Streda, 8. február, 2023 | Meniny má Zoja

Hodrušan Viliam oslávil storočnicu: Auto šoféroval bez problémov do svojej 92-ky

Viliam Kišš z Hodruše-Hámrov oslávil vo februári úctyhodných 100 rokov. Prežil dve svetové vojny, v obci založil prvé hokejové družstvo a ako prvý vlastnil v dedine automobil.

Viliam Kišš (100) sa aj na dôchodku aktívne venuje včeláreniu a pátraniu po svojich predkoch. Viliam Kišš (100) sa aj na dôchodku aktívne venuje včeláreniu a pátraniu po svojich predkoch. (Zdroj: Lucia Svitková)

HODRUŠA-HÁMRE. Viliam Kišš sa narodil 28. februára v roku 1916. Vyrastal v Slatine nad Bebravou, odtiaľ sa neskôr odsťahoval do Modry.

„V Modre som žil do dospelosti, tam som skončil aj učiteľský ústav,“ spomína Viliam. „Stal sa zo mňa učiteľ, a potom som učil kde-kade po Slovensku. Kde ma ministerstvo poslalo, tam som šiel,“ hovorí sympatický dôchodca. V mladosti Viliam veľa fotografoval, robením fotografií sa istý čas aj živil. „Ako študent som si privyrábal fotografovaním,“ hovorí Viliam, ktorý v tej dobe vlastnil jeden z najdokonalejších fotoaparátov, Rolleiflex. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Aktívny aj na dôchodku

Vďaka fotografovaniu sa ako mladý dostal do Školfilmu. „Tam som sa dostal k filmovaniu,“ spomína Viliam. Zo začiatku pracoval ako kameraman, neskôr ako režisér. „Po skončení vojny som sa oženil a vrátil som sa k učiteľstvu, lebo Školfilm zrušili,“ hovorí. V Limbachu, kde učil, si ho vyhľadal riaditeľ hodrušského podniku Sandrik. 

„Prišli za mnou, či by som nechcel pracovať ako vychovávateľ učňov v Hodruši,“ hovorí. „Tak som sa stal riaditeľom učňovskej školy a po rokoch som sa stal technickým úradníkom vo fabrike, kde som pracoval až do dôchodku.“ V Hodruši – Hámroch Viliam žije od roku 1948. 

Popri práci sa stíhal venovať jedinej záľube, ktorá mu zostala až dodnes a tou je včelárenie. Na dôchodku sa Viliam začal zaujímať o takzvanú genealógiu rodiny (pátranie po predkoch, pozn. redakcie). Včeláreniu a pátraniu po predkoch sa storočný Viliam venuje dodnes a neplánuje prestať. 

SkryťVypnúť reklamu

Stal sa dokonca jedným z prvých členov Genealogickej spoločnosti v Martine. „Robil som nielen môj rodokmeň, ale aj otcov či matkin a manželkin. Dá sa povedať, že to bola taká bádateľská práca, ktorá ma drží dodnes,“ hovorí s úsmevom dôchodca. 

Liek na dlhovekosť? Práca duševná i fyzická

Pri odhaľovaní svojich predkov sa dozvedel mnoho zaujímavostí. Aj tomu, že ho jeho záľuby zamestnávajú aj na dôchodku, pripisuje svoju dlhovekosť. „Mal som čo robiť, k včeláreniu pribudla genealógia, mal som telesnú prácu, duševnú prácu, takže som vlastne bez nejakých ťažkostí prešiel do dôchodku. Poznám prípady, keď ľudia žiadne záujmy nemali. Prišli do dôchodku, potulovali sa po ceste a čakali, kto s nimi prehovorí,“ hovorí Viliam a pokračuje:

„Ja som sa nikdy nenudil, ja som mal vždy prácu.“ Za svoj závideniahodný vek môže Viliam vďačiť aj tomu, že počas života aktívne športoval. „Ako študent som zbieral loptičky na tenise,“ spomína. Keď bol v poslednom ročníku, profesori, ktorí tenis hrávali, mu dali do ruky raketu a mohol s nimi hrávať. „Potom som si rakety kúpil a začal som hrávať,“ hovorí. Viliam je dokonca jedným so zakladateľov prvého hokejového družstva v Hodruši-Hámroch. 

SkryťVypnúť reklamu

„Mal som tridsať rokov, keď som prišiel sem a začal som hrať hokej,“ hovorí. Hokeju sa venoval do štyridsiatky. Hodrušskí hokejisti sa dokonca dostali do krajskej súťaže, ktorú vyhrali a postúpili nakoniec do ligovej súťaže. Tej sa však kvôli vzdialenosti a nedostatku času popri práci nakoniec nezúčastnili. Po štyridsiatke hokej prestal hrať a stal sa hokejovým rozhodcom, čo mu vydržalo až do päťdesiatky. Do veku 92 rokov dokonca ešte šoféroval auto. 

Medzi predkami má známe osobnosti

Okrem toho Viliam aktívne lyžoval či hrával na hudobné nástroje ako organ, heligónka. No jeho jedinou vášňou, ktorá po rokoch nevyhasla, je spomínaná genealógia.„Rodokmeň je vždy ukrutne zaujímavá vec. Tam sa dozviete vecí,“ hovorí. Viliam sa vďaka pátraniu po minulosti dozvedel napríklad aj to, že jeho predkovia bývali v Sedmohradsku, odkiaľ ich vyhnali Turci., „Zničili im majetky a všetky šľachtické papiere,“ hovorí. Odtiaľ vraj utiekli a usadili sa v Uhrovci.

Tam žili 200 rokov, keď tam okolo roku 1810 prišiel Samuel Štúr. „Vtedy tam bol býval jeden z mojich predkov, Ján Kišš, ktorý sa so Štúrom zoznámil. Jánovi Kiššovi sa v roku 1814 narodil syn Ján. O rok neskôr sa zas Štúrovcom narodil známy Ľudovít Štúr (1815). Ján s Ľudovítom vraj boli priatelia, vychodili v Uhrovci školu. Ich cesty sa rozdelili po ukončení lýcea. Štúr sa dal na budovanie národa, Ján Kišš prevzal po otcovi majetky, oženil sa a vzal si z nového mesta Jozefínu Geržovú, ktorá pravdepodobne bola zo včelárskej rodiny. 

Spolu s Jánom Kiššom si založili veľké včelárstvo v Dežericiach v takých časoch, keď do včelárstva vnikali všelijaké nové technické vymoženosti, ktoré sa od tej doby nezmenili a včelárime podľa nich dodnes,“ hovorí Viliam. V tej dobe sa mal Ján Kišš zoznámiť so Štefanom Závodníkom, ktorý založil Spolok slovenských včelárov okolo roku 1869. Závodník sa stal predsedom združenia, jeho prvým zástupcom práve Ján Kišš. Jozefína Geržová sa teda stala prvou včelárkou na Slovensku, dokonca prvou, čo chovala včely – matky. 

Kiššovci v tej dobe používali najmodernejšiu včelársku techniku. Aj Viliam sa rozhodol pokračovať v šľapajách svojich predkov. Od spolku slovenských včelárov dokonca získal všetky kovy za dlhoročnú prácu a prínos vo včelárstve. „Vďaka včelám a tým rodokmeňom som aj telesne aj duševne živý,“ hovorí aktívny dôchodca. Záľubu vo včelárstve po Viliamovi prebral aj jeho syn, čo dôchodcu veľmi teší.

O tom, že včelárenie majú Kiššovci jednoducho v krvi, svedčí aj to, že Viliamov otec zložil hymnu včelárov, ktorá sa používa dodnes. „Môj otec mal rád včelárenie, no okrem toho mal rád aj hudbu. Zbieral slovenské ľudové piesne, aj ich vydal v zošitoch v hre na klavíri. V 31. roku bol požiadaný, aby napísal včelársky pochod. Tak si zobral za námet pieseň Letí, letí roj,“ hovorí. Na základe motívu tejto ľudovej piesne napísal Slávnostný pochod slovenských včelárov. „A táto pieseň sa stala hymnou včelárov. A dnes, keď včelári zahajujú výročnú schôdzu, hrajú tam pieseň môjho otca,“ hovorí.

Nikoho neprekvapí, že aj Viliam má záľubu aj v hre na hudobné nástroje. Ovláda hru na heligónke, jeden čas dokonca hrával aj v kostole na organe. Na ústnej harmonike hrá dokonca, aj keď včelárči. „Do kapsy, ktorú si berávam, keď idem za včelami, si pribalím aj ústnu harmoniku. A keď ma nikto nevidí a nepočuje, tak včeličkám na nej aj zahrám,“ hovorí s úsmevom Viliam. 

S mobilom sa nekamaráti

Storočný dôchodca sa zaujíma aj o dianie vo svete. „Každý deň sledujem televízne noviny. Dnes je v televízii velikánsky výber,“ hovorí dôchodca, ktorý sa na bežné relácie nepozerá. Sú podľa neho úbohé. Niekedy zvykne hodnotiť reláciu aj z pohľadu režiséra či kameramana, nakoľko sám na týchto pozíciách niekedy pracoval. „Koľkokrát sa pozerám na relácie a hovorím si, ako to mohol ten režisér vôbec pustiť do vysielania,“ hovorí. 

Ako spomínal dôchodca, televíziu pozerá, no s počítačom či mobilom si veru nerozumie. Pritom ako jeden z prvých obyvateľov mal v obci auto, či spotrebiče, ako sú chladnička, práčka. Svoj vzťah k výdobytkom doby vysvetľuje takto: 
„Ja som sa narodil v prvej svetovej vojne. Zažil som rozvoj lietadiel. Po lietadlách prišlo rádio. Ešte ako chlapec som si spravil kryštálové rádio. Chytal som Bratislavu a Viedeň. Potom prišla televízia, prišlo fotografovanie,“ hovorí.

Zmeny v technickom pokroku podľa neho idú tak rýchlo, že sa im človek nestíha poriadne prispôsobiť. „Dneska máte elektrické kúrenie, kanvicu a ja neviem čo. To za našich mladých čias nebývalo,“ hovorí Viliam. A ako sa mu na všetky tieto novinky zvyká? 

„Niektoré človek príjme, no niektoré dodnes ignorujem,“ hovorí Viliam. Podobne je to aj s mobilom, počítačom či internetom. „Pre mňa je mobil záhadou,“ hovorí s úsmevom storočný dôchodca. Jeden pritom vlastní, no nepoužíva ho. 
Dlho mu vraj trvalo aj to, kým sa naučil na bezdrôtovej pevnej linke.

Dokonca mal doma zavedený aj internet, ktorý dostal od synovca. „Keď som sa do toho díval pol hodinu, začali ma bolieť oči. Nechcel som si ich pokaziť na obrazovke počítača, tak som to synovcovi vrátil,“ hovorí. Autom Viliam jazdil do veku úctyhodných deväťdesiatdva rokov. Lúčil sa s ním ťažko. Podľa Viliamovej dcéry mal jej otec zmysel pre nové a moderné veci. 

„My sme mali prví v dedine sporák, chladničku, elektrickú práčku so šmýkačkou. Mňa vozili na kočíku, ktorý mal tri kolesá, ako je to dnes v móde.“ Kočík bol drevený a keď sa šlo do horších trás, dal sa aj poskladať. 

A aký bol jeho najlepší zážitok v živote? Na to si spomína Viliam celkom presne a s úsmevom: „Bolo to vtedy, keď sa mi narodili moje dve deti.“ Viliam má jednu dcéru a jedného syna. Má dve vnúčatá a pravnúčat päť, aj jedno pra-pravnúča, ktoré má tri roky. 

A aké sú ďalšie plány aktívneho jubilanta?. „Ja si už veľmi plány do budúcna nerobím. Mojím jediným želaním je, aby sa moje deti mali dobre, aby užili toho sveta,“ dodáva Viliam na záver. 

Najčítanejšie na My Žiar

Inzercia - Tlačové správy

  1. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  2. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  3. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  4. INDEX: Prečo stále nemáme diaľnicu do Košíc
  5. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  6. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  7. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  8. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  1. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí
  2. Na bezpečnom internete záleží
  3. Ako vyzerá inteligentný bytový dom? Tajomstvo je v technológiách
  4. Podporujme imunitu aj vysokočistým beta glukánom
  5. Môjobchod posilňuje svoju pozíciu v Košickom kraji
  6. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  7. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  8. O2 predstavilo novú generáciu O2 Paušálov
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 8 671
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 3 719
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 3 261
  4. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí 1 789
  5. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 009
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model 655
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka 585
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 550

Blogy SME

  1. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Nitrianska Blatnica
  2. Tomáš Vodvářka: Morálka nebo prachy?
  3. Olívia Lacenová: Spolupráca Elona Muska s Dogecoin priniesla zníženie uhlíkových emisií o 25 percent
  4. Benjamín Páterek: Divoký Island, 1. časť: Namiesto hurikánu ľadové kráľovstvo
  5. Juraj Gavora: Denník Postoj ako ufňukaná konzerváreň
  6. Tupou Ceruzou: Obedy zadarmo
  7. Jozef Stasík: Prečo nemôžeme byť Singapurom?
  8. Martina Paulenová: Viróza
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 29 942
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 17 898
  3. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 8 804
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 8 074
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 605
  6. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 339
  7. Igor André: Dve poznámky ku „rómskemu Kanaánu“ vo Veľkej Británii 2 771
  8. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 504
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  3. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  8. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Miernemu svahu sa tešia hlavne rodiny s deťmi a začínajúci lyžiari.

Problémom naďalej zostáva prístupová cesta.


6. feb
MY | TOP správy z regiónov

Pozrite si výber TOP správ z regiónov.


4. feb
Ilustračné foto.

TOP 30 prináša ďalšie výnimočné príbehy.


31. jan
Ján Kožuško, zakladateľ projektu Programko.sk

Na samotných kurzoch sa lektori nevenujú len tematike, na ktorý je workshop zameraný, ale poslucháčov upozorňujú aj na nástrahy internetu. Veď pojem kyberšikana sa v našom slovníku natrvalo usadil. V internetových vodách číhajú na deti rôzne nástrahy.


31. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

O incidente informovala mestská polícia Liptovského Hrádku.


7. feb

Skúsený jaskyniar hovorí, že tak veľké objavy nečakali.


7. feb

Signatárom petície sa podarilo vyzbierať stovky podpisov.


7. feb

Radnica by mala nariadiť celoplošný zákaz kŕmenia nutrií.


22 h

Blogy SME

  1. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Nitrianska Blatnica
  2. Tomáš Vodvářka: Morálka nebo prachy?
  3. Olívia Lacenová: Spolupráca Elona Muska s Dogecoin priniesla zníženie uhlíkových emisií o 25 percent
  4. Benjamín Páterek: Divoký Island, 1. časť: Namiesto hurikánu ľadové kráľovstvo
  5. Juraj Gavora: Denník Postoj ako ufňukaná konzerváreň
  6. Tupou Ceruzou: Obedy zadarmo
  7. Jozef Stasík: Prečo nemôžeme byť Singapurom?
  8. Martina Paulenová: Viróza
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 29 942
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 17 898
  3. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 8 804
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 8 074
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 605
  6. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 339
  7. Igor André: Dve poznámky ku „rómskemu Kanaánu“ vo Veľkej Británii 2 771
  8. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 504
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  3. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  8. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu