PRESTAVLKY. „Drobisk, už napadou sňah, berme brusle, vlačuhe i slíčuhe a hybaj ho tavon!“ Že z tejto vety nerozumiete ani slovo? Predstavte si, že sa takto u nás voľakedy rozprávalo úplne bežne.
Ak ste sa stihli stratiť už hneď na začiatku, jedinečný Nárečový a hovorový slovník obce Prestavlky a obcí v okolí Svätého Kríža nad Hronom vám vysvetlí, čo jednotlivé nárečové výrazy znamenajú. Autorka slovníka, Prestavlčanka Magdaléna Poloňová, vám v ňom priblíži oveľa viac.
Obsahuje vyše 2 700 slov
Myšlienku vytvoriť komplexný slovník miestneho nárečia dostala Magdaléna hneď po tom, ako sa s manželom a deťmi presťahovali zo Žiaru nad Hronom do rodnej obce Prestavlky. „Keď som stretávala starších ľudí na ulici a prihovárali sa mi týmto nárečím, pripomenulo mi to vždy mojich rodičov i starých rodičov,“ hovorí.
„To nárečie mi bolo veľmi blízke už od narodenia. V podstate prvé slová, ktoré som počúvala, boli práve tieto nárečové,“ vysvetľuje svoj blízky vzťah k miestnemu nárečiu Magdaléna.
„Päť rokov som myšlienku zachovať nárečie v podobe slovníka aj pre naše deti či vnúčatá nosila v sebe,“ hovorí Magdaléna, ktorá je sama šesťnásobnou mamičkou. V marci v roku 2011 sa preto rozhodla, že začne jednotlivé nárečové slová zbierať a ukladať si ich do počítača. „Keď som nazbierala okolo deväťsto slov, videla som, že je to nádejné a že by z toho predsa len niečo mohlo byť,“ hovorí.
So zbieraním nárečových slov jej pomáhali aj jej kamarátky. Za pomoci nich, ale aj pomoci ostatných Prestavlčanov, sa jej takmer po piatich rokoch podarilo zozbierať vyše 2 700 slov.
Autorka slovníka Magdaléna Poloňová z Prestavĺk. (zdroj: Archív Magdalény Poloňovej)Jediný nárečový slovník v okolí
K vydaniu slovníka ju inšpirovala aj bývalá starostka obce Zubrohlava, ktorá výrazy ich miestneho nárečia zbierala až pätnásť rokov a ručne si ich zapisovala. Zbierku mala Magdaléna hotovú už pred rokom, zostávalo už len nájsť potrebné financie, aby slovník mohol vyjsť aj v tlačenej podobe. Tie sa nakoniec podarilo zohnať a slovník miestneho nárečia v decembri minulého roka konečne uzrel svetlo sveta aj v tlačenej podobe.
Hľadať zdroje pomáhali aj ľudia z obce, ktorých myšlienka jedinečného slovníka s ich nárečím nadchla rovnako ako samotnú autorku. „Verím, že tento slovník bude robiť radosť nielen mne, ale najmä druhým,“ hovorí Magdaléna., ktorú teší, že slovník stihol vyjsť ešte pred Vianocami. Ľudia vraj k nej chodili ešte aj na Štedrý deň, aby slovník mohli kúpiť ako darček pre svojich blízkych.
Slovník oslovil aj okolité obce ako Horná či Dolná Ždaňa, Dolná Trnávka. Dostal sa už aj do Mestskej knižnice v Bratislave, kúpili ho aj pre rodákov do Kanady. Slovník si zatiaľ môžu záujemcovia zakúpiť priamo v obci za výrobné náklady.
Magdaléna hovorí, že nejde o zisk, ale o to, aby sa miestne nárečie zachovalo aj pre ďalšie generácie. Ako už aj samotný názov slovníka prezrádza, nie je v ňom zahrnuté len nárečie z Prestavĺk, ale aj z okolitých obcí.
„Väčšinu nárečových slov majú naše obce spoločnú,“ vysvetľuje. Autorke však šlo predovšetkým o to, aby boli v slovníku zachytené práve originálne nárečové slová z Prestavĺk. Ako už Magdaléna spomínala, veľa nárečových slov je jej blízkych, no pri vytváraní slovníka sa stretla aj s takými, ktoré boli oveľa staršie a nepoznala ich. Ich pravosť a význam si preto overovala vždy minimálne z dvoch zdrojov.
„Práve stredoslovenské nárečie si zobral Ľudovít Štúr ako podklad pre spisovnú slovenčinu a som nesmierne rada, že sa mi tento slovník podarilo vydať v roku 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra,“ vysvetľuje Magdaléna aj ďalší dôvod, prečo slovník vyšiel ešte koncom minulého roka.
Skutočné príbehy ľudí
Okrem nárečových slov a ich významov tento netradičný slovník obsahuje aj rôzne bonusy. V jeho úvode nájdu čitatelia okrem stručnej histórie obce aj miestne názvy častí dediny či najčastejšie priezviská a mená obyvateľov obce. „Keď sa v obci stalo, že sa viacerí obyvatelia volali rovnakým menom či priezviskom, ľudia im vymysleli prezývky,“ približuje Magdaléna. Veľakrát sa tak stalo, že ľudia dotyčného nepoznali ani po mene, ale práve vďaka jeho prezývke. A tak vznikli prezývky ako Bučko, Kareš, Fešter či Duch alebo Účtovník.
Okrem prezývok sa v slovníku nachádzajú aj takzvané častušky. Sú to krátke vtipné básničky, ktorými miestne ženy v minulosti častovali najmä družstevníckych funkcionárov. V slovníku nechýbajú ani tradičné Prestavlcké ľudové piesne či tradičné hry, ktorými sa v minulosti zabávali deti, keď ešte neexistoval internet či televízia.
Pri listovaní môžu čitatelia tiež nájsť vtipné príhody ľudí, ktoré sa v obci skutočne stali.
„Toto je po prvýkrát, čo sú príbehy uložené na papieri, aby sa zachovali nielen v ústnom podaní,“ hovorí Magdaléna.
Záver slovníka obohatila o dobové fotografie, ktoré sa jej podarilo zozbierať od miestnych ľudí. Najstaršia fotka použitá v slovníku pochádza z roku 1934. Najnovšia zas z roku 1964. „Chcela som, aby v slovníku mal spomienku každý náš obyvateľ, či už vo fotke alebo v príbehu,“ vysvetľuje.
Ocenili ho aj etnologičky
Fotografiami, ktoré doteraz neboli nikde uverejnené, sa snažila zachytiť život v Prestavlkoch do polovice 60. rokov. Snahu autorky ocenila aj etnologička Zuzana Denková:
„Nárečový slovník vždy na jednej strane reaguje na zmeny v živote spoločnosti, na druhej strane i konzervuje staré časy. Tým je úžasný i prestavlcký slovník, lebo odkrýva atmosféru tradičnej pohronskej dediny, ale zároveň prináša výrazy, ktoré sa do ľudovej reči dostali po veľkej spoločensko-politicko-ekonomickej zmene v roku 1948, a tým sa stáva dynamickým slovníkom minimálne dvoch generácií Prestavlčanov, generácie, ktorá žila v prvej polovici 20. storočia a generácie našich predkov, ktorí svoj produktívny vek prežili v druhej polovici storočia,“ hovorí etnologička, ktorá tiež ocenila zaradenie častušiek do slovníka.
„Tieto častušky sú odrazom každodenného života socialistickej dediny, čo je obdobie málo spracované. Podobne máme nedostatočne spracovanú i históriu celej Žiarskej kotliny a práve prestavlcký slovník je zaujímavým primárnym prameňom regionálnej histórie,“ vysvetľuje ďalej etnologička.
Slovník by tiež pokojne odporučila aj ako učebnú pomôcku pre regionálnu výchovu na základných i stredných školách. K nej sa pridáva i etnologička z Gemersko-malohontského múza v Rimavskej Sobote Ľudmila Pulišová. „Zo slovníka je zrejmé, že autorku pre jeho zostavenie motivovala láska k regionálnej kultúre, k rodnému kraju, k rodnej obci a k ľuďom v nej žijúcim, podmienená snahou o zachovanie už takmer neznámych nárečových slov,“ hovorí .
A plánuje po úspešnom slovníku Magdaléna aj pokračovať? „Ľudia ma veľmi povzbudili, a ak sa nazbiera dosť materiálu, mohlo by vyjsť aj pokračovanie,“ prezrádza. „Ak by som aj niečo pripravila, chcela by som, aby to boli najmä milé spomienky. Zlých vecí bolo tiež dosť, ale ja si myslím, že ľuďom je lepšie pripomínať to, čo ich poteší, teda dobré a úsmevné,“ dodáva autorka na záver.
Nárečový a hovorový slovník obce Prestavlky a obcí v okolí Svätého Kríža nad Hronom slávnostne pokrstili v nedeľu 24. januára v prestavlckom kultúrnom dome za účasti rodákov i hostí.
