanka. Keďže kapela hráva bez klarinetov, od Hodrušanky si museli zapožičať aj tie. Album nahrávali za svoje, prispela však aj obec.
Nahrávanie CD je väčšinou drina a vyžaduje si veľa času, či už na skúšania alebo aj opakovania. Bolo to tak aj v prípade Slašťanskej kapely? „Na nahrávanie sme sa pripravovali zhruba trištvrte roka,“ hovorí Miroslav. Kapela za ten čas poctivo skúšala každý týždeň.
Samotné nahrávanie zvládli za víkend. CD Slašťanskou dolinou vyšlo v počte tristo kusov. „Nechceme ho však predávať. Sme amatérska kapela, takže viac-menej tieto CD-čká darujeme,“ hovorí Miroslav, a ďalej ozrejmuje: „My to robíme pre radosť. Našu, aj radosť ľudí,“ hovorí.
Obec Slaská. Jej fotografia sa nachádza na zadnom obale CD. (zdroj: Archív Slašťanskej dychovej kapely)Sú priatelia, nie konkurenti
Kapela koncertuje predovšetkým v okolí. „Absolvovali sme aj koncerty v zahraničí, konkrétne vo Francúzsku, kde sme sprevádzali mažoretky z Prievidze,“ hovorí Miroslav. Okrem Francúzska mala kapela svoju premiéru v Belgicku či v Maďarsku.
Súťaží sa kapela nezúčastňuje práve kvôli chýbajúcim klarinetom. Podobne ako lutilská dychovková kapela, aj oni sa pravidelne zúčastňujú Bellovho festivalu dychovej hudby v Kremnici.
Väčšinou však účinkujú v kúpeľných mestách, ako sú Turčianske Teplice či Piešťany a Bojnice. Úspešnejšiu dychovú kapelu z Lutily však ako konkurenciu nevnímajú. „Možno sa to niekomu javí, že sme konkurencia, no my si s Lutilkou vzájomne vypomáhame,“ hovorí Miroslav a pokračuje: „Keď niekomu vypadne muzikant, zaskočíme za neho alebo oni za nás,“ vysvetľuje.
Úspech susednej kapele doprajú. „My ich konkurenciu nevnímame. Teší nás, že sú tu ľudia, ktorí sa snažia v okrese pozdvihnúť dychovú hudbu,“ hovorí a pokračuje: „Chodievame sa pozerať na našich kamarátov, nie na konkurenciu,“ hovorí s úsmevom.
Väčšie plány do budúcnosti okrem miestnych koncertov kapela zatiaľ nemá. „Nechávame veciam voľný priebeh,“ hovorí Miroslav. Svojou hudbou by sa chceli dostať do povedomia mladších ľudí. „Aj mladí ľudia inklinujú k folklóru. Klasická dychovka však v médiách veľa priestoru nedostáva,“ dodáva.
Najlepšie by podľa slašťanského kapelníka bolo, keby si dychovka u nás vybudovala také miesto a význam, ako v susedných Čechách, konkrétne na Morave. Tú často kapela navštevuje. „Tam si to človek vychutná, to je balzam na dušu,“ hodnotí Miroslav
