v Tekovských Lužanoch Mária Tóthová.
Zriaďovateľom zariadenia je občianske združenie Prameň nádeje. Zamerali sa na poskytovanie sociálnych služieb. „Prevádzku sme začali v júli 1995 v areáli Nemocnice s poliklinikou v Želiezovciach,“ vysvetľuje riaditeľka. Tu som začala ako hlavná sestra. Vznikli sme ako zariadenie opatrovateľskej služby s kapacitou pre šestnástich ľudí. Zamerali sme sa na opatrovanie starých ľudí.“ Záujem postupne prevyšoval kapacitné možnosti, preto hľadali väčšie priestory. „Zaregistrovaní sme na Nitrianskom VÚC ako poskytovatelia sociálnych služieb, typ služieb je domov sociálnych služieb pre dospelých, ktorí majú mentálne, telesné a zmyslové postihnutie,“ objasňuje pani riaditeľka. Časom sa začali starať aj o pacientov v ťažkých stavoch. V roku 2003 sa zariadenie presťahovalo do Tekovských Lužian, kde je kapacita 40 lôžok. Permanentne sú plne obsadení. Uprednostňujú spádové územie dolnohronského regiónu, ale v poradovníku registrujú aj žiadateľov z iných lokalít. Mária Tóthová objasňuje: „Našimi klientmi sú ľudia, ktorí majú vyhotovený posudok od okresného posudkového lekára. V zákone o sociálnych službách sú presne špecifikované diagnózy, ktoré môžu byť umiestnené v našom zariadení.“
Finančné prostriedky čerpajú z niekoľkých zdrojov. Podľa zákona o sociálnej pomoci dostávajú príspevok od VÚC. Každý mesiac zasielajú na VÚC hlásenie o pohyboch, peniaze dostávajú podľa počtu klientov. Na minulý rok im VÚC vyčlenil päť miliónov korún. Potrebovali by viac. Ďalším zdrojom príjmov sú príspevky od klientov. „Vďační sme za pomoc sponzorov. Mochovské elektrárne patria k tým najvýznamnejším. Sponzorujú nás aj cukrovary, jedna firma dodáva pracie prostriedky. V rámci možností pomáha aj obec Tekovské Lužany,“ vysvetľuje riaditeľka.
Klienti tu bývajú na dobu neurčitú, až po dobu trvania ich potiaží. Po niektorých si prídu príbuzní, keď dosiahnu dôchodkový vek a vezmú ich do domácej starostlivosti. Odchádzajú od nás aj do zariadení, ktoré sa nachádzajú bližšie k miestu bydliska ich príbuzných,“ dodáva Tóthová a pokračuje, „Prichádzajú k nám aj zomierajúci pacienti. Snažíme sa ich integrovať medzi zdravých, lebo smrť je súčasť života. Do nemocnice nepatria, potrebujú opateru, nie liečenie. Niektorí nemajú žiadnych príbuzných. Nemá sa kto o nich postarať. Našimi klientami sú aj onkologickí pacienti v beznádejných stavoch. Ostatní spolubývajúci vidia ako je postarané o umierajúcich. Chcú vidieť, ako personál s nimi zaobchádza.“
Lekári - špecialisti dochádzajú podľa potreby. Mesačný pobyt stojí klienta 5 300 korún. Za lieky doplácajú individuálne, podľa spotreby. Doplácajú aj za počty návštev lekárov. Ide o poplatky 20 a 50 korún ako pri návšteve ambulancie. Dochádzajú sem i pedikérka a kaderníčka. Zariadenie navštevujú aj kňazi jednotlivých cirkví.
Najmladší 32-ročný klient má telesné postihnutie. Je po úraze hlavy. Má ochrnutie hornej i dolnej končatiny. Pridružilo sa aj mentálne poškodenie. Najstaršia klientka má 95 rokov.
Izby sú jedno-, dvoj a trojposteľové. „Keď si naše klientky nerozumejú, dovolíme im presťahovať sa na inú izbu, ak je nejaká voľná, aspoň majú zmenu,“ s úsmevom hovorí pani riaditeľka. Starí ľudia majú radi, keď im deti z materských škôl pripravia pekný kultúrny program. Zariadenie momentálne zamestnáva dvadsaťpäť zamestnancov, ktorí pracujú na tri zmeny.
Autor: Monika Maťová
