ŽARNOVICA. Žarnovický plochodrážny ovál, ktorý bol vybudovaný v roku 1953, sa pripravoval na významné podujatie, ktorým bola III. Medzinárodná plochá dráha. A práve pretekárovi, ktorý dokázal tieto preteky suverénne vyhrať, dotĺklo pred vyše mesiacom srdce.
Po ročnej prestávke
Šikovný tím žarnovických organizátorov dokázal po ročnej prestávke opäť zorganizovať preteky na plochej dráhe, ktoré v nedeľu 9. septembra 1962 navštívilo úctyhodných 9 000 divákov. Treba spomenúť, že v tom čase ešte nebol štadión vybavený tribúnami ako v súčasnosti. Diváci boli svedkami súperenia pretekárov síce iba z troch štátov, no s o to hviezdnejším obsadením. Na dráhe sa predstavili až štyria svetoví finalisti, ktorí v tom čase patrili medzi elitu. Konkurenciou im boli zástupcovia československej plochodrážnej špičky a slovenskí pretekári.
Suverénom sa ukázal sovietsky reprezentant Boris Samorodov z ďalekej Ufy, ktorý už v roku 1958 dokázal vyhrať historicky prvé plochodrážne preteky v Sovietskom zväze na štadióne Lužniky v Moskve. V majstrovstvách sveta jednotlivcov sa prebojoval dvakrát do finále, kde zakaždým obsadil štvrté miesto. V roku 1963 boli od neho lepší na svete len Fundin, Knutsson a Briggs a v roku 1963 Briggs, Plechanov a Fundin. V majstrovstvách sveta družstiev reprezentoval sovietsku Zbornú niekoľkokrát, pričom jej v roku 1964 a 1966 dopomohol k zisku cenného striebra, keď v druhom prípade bol najlepším jazdcom svojho tímu. V roku 1967 získal so Zbornou bronzovú medailu.
Víťaz Zlatej prilby SNP Hanibal Pattermann. (zdroj: archív - Jozef Treščák)Vychovali kvalitných jazdcov
Na domácej scéne sa mu okrem titulov Majstra ZSSR v rokoch 1962 a 1964 podarilo získať a vychovať kvalitných jazdcov, nakoľko na začiatku 70. rokov minulého storočia zavesil kombinézu na klinec a venoval sa trénerskej práci.
Jazdil nielen na klasickej plochej dráhe, ale aj na ľade, kde taktiež patril medzi svetovú špičku, čo dokázal v roku 1967, kedy sa stal majstrom sveta a v roku 1968 vybojoval bronz. To už sa mohol pýšiť aj európskym titulom z roku 1965, o ktorý sa bojovalo ešte pred povýšením ľadového šampionátu na majstrovstvá sveta.
Ale vráťme sa naspäť do Žarnovice v roku 1962. Jeho konkurentmi boli najmä Poliaci Marian Kaiser a Stanislaw Tkocz, či Ukrajinec v sovietskych farbách Viktor Trofimov, ktorí taktiež, či už predtým alebo potom okúsili súboje vo svetovom finále jednotlivcov.
Nástup pretekárov pod vedením riaditeľa pretekov Viliama Gregora (vpravo). (zdroj: archív - Jozef Treščák)Z domácich bol najlepší Pattermann
Z československých reprezentantov si najlepšie počínal ostravský Hanibal Pattermann, ktorý ako najlepší domáci reprezentant získal 3. Zlatú prilbu SNP, prvýkrát udeľovanú v Žarnovici (V rokoch 1959 a 1960 sa o ňu bojovalo na plochej dráhe v Banskej Bystrici). V celkovom hodnotení skončil tretí za spomínaným Samorodovom a Trofimovom. Zo slovenských pretekárov sa najlepšie darilo talentovanému Ivanovi Dedinovi z Banskej Bystrice, ktorý v nasledujúcom desaťročí patril medzi slovenskú plochodrážnu elitu a dokázal sa trikrát stať majstrom Slovenska a v Žarnovici obsadil desiate miesto.
O kvalite štartovného poľa svedčí aj to, že trikrát bol vylepšený traťový rekord, ktorého konečným držiteľom do roku 1965 sa stal Samorodov. A práve Boris Samorodov sa vo veku 85-rokov vydal na svoju poslednú cestu.
MARTIN BÚRI
