NOVÁ BAŇA. S návrhom zrekonštruovať, dostavať a zapísať schátraný meštiansky dom do zoznamu Národných kultúrnych pamiatok prišiel Filip Trajteľ z Novej Bane. Filip je študentom architektúry na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.
Architektonickú štúdiu obnovy a následného využitia schátranej budovy nazývanej podľa neskoršieho využitia aj bananáreň vypracoval v rámci zadania semestrálnej práce.
Vzácne stavebné prvky
„Mojím poslaním ako architekta – pamiatkara je obnova chátrajúcich pamiatok, a táto stavba to nutne potrebuje. Je to pozostatok pôvodne väčšej barokovej stavby s peknými klenbovými priestormi a množstvom zaujímavých stavebných detailov, o ktorých okoloidúci ani len netušia,“ priblížil nám. Najväčšia časť historickej budovy vznikla v druhej polovici 18. storočia.
„V 19. storočí bol k budove pristavaný malý obytný dom a niekedy okolo roku 1945 sa do objektu vstavala rodinná vila s vežičkou,“ pokračoval Filip s tým, že vila, obytný dom a časť pôvodnej stavby už odstránili. Pri archívnom výskume študent zistil, že stavba bola pôvodne pivovarom, neskôr pekárňou. Nakoniec vraj bola využívaná ako sklad na liehoviny, neskôr ako sklad na banány.
Podľa študenta je celá budova vzácna, nakoľko sa v nej nachádza veľké množstvo vzácnych a ojedinelých stavebných prvkov. „Táto stavba je typickým príkladom barokového slohu,“ vysvetlil Filip a pokračoval: „Je zaklenutá barokovými českými plackami stiahnutými systémom kovových ťahadiel a pruskými klenbami do nosných tehlových krížov.“
Hoci bola budova prefasádovaná, zachovali sa tu pôvodné kamenné šambrány okien, podobné, ako má novobanská radnica.
„Sondážou sa v tejto budove zistili pôvodné okenné osy a zamurované dvere.
V prednej časti je na stene dochovaná nástenná maľba vojaka v dobovej uniforme, ktorý drží v ruke šabľu. Ďalej je tu množstvo malých dobových nápisov súvisiacich pravdepodobne s výčapom piva. Toto všetko by malo byť predmetom umeleckého reštaurovania,“ dodal architekt.
Interiér budovy je plný vzácnych architektonických prvkov. (zdroj: Filip Trajteľ)
Maľba vojaka v interiéri budovy. (zdroj: Filip Trajteľ)Návrh predniesol aj mestu
Vo svojej architektonickej štúdii chcel Filip mestu načrtnúť využitie stavby po rekonštrukcii a ozrejmiť tiež celý proces pamiatkovej obnovy. „Podstatou návrhu je slohová rekonštrukcia dochovanej stavby, čo znamená, že sa jej navráti architektonická podoba, akú mala v dobe svojho vzniku v 18. storočí,“ vysvetlil študent a pokračoval:
„Na mieste zbúraných častí som navrhol novostavbu ktorá by bola riešená ako kontextuálny novotvar inšpirovaný regionálnymi charakteristikami banskej oblasti v období baroka, čiže tak, aby celkový vzhľad budovy nerušila svojou novosťou.“
Filip tiež priblížil, že zrekonštruovaná a dostavaná budova by mohla slúžiť na kultúrno-spoločenské účely. Iniciatívu obnovy starého meštianskeho domu predstavil študent ešte pred začatím svojej práce aj primátorovi Novej Bane Jánovi Havranovi.
„Zámer sa mu páčil a výslednú štúdiu prijal veľmi pozitívne,“ dodal Filip, ktorý svoju prácu odprezentoval aj pred mestskými poslancami a komisiou kultúry. Aj tam vraj bola odozva pozitívna. Komisia sa priklonila k Filipovmu zámeru zaradiť budovu bananárne medzi národné kultúrne pamiatky.
„Myšlienkou zapísať meštiansky dom medzi národné kultúrne pamiatky sa zapodievam už dlhšiu dobu. Po poslednom búraní objektu som si však uvedomil, že je to viac než nutné. Nie len preto, aby už nedošlo k ďalšiemu búraniu, ale aj preto, že vlastníci národnej kultúrnej pamiatky môžu dostať na obnovu pamiatky príspevky z ministerstva kultúry alebo eurofondov,“ priblížil študent.
S tým, že by mala byť budova zaradená medzi kultúrne pamiatky, súhlasili aj Filipovi pedagógovia počas konzultácií. „Všetci sa vyjadrili, že budova už dávno mala byť národnou kultúrnou pamiatkou a že zbúranie časti stavby bolo obrovskou škodou,“ dodal študent, ktorý chce podať podnet na vyhlásenie tejto budovy za národnú kultúrnu pamiatku.
„Profesori mi pri jeho príprave ponúkli pomoc a poskytli všetky potrebné informácie,“ dodal Filip s tým, že ak chce mať mesto citlivo opravenú historickú budovu a na rekonštrukciu čerpať príspevky, je vyhlásenie bananárne za národnú kultúrnu pamiatku nutnosťou.
Súčasný stav bananárne. (zdroj: Filip Trajteľ)
Takto by podľa Filipa mohla vyzerať budova po rekonštrukcii. (zdroj: Filip Trajteľ)Mnohé budovy zanikli
S návrhom na zaradenie bananárne medzi kultúrne pamiatky súhlasí aj riaditeľka novobanského Pohronského múzea Katarína Konečná. „Budova vo vlastníctve mesta už vyše tridsať rokov chátra, je na zozname pamätihodností mesta Nová Baňa, no ani to ju však podľa môjho názoru nechráni dostatočne,“ vyjadrila sa. Budova bola v minulosti ponúkaná na predaj, no kupec sa nenašiel ,a tak chátra ďalej.
„Vlastník by sa o tento svoj cenný majetok mal postarať aj vzhľadom na to, že v päťdesiatych až osemdesiatych rokoch 20. storočia zanikla väčšina pôvodnej staršej zástavby v centre bývalého slobodného kráľovského mesta,“ priblížila Konečná.
Z mesta úplne vymizla budova bývalého banského substitučného súdu, mnohé prízemné domy mešťanov na dnešnom Námestí slobody a v priľahlých uliciach, odstránené boli aj zvyšky viacerých mlynov či prvej elektrárne v meste. „Odstránený bol dokonca aj prícestný hostinec, ktorý bol na mapách vyznačený už v 18. storočí. O to cennejšie je to, čo nám tu zostalo,“ dodala.
Budov, ktoré by v meste potrebovali rekonštrukciu, je podľa Filipa oveľa viac. „Nová Baňa je bývalé kráľovské banské mesto. Hoci je dnes v úzadí voči Banskej Štiavnici, Kremnici či Banskej Bystrici, stále sa tu nachádza množstvo stavieb, ktoré by po obnove mohli zašlú slávu aspoň načrtnúť. Ja ako architekt – pamiatkar mám takýchto stavieb vytypovaných hneď niekoľko.
"Keďže naše mesto nemá pamiatkovú zónu a má veľmi málo budov v zozname Národných kultúrnych pamiatok, stáva sa, že aj historické a hodnotné stavby sa zbúrajú alebo v lepšom prípade skončia obalené polystyrénom s plastovými oknami. V takýchto prípadoch to záleží len od vôle vlastníkov,“ dodal študent. To, či sa bude stavba rekonštruovať, je vraj v súčasnosti v štádiu riešenia.
