JANOVA LEHOTA/ÅLESUND. Branislav Beliančin pôvodom z Janovej Lehoty žije v Nórsku už niekoľko rokov. Vyskúšal si prácu fotografa pre noviny v ostrovnom meste Ålesund a aktuálne pracuje v tlačiarňach, kde dostávajú svoju finálnu podobu.
Len nedávno zverejnil na internete video polárnej žiary, ktoré uchvátilo stovky ľudí. Cesta k výsledku však nebola jednoduchá. Čakaním na tie najlepšie zábery trávil pod holým nebom celé noci. Niektoré z nich použije už čoskoro vo svojom multimediálnom programe Krajská hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom.
Záujem z National Geographic
Fotografovaniu sa Braňo venuje dlhšie, v jeho nórskom domove je predsedom miestneho foto klubu. „Fotoaparát sa mi stal spoločníkom na výletovaní. Kamaráti si ma vždy doberali, že táto snímka už bude pre National Geographic. To však netušili a ja vlastne tiež nie, že jedného dňa sa mi v elektronickej pošte objaví správa, že práve z National Geographic majú záujem o kúpu mojej fotografie polárnej žiary. Natrafili na ňu stránke, kde fotografi uverejňujú snímky rôznych astronomických a atmosferických úkazov, ktoré sa im podarí zachytiť,“ hovorí.
Neskôr na webe videl video zostavené z časozberných záberov. „Ide o to, že sa nafotí séria snímok, ktoré potom pospájate v programe do výslednej video scény. Tak som sa rozhodol vytvoriť časozber s polárnou žiarou,“ vysvetľuje, ako vznikol nápad a videosekvencia nádherného farebného úkazu. Venoval ju miestu, kde žije, a jeho okoliu, kde rád trávi svoj voľný čas.
„Centrom je práve Ålesund s priľahlými ostrovmi Vigra, Valderøya, Godøya, ktorých pobrežie je ako stvorené pre fotografické výlety. Lokácie som vyberal najmä na základe predpovede pohybu oblačnosti, ale najviac som sa snažil prispôsobiť sa samotnej polárnej žiare. Podľa jej sily a intenzity sa totiž nachádza na rôznych častiach nočnej oblohy. Buď, ako sa hovorí, tancuje priamo nad vašou hlavou alebo, a to častejšie v týchto zemepisných šírkach, je ju vidieť len ako oblúk v severnej časti oblohy,“ približuje svetelný úkaz v blízkosti severného pólu nazývaný latinsky Aurora borealis. Ako vysvetľujú encyklopédie a slovníky, vzniká pôsobením elementárnych častíc slnečného vetra po vstupe do zemskej atmosféry.
(zdroj: Braňo Beliančin 500px.com/brancin )Dlhé čakanie v spacáku
V regióne, kde Braňo žije, pôsobí mnoho fotografov, ktorí sa v tamojšom prostredí pohybujú so sebavedomím domácich. „S fotoaparátmi prekutrali všetky možné miesta a o to náročnejšie bolo vybrať tie, kde sa dala polárna žiara zachytiť s neošúchanými scénami, ktoré by však zároveň boli typické pre miestny kraj,“ hovorí fotograf.
Niekoľko tisícok záberov nafotil počas troch zím, neraz pritom strávil čakaním vonku a prespávaním v aute či v spacáku celú noc. (Viac fotografií autora nájdete TU alebo TU.)
„Pre mňa je to relax a takpovediac lov zároveň. Dopredu treba sledovať predpoveď počasia, v dnešnej dobe internetu už aj predpoveď prípadnej aktivity polárnej žiary, a hlavne reálne údaje o slnečných erupciách a slnečnom vetre, ktoré majú na svedomí celé toto nebeské divadlo. No neraz sa stáva, že aj pri veľmi dobrej predpovedi sa nočné divadlo nekoná,“ opisuje chvíle, keď čakanie môže, ale nemusí korunovať želaný výsledok.
Samotný Ålesund sa podľa jeho slov nenachádza tak severne, aby boli podmienky na fotenie ideálne ako napríklad v meste Tromsø, kam za polárnou žiarou cestujú každoročne tisíce turistov.
„Tak vždy, keď už mám pripravenú zostavu na fotenie, napäto očakávam, až na obzore uvidím prvé náznaky zeleného sfarbenia, ktoré je pre polárnu žiaru najtypickejšie. Jej farba závisí od toho, s akým plynom v atmosfére zreagujú častice slnečného vetra. Mne sa už podarilo vidieť aj tú najvzácnejšiu, modrú, počas výletu za kamarátmi pod súostrovím Lofoty. V ten večer bola taká silná, že som prestal fotiť a celú si ju len vychutnal na vlastné oči. Odvtedy som modrú nevidel,“ spomína na magickú chvíľu.
Polárna žiara nad mestom. Panoráma. (zdroj: Braňo Beliančin 500px.com/brancin)
