NOVÁ BAŇA. Novobanský spisovateľ Jozef Blaha má niečo cez osemdesiat rokov a na konte v poradí trinástu knihu s názvom Videl som umierať anjela. „Knižka vypovedá o súčasnom slovenskom zdravotníctve, ktoré čelí všeobecnej kritike. Zdravotníctvo dokonca kritizoval aj súčasný prezident Andrej Kiska,“ začína svojej rozprávanie spisovateľ.
Impulzom, ktorý ho donútil napísať túto knižku, bola smrť jeho milovanej manželky, ktorej sa knihu rozhodol venovať. Jeho manželka Lýdia Blahová ho opustila 1. novembra 2014, keď zomrela po ťažkom zápale pľúc na oddelení pre pľúcne choroby v Nitre.
Zlá diagnóza
Všetko však podľa jej manžela mohlo skončiť inak, keby jej vtedy neboli diagnostikovali zlú diagnózu. „Vtedy v koncom augusta tu začínala chrípka. Školy sa zatvárali, a aj ona toho bacila asi chytila a začala sa sťažovať, že ju škriabe v hrdle,“ hovorí. Lýdia preto navštívila obvodnú lekárku v Novej Bani. „Urobila mojej manželke výter a povedala, že má prísť o týždeň. A to bola podľa mňa zásadná chyba,“ hovorí Jozef. Skrytý zápal pľúc však nepočkal a za týždeň sa stihol rozšíriť ešte viac. „Keď sa manželka chystala k lekárke druhýkrát, spýtala sa ma, či pôjdem s ňou. Už sa necítila dobre, musela sa podopierať o zábradlie,“ hovorí Jozef.
Tam ich čakal lekár, ktorý ich poslal na röntgen. Jeho žene okamžite zavolali sanitku a previezli ju do nemocnice do Žiaru nad Hronom, kde dostala podľa Jozefa predpísanú dennú dávku až 25 druhov liekov. „A to jej začalo žrať pečeň,“ tvrdí Jozef. Jeho manželka Lýdia dostala silnú nechuť k jedlu a neprijímala ani bielkoviny. Trvalo vraj takmer dva mesiace, čo ju nemocnice posielali sem a tam medzi Žiarom nad Hronom a Banskou Bystricou. Odtiaľ ju zas poslali po šiestich dňoch nevyliečenú zase späť do Žiaru.
„Ležala medzi pacientkami s rôznymi chorobami a nie veľmi dobrej starostlivosti zdravotníckeho personálu. Posúvali si nás hore-dolu. Štyridsaťdva rokov si platila poistku, jej chorobopis obsahoval chabé tri zožltnuté strany a takto sa to otočilo,“ hovorí so smútkom v hlase Jozef. Manželkin stav sa stále zhoršoval. Keby bola išla do Vysokých Tatier, do Vyšných Hágov, kde sú na to odborníci, jej stav by bol podľa Jozefa iný.
Kritizuje nemocnice
Ani zavolať sestričku do izby vraj nebolo jednoduché. „Manželka ma poprosila, či by som ju nešiel zavolať. Potrebovala priniesť misu na vykonanie potreby. Tak som šiel. Povedala mi, že príde, no dlho nechodila.“ Tak sa Jozef vybral priamo za doktorkou, ktorú osobne poprosil, aby do izby poslala sestričku. „Viete, kto nám pomohol tú misu priniesť? Údržbár, ktorý tam prišiel opraviť umývadlo,“ nechápavo krúti hlavou Jozef.
Jeho manželku potom zo Žiaru previezli do Banskej Štiavnice na oddelenie pľúcnych – vnútorných chorôb. Tam sa zdalo, že sa jej stav zlepšil. „Lieky jej odobrali a začala aj normálne jesť, bez umelej výživy. Po niekoľkých dňoch ju však čiastočne preliečenú opäť previezli naspäť do Žiaru. „A potom znova lieky a moja manželka ochradla,“ hovorí spisovateľ. Posledné štyri dni svojho života bola Lýdia hospitalizovaná v Nitre, v nemocnici pod Zoborom.
„A tam aj navždy vydýchla. Ukatovaná,“ hovorí so smútkom v hlase Jozef, ktorý si myslí, že keby ju boli previezli hneď zo Štiavnice do Nitry, všetko by mohlo byť inak a jeho manželka by ešte mohla byť medzi živými. Lýdia bola podľa slov jej manžela športovkyňa, zarytá turistka a folkloristka. Obaja vysokoškolsky vyštudovaní manželia sa celý život venovali vedeckej odbornej činnosti.
Lýdia dlhé roky pracovala ako učiteľka a bola zarytou folkloristkou. Jozef zas svoj život zasvätil literatúre faktu. Po smrti jeho manželky, ktorá ho opustila ako 73-ročná sa rozhodol dať svoje negatívne zážitky na papier v podobe knihy, kde otvorene skritizoval stav zdravotníctva. Knižka vyšla v počte stodesať kusov. Pre veľký záujem verejnosti sa však okamžite rozobrala. „Chodili za mnou ľudia a hovorili mi: pán Blaha to ste veľmi dobre napísali,“ hovorí spisovateľ.
Jozefova kniha u čitateľov vyvolala pozitívne reakcie. (zdroj: Lucia Svitková)Je s ňou v snoch
Knižku Videl som umierať anjela sa Jozef rozhodol venovať svojej nebohej manželke Lýdii, s ktorou, ako on sám hovorí, boli ako jedno telo a duša. Okrem choroby svojej nebohej manželky a otvorenej kritiky zdravotníctva autor knižku obohatil aj svojimi postrehmi zo života, či poviedkami a glosami, takže si v nej každý čitateľ príde na svoje. „Nie sú tam len moje výlevy, samozrejme, ale aj výpovede ostatných ľudí. Ja vtedy začínam písať, keď to druhým nesedí, keď to druhí chcú,“ hovorí Jozef.
Spisovateľ žil so svojou manželkou krásnych 47 rokov. Denne si ju stále pripomína. „Dokonca sa mi s ňou stále sníva. Takto som s ňou aspoň vo svojich snoch,“ hovorí dôchodca a do očí sa mu tlačia slzy. Precestovali spolukus sveta, jednoducho Lýdia bola pre Jozefa tou pravou láskou. „Takú lásku človek nájde len raz za život,“ hovorí. „Mala veľmi rada anjelikov. Dnes je už anjelik ona.“
S manželkou sa dokonale dopĺňali dokonca aj pri hre na hudobných nástrojoch. „Vždy, keď bola u nás nejaká návšteva, ja som hral na fujare a ona ma doprevádzala na klavíri,“ hovorí Jozef. Dnes už na klavíri nikto nehrá. Mohol však, ak by podľa neho nedošlo k fatálnej chybe lekárov. Táto knižka má podľa neho slúžiť ako výstraha pre všetkých do budúcnosti, aby vedeli krutú pravdu situácii v zdravotníctve.
Čo odporúča úrad?
Na tento prípad sme sa rozhodli spýtať aj hovorcu žiarskej a banskoštiavnickej nemocnice Tomáša Kráľa. Ten odporúča akýkoľvek podobný problém riešiť oficiálne. „Základný postup, keď si myslíte, že ste nedostali náležitú zdravotnú starostlivosť, akúkoľvek, tak sa treba sťažovať buď u vedenia nemocnice alebo na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ak to dotyčný pán takouto oficiálnou formou neurobil, je to vnímané čiste v rovine dohadov. Potom sa to môže brať ako tvrdenie proti tvrdeniu,“ dodal Kráľ.
Podobný postup odporúča aj hovorkyňa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Soňa Valášiková. „Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou v zmysle zákona posudzuje poskytnutú zdravotnú starostlivosť a správnosť medicínskych postupov, čo predstavuje diagnostický a liečebný postup,“ dodala a pokračovala:
„Ak si pacient myslí, že mu nebola správne poskytnutá zdravotná starostlivosť, je potrebné na príslušnú pobočku úradu poslať písomný a podpísaný podnet.“ V podnete musia byť uvedené identifikačné údaje pacienta, názov zdravotníckeho zariadenia, v ktorom mu bola zdravotná starostlivosť poskytovaná, obdobie, v ktorom mu bola starostlivosť poskytovaná, opis problému a vlastnoručný podpis osoby, ktorá podnet podáva.
„Podávateľovi podnetu príde písomné oznámenie o začatí dohľadu a po jeho ukončení bude úrad listom informovať o záveroch. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na základe podnetu vykoná dohľad u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a zistí, či postupoval v súlade s právnymi predpismi,“ dodala hovorkyňa.
Podľa štatistík Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bolo v roku 2014 ukončených celkovo sedem podnetov, z toho šesť v Nemocnici s poliklinikou v Žiari nad Hronom a jeden v Nemocnici s poliklinikou v Banskej Štiavnici. Z toho boli opodstatnené dva v Nemocnici s poliklinikou v Žiari nad Hronom.
V roku 2015 bol celkový počet podnetov, ukončených aj v riešení, devätnásť dohľadov. Pätnásť z nich v Nemocnici s poliklinikou v Žiari nad Hronom a štyri v Nemocnici s poliklinikou v Banskej Štiavnici. Z toho jeden bol opodstatnený, a to v žiarskej nemocnici.
