ŽIAR NAD HRONOM. Stredoškolák Martin Pinka (19) z Hliníka nad Hronom prekvapil spolužiakov aj pedagógov. Na maturity prišiel oblečený inak ako všetci ostatní – v kroji. Člen žiarskeho folklórneho súboru Hron hovorí, že tak chcel ukázať najmä svoj životný štýl.
Učiteľky sa s ním fotili
„Inšpirovali ma kamaráti zo súboru, už som videl fotky, že aj iní to v minulosti urobili a zaujalo ma to,“ prezrádza, ako nápad vznikol. Myslí si, že zároveň splnil pokyny, ktoré pred skúškami dostali od učiteľov. „Kroj je považovaný za slušné, sviatočné oblečenie, takže určite nikoho neurazil,“ hovorí mladík, ktorý sa rozhodol svoj oblek ponechať v skrini a vybrať si šaty z krojovne súboru. Povolenie bez problémov dostal aj od vedenia školy. „Písal som zástupcovi riaditeľa a odpísala mi pani riaditeľka. Že je to dobrý nápad.“
Študent Súkromnej strednej odbornej školy technickej v Žiari nad Hronom tak vzbudil hneď v prvý deň maturít pozornosť. Jeho fotka v kroji začala takmer okamžite žiť na sociálnych sieťach vlastným životom a za pár dní si vyslúžila 14-tisíc lajkov.
„Reakcie ma prekvapili. Všetky boli pozitívne. Učiteľky sa so mnou fotili, spolužiakom som vysvetľoval, odkiaľ kroj pochádza. Maturity už neboli čierno-biele, ale farebné,“ približuje.

Na ústnu odpoveď chce prísť ako Goral
Pred skúškami zavládla príjemná atmosféra, ktorá pomohla odbúrať stres Martinovi aj jeho spolužiakom. „Zrazu som si to užíval,“ hovorí o inak náročných chvíľach.
Hoci si najskôr myslel, že všetko, čo sa naučil, zabudol, postupne sa mu správne odpovede začali vybavovať. „Potom to už nejako išlo. Slovenčinu aj angličtinu som hádam urobil. Čo sa týka slohu, vybral som si rozprávanie na tému Dnes mám rande so svojím mestom,“ hovorí o svojich dojmoch.
V kroji z regiónu Zemplín sa cítil dobre, tanec odtiaľ – tvrdší a rýchly, ako ho opisuje, patrí k jeho obľúbeným. S prekvapeniami však Martin ešte neskončil. „Na obhajobu praktickej maturity plánujem prísť v Myjave, teda v modrom kroji, a na ústnu odpoveď v kroji, ktorý sa mi páči zo všetkých najviac, lebo je farebný, pekne vyzdobený – je to Goral,“ naznačuje. „Dúfam, že ak sa nebudem vedieť chytiť, tak porozprávam komisii aj o pôvode môjho oblečenia,“ dopĺňa s úsmevom.

Ľudia zo súboru sú mu ako rodina
Martin sa folklóru venuje už od detstva. Desať rokov pôsobil v detskom súbore Makovička z Hliníka, v Hrone začal tancovať presne na jeho meniny (11.11.) v roku 2014.
Hoci ho prvé tréningy fyzickou náročnosťou prekvapili a v súbore v tom čase nikoho nepoznal, rozhodol sa vydržať. „Postupne sa to zlepšilo a dnes vnímam ľudí zo súboru ako rodinu,“ charakterizuje svoj vzťah k partii tanečníkov.
Spomína na vlaňajší výlet do Chorvátska, na spoločné chatovačky, vystúpenia, festivaly. „Aj keď na vystúpeniach to vyzerá, že tancujeme s ľahkosťou, sú za tým hodiny driny a potu,“ približuje tréningy, z ktorých sa snaží nevynechať ani jeden.
Oceňuje pestrosť choreografií, ktorá je v Hrone prehliadkou rôznych slovenských regiónov. Vo folklóre sa však preňho odrážajú aj domáce zvyky a tradície. „Máme napríklad aj tanec pltiarov z Dolnej Ždane, ktorý vyobrazuje splavovanie Hrona a rozlúčku s frajerkami,“ opisuje.
V Bratislave si už urobil očko
Mladý študent si už vybral aj vysokú školu – Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, kde chce na strojníckej fakulte študovať aplikovanú mechaniku a mechatroniku. S tancom, ktorý preňho predstavuje hravosť a spôsob, ako si užiť každú chvíľu, nechce skončiť ani na univerzite.
„Kamarátka, čo tancuje vo vysokoškolskom súbore Gymnik, mi povedala, že moje maturity v kroji zaregistrovali aj tam, takže dúfam, že som si už urobil malé očko,“ smeje sa Martin.
Podobne ho prekvapili aj ohlasy z Prahy. „Ďalšej známej tam ukázali moju fotku so slovami: Pozri, nie je to chalan od vás? Váš súbor je slávny,“ pridáva ďalšiu reakciu.
