Ukradla mi syna

, aby ju vyštvala z domu. Pred synom ju ponižovala, ohovárala, že nevie nič robiť, ako ona v jej veku ťažko pracovala a ešte aj o päť detí sa starala a ona má len jedno, je doma a nič nestíha. Potajomky dávala svojmu synovi peniaze, aby sa išiel zabaviť s kamarátmi, veď predsa nebude doma sedieť s takou ženou, ktorá je hlúpa. A tak syn vďaka vlastnej matke znenávidel svoju manželku a robil jej zo života peklo. Matka sa tešila, že sa rozídu a on, jej synáčik, sa zas navráti k nej a bude ho mať len pre seba. Nevesta Vierka to už nemohla vydržať, zobrala synčeka a ušla domov k rodičom.
Až vtedy sa matke otvorili oči a pochopila, čo vlastne urobila. Žiaľ, už bolo neskoro. To, čo dovtedy musela znášať jej nevesta, teraz musí znášať ona. Jeho neskoré návraty domov, nadávky, ba i bitka sa jej už ušla. Ak mu odmietne dať peniaze, tak jej vykrikuje: Pre teba ušla moja manželka, ty si mi rozbila rodinu, ty si ma chcela len pre seba, tak sa o mňa staraj... Ale ona už naozaj nevládze. Bože, čo by dala za to, keby sa Vierka vrátila. Už ju aj prosiť bola. Ale kdeže by sa tá vrátila tam, kde jej tak ublížili! Doma je šťastná, už si aj prácu našla. Čo však bude s egoistickou matkou, dokedy bude vládať znášať trápenie, ktoré si zapríčinila sama?!