HODRUŠA-HÁMRE. Študenti Strednej umeleckej školy v Hodruši-Hámroch opäť predviedli svoj talent a zručnosti.
Sedem prác, replík historických zbraní, častí odevov či šperkov, predviedli vo štvrtok (10.3.) v priestoroch umeleckej školy pod dohľadom odbornej poroty pozostávajúcej z učiteľov v školskom kole stredoškolskej odbornej činnosti.
Porota hodnotila nielen vypracovanie a konečný výsledok výrobku. Každý študent totiž musel napísať aj prácu, v ktorej sa vyjadril k postupu pri tvorbe. Aby repliky pôsobili čo najdôveryhodnejšie, museli si študenti naštudovať aj históriu originálov a doby, v ktorej sa používali.
Meč vystavia v múzeu
Svoju prácu predstavil ako prvý umelecký kováč Daniel Klucha (21). Odbornej porote predstavil repliku keltského meča. Jeho originál bol nájdený pri Rožňave v Plešivci. Nájdený meč bol starý vyše dvetisíc rokov a bol kvalitne zachovaný.
Zdobenie čepele meča pripomínalo rybie šupiny, čo Daniela zaujalo a rozhodol sa pátrať, prečo sa takto meče v minulosti zdobili. „Rozmýšľali sme, či malo takéto zdobenie aj praktický účel, pravdepodobne však išlo len o estetické vyobrazenie,“ dodal kováč. Čepeľ noža vyrobil Daniel z kovu, rúčka je zas vyrobená z dreva a obkrútená kožou.
Takéto meče vraj používali Kelti v bojoch. „Mali sečný charakter, neboli ani zašpicatené. Mali oblúčikovitý špic, čiže používali sa hlavne k sečným úderom,“ dodal Daniel. Meč má dĺžku približne osemdesiat centimetrov, čo podľa Daniela možno pripisovať aj nízkej výške bojovníkov. Meče v tej dobe boli vraj aj odľahčené, aby ich mohli bojovníci jednoduchšie ovládať. Replika keltského meča by byť v budúcnosti vystavená v Archeologickom múzeu, s ktorým Daniel svoju prácu konzultoval.
Po Danielovi svoju prácu odprezentoval študent zlatníctva a strieborníctva Martin Šimek. Martin vypracoval repliky šperkov z rímskej doby, konkrétne zo Slovenska. Originály týchto šperkov boli nájdené v Bratislave. Slúžili vraj ako doplnky k odevu, ktorý sa však nezachoval a preto podľa Martina nemožno charakterizovať, k čomu patrili.
„Pripravil som celý opasok s ozdobnými časťami a prackou a bude súčasťou dobového oblečenia,“ prezradil Martin. Jednotlivé časti opasku a jeho spony sú z bronzu a mede a boli vyrobené metódou odlievania, ktorá sa používala aj v minulosti.
Daniel Klucha a vikingský meč. (zdroj: Lucia Svitková)
(zdroj: Lucia Svitková)
Súčasti opasku od Martina Šimeka. (zdroj: Lucia Svitková)Šperky mali ľudí chrániť
Natália Lendvavrová (18), ktorá študuje odbor zlatník strieborník zas predstavila náušnice bohyne Hathor. „Bola to bohyňa v starovekom Egypte. Bola uctievaná ako bohyňa plodnosti. Náušnice z mosadze Natália obohatila o tyrkysové kamene.
„Bohyňa Hathor v starovekom Egypte ochraňovala tyrkys. To ťažisko bolo vtedy veľmi vzácne a ona ho ochraňovala. Aj po jej smrti ju všetci považovali za ochrankyňu tyrkysu,“ priblížila Natália, prečo si vybrala práve tyrkysovú farbu. Okrem mosadze šperkárka použila aj moridlo, ktoré náušniciam dodalo tmavší nádych, aby pôsobili staro.
Pri svojej práci sa Natália neinšpirovala žiadnym historickým šperkom. Návrh si vymyslela vlastný. Výroba náušníc jej trvala približne tri týždne. Porotu nadchla aj práca umeleckého kováča a zámočníka, prváka Sebastiána Bielicha (15). „Pre svoju prácu som si vybral vikingské šperky, konkrétne náhrdelník s príveskom a náramok, nakoľko ma zaujíma kultúra Vikingov,“ priblížil dôvod výberu svojej práce Sebastián.
História vikingských šperkov sa podľa jeho slov spája s bohom blesku a hromu, Thorom. „Vikingovia verili, že keď budú nosiť prívesok v tvare Thorovho kladiva, Thor ich ochráni pred zlými vecami ako sú choroby či čary,“ vysvetlil kováč.
Pri práci použil mosadz, oceľové očko či kožu. Práca na šperkoch mu trvala okolo štyroch hodín. So Sebastiánovou prácou bol spokojný nielen on, ale aj porota, od ktorej dostal pochvalu.
Versaillská brána a fleur de lis
So zaujímavým prevedením šperku v štýle Versaillského paláca prišla Katarína Mária Víznerová (17), ktorá v Hodruši študuje odbor zlatník -klenotník už druhý rok. „Vybrala som si tento motív, pretože Versailles zbožňujem, je mojou inšpiráciou a neskutočne ma fascinuje nielen to, čo z neho fyzicky zostalo, ale aj história či ľudia, ktorí tam voľakedy žili,“ prezradila.
Šperk má pripomínať spomínaný palác vo Versailles, konkrétne jeho zdobenú bránu. „Pretože prvé, čo si pri príchode všimnete, je krásne zdobená brána, na ktorej si všimnete takzvaný symbol fleur de lis. Tento symbol pochádza z kresťanstva a symbolizuje čistotu, čisté počatie,“ opísala jednotlivé detaily svojho šperku Katarína. Okrem známeho symbolu doplnila šperk aj o versaillské ruže. Netradičný šperk ešte oživila červeným zamatom.
„Zamat je jedna z drahších látok. Tým som chcela poukázať na to, že v tej dobe si ľudia potrpeli na kvalitné materiály. Ľudia sa kvôli drahým látkam dokonca zadlžovali. Kvôli jednej plesovej róbe dokázali minúť celý majetok,“ prezradila Katarína. Celý náhrdelník je vyrobený z mosadze a alpaky. Mosadz pre svoju zlatistú farbu, ktorá symbolizuje aj Versailles. „Alpaku preto, lebo keď sa dobre naleští, pripomína zrkadlá v najväčšej zrkadlovej sieni v paláci,“ dodala.
Náušnice bohyne Hathor. (zdroj: Lucia Svitková)
Ľudia vraj verili, že keď budú nosiť Thorov náhrdelník, Boh Thor ich ochráni. (zdroj: Lucia Svitková)Šperk cisárovnej Sissi
Edina Kováčová (17), ktorá študuje odbor zlatník, klenotník vypracovala repliku originálu šperku cisárovnej Sissi. „Ja mám maďarskú národnosť a Alžbeta bola pre maďarský národ veľmi významná osobnosť,“ priblížila Edina. Šperk, ktorého repliku vypracovala, vraj dostala cisárovná Sissi k 25. výročiu sobáša.
Zaujímavosťou je, že cisárovná veľmi šperky neobľubovala. Bola totiž športovkyňa a šperky by jej pri športovaní zavadzali. Nosila ich preto iba pri výnimočných príležitostiach. „Väčšinou si tento šperk nasadila, keď ju maľovali na portréty,“ dodala Edina.
Nakoľko šperk ešte v čase prezentácie nebol dokončený, nemali sme možnosť vidieť ho. Študentka však prezradila, že je zo striebra a v strede má veľký červený rubín. Okolo šperku sa nachádzajú menšie lístočky. Šperk je vraj celý našitý na saténe. „Šperk sa bude ešte pozlacovať, nakoľko originál bol zo zlata,“ dodala.
Dvojica umeleckých kováčov, Jakub Greguš (17) a Vladimír Danko (17) zas spolupracovala na výrobe katovho meča. Meč si vybrali preto, pretože oboch lákajú chladné zbrane a ich história. „Bola to pre nás výzva,“ priblížil Vladimír.
Replika meča bola o päť centimetrov kratšia ako originál a merala 106 centimetrov. Meč vyrobili z pružinovej ocele.
Študenti pri prezentácii svojho výrobku prezradili aj to, že kati, ktorí takéto meče používali ako svoj pracovný nástroj, bývali väčšinou vyraďovaní zo spoločnosti. „Ľudia sa katov báli, obchádzali ich. Povrávalo sa totiž, že akýkoľvek dotyk s nimi im prinesie chorobu. Legendy tiež hovoria, že sa im ľudia zo strachu klaňali, ako keby to boli králi,“ dodal Jakub.
V závere prezentácie porota jednotlivé práce zhodnotila a ocenila prvé tri miesta. Dve najlepšie práce budú školu reprezentovať v krajskom kole stredoškolskej odbornej činnosti. Tento rok to budú vikingský meč Daniela Kluchu a náušnice egyptskej bohyne Hathor od Natálie Lendvavrovej, ktoré získali od poroty najvyšší počet bodov.
Náhrdelník Kataríny Víznerovej v štýle Versailles. (zdroj: Lucia Svitková)
Katov "nástroj" a jeho dvaja autori. (zdroj: Lucia Svitková)
