Aké činnosti vykonáva notár a s čím sa môžu naňho občania obrátiť?
Podľa Notárskeho poriadku notárskou činnosťou je spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch, osvedčovanie právne významných skutočností, konanie vo veciach notárskych úschov a úkony vo veciach notárskych centrálnych registrov. Na základe týchto oprávnení notár môže napr. spisovať rôzne zmluvy - kúpne, darovacie, zámenné, spoločenské o založení obchodnej spoločnosti, môže spisovať závety, rôzne vyhlásenia, splnomocnenia a pod. Medzi najčastejšie osvedčované právne skutočnosti patria osvedčenia pravosti podpisov a osvedčovania správnosti odpisov listín, potom sú to aj osvedčovania priebehu rôznych dejov ako napr. priebeh valného zhromaždenia obchodných spoločností, osvedčenie o tom, že je niekto nažive, osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, osvedčenie priebehu losovania atď. Notár môže tiež prijať do úschovy listiny, peniaze alebo listinné cenné papiere. Poslednou skupinou oprávnení sú úkony vo veciach notárskych centrálnych registrov, ako je napr. register záložných práv, register závetov, dobrovoľných dražieb, register listín, právnických osôb oprávnených na príjem 2% podielu zo zaplatenej dane. Okrem toho notári, ako súdni komisári, z poverenia súdu prerokúvajú dedičské veci.
Máte v rámci Komory stanovený cenník?
Platby za notárske úkony a náhrady hotových výdavkov sú stanovené vo Vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR, a to buď pevne stanovenou sumou alebo percentuálnym výpočtom podľa ceny predmetu notárskeho úkonu. Notár si teda nemôže účtovať ľubovoľnú sumu za notárske úkony.
Môžete konkrétnejšie?
Platba za osvedčenie pravosti podpisu je 60 Sk a v nej je zahrnutá už aj platba za pridelenie čísla z centrálneho registra podpisov. Za osvedčenie správnosti odpisu listiny je platba 40 Sk za jednu stranu textu. Základná platba za spísanie závetu je 800 Sk, k tomu sa pripočítava platba za zistenie totožnosti osoby závetcu, náhrada hotových výdavkov a uloženie listiny do elektronického archívu listín. Pri spísaní závetu je teda výška platby daná pevnou sumou, bez ohľadu na hodnotu majetku, ktorý sa testuje. Naproti tomu pri zmluvách sa vychádza z ceny predmetu úkonu. Ak sa napr. predáva byt v hodnote 200 000 Sk, vypočíta sa platba z prvých 100 000 Sk v objeme 1 percenta = 1000 Sk, zo zvyšujúcich 100 000 Sk 0,7percenta = 700 Sk, spolu je základná platba za spísanie zmluvy 1 700 Sk. K tomu sa pripočítava platba za zistenie totožnosti účastníkov (40 Sk na osobu), hotové výdavky notára (cca 100 Sk) platba za uloženie notárskej zápisnice do elektronického archívu listín (40 Sk za jednu stranu zápisnice), vydanie ďalšieho odpisu notárskej zápisnice (60 Sk za jednu stranu). V tejto súvislosti môže prichádzať do úvahy ešte osvedčenie listiny súvisiacej s prevodom (napr. splnomocnenie), prípadne platba za elektronické nahliadnutie do katastra nehnuteľností cez katastrálny portál (62 Sk/ LV). Všetky uvedené ceny sú bez DPH.
Aké výhody a záruky majú občania pri využití notárskych služieb?
Spísanie úkonu do notárskej zápisnice, ktorá je verejnou listinou, poskytuje viaceré záruky dôveryhodnosti a ochrany. Ku každej notárskej zápisnici sa prideľuje poradové číslo z notárskeho centrálneho registra a každá notárska zápisnica je uložená do centrálneho registra listín. Tým je vylúčené akékoľvek antidatumovanie spísania listiny a vylúčené je aj následné pozmeňovanie či falšovanie obsahu zápisnice zo strany niektorého z účastníkov alebo tretej osoby, pretože obsah listiny je uložený v takom stave, ako bol v danom čase spísaný a účastníkmi podpísaný. K tomu treba doplniť ešte aj možnosť uloženia kúpnej ceny do notárskej úschovy až do doby, kým nedôjde k zápisu vlastníctva pre kupujúceho v katastri nehnuteľností. Tým sa aj vylúči vznik škody v prípade, ak kúpna cena bola už vyplatená, ale k prevodu vlastníctva z rôznych dôvodov napokon nedôjde. Notárska úschova peňazí tu predstavuje určité neutrálne miesto, ktoré predávajúcemu zaručuje, že kupujúci peniaze na zaplatenie kúpnej ceny naozaj má a kupujúcemu zase zaručuje, že kúpna cena bude vyplatená až potom, čo nadobudne vlastnícke právo vkladom v katastri nehnuteľností. Po preukázaní týchto skutočností notár bezodkladne poukáže zloženú sumu oprávnenej osobe, v danom prípade predávajúcemu.
Zmenilo sa niečo v ostatnom čase, o čom ľudia možno nevedia?
Áno, zmenilo. Od januára sa uviedol do prevádzky Notársky centrálny register listín, skrátene nazývaný elektronický archív. Zo zákona sa doňho ukladajú všetky notárske zápisnice a na požiadanie účastníkov aj akékoľvek súkromné či firemné listiny. Cieľom elektronického archívu je umožniť občanom, fyzickým a právnickým osobám zaregistrovať si dôležitú listinu na jednom notárskom úrade a získať jej osvedčený odpis na ľubovoľnom inom notárskom úrade.
Takisto od januára bola novelizovaná Vyhláška o odmenách a náhradách notárov takým spôsobom, že úroveň platieb u notára išla vo viacerých položkách dole. Napr. pri spomínanom prevode bytu v hodnote 200 000 Sk (alebo inej nehnuteľnosti) podľa pôvodného stavu by bola základná platba 3 000 Sk, podľa terajšieho stavu len 1 700 Sk. Výrazne išli platby dole aj pri uložení peňazí do notárskej úschovy, keď napr. za uloženie sumy od 100 000 Sk do 500 000 Sk je jednorazová platba 1 500 Sk. Okrem toho vyhláška stanovila aj to, že platby pre centrálny informačný systém sú už zahrnuté v odmene notára a nepripočítavajú sa osobitne tak, ako to bolo predtým.
Aký je váš názor na spomínaný elektronický archív?
Podľa doterajšej zákonnej úpravy sa povinne do elektronického registra (archívu) ukladajú všetky notárske zápisnice, teda zápisnice spísané u notára, ktoré sú verejnými listinami. Súkromné listiny, ako napr. rodný list, vysvedčenie, úradné potvrdenie, certifikáty, diplomy, doklady o majetku, dôležité firemné listiny a pod., sa ukladajú len na požiadanie držiteľa takejto listiny. Za jeden z najcennejších prínosov registra považujem to, že listina sa uloží s daným obsahom v danom čase a tým je vlastne originál listiny chránený aj pred prípadným protiprávnym pozmeňovaním, falšovaním alebo antidatumovaním.
