NOVÁ BAŇA. Radnú sieň s trinástimi nástennými maľbami panovníkov, nachádzajúcu sa v novobanskom Pohronskom múzeu chcú sprístupniť verejnosti čo najskôr. Ideálne by to podľa riaditeľky Pohronského múzea Kataríny Konečnej, bolo v roku 2017, pri príležitosti stretnutia banských miest a obcí, ktoré bude hostiť práve Nová Baňa. Sprístupnenie Radnej siene takisto patrí do plánu rozvoja mesta na ďalšie roky.
Sieň zachvátil požiar
Podľa slov riaditeľky múzea mnohí obyvatelia Novej Bane ani len netušia, aký skvost sa v budove bývalej radnice nachádza. „Budova bola pôvodne postavená ako Komorský dom niekedy po roku 1353. Od 18. storočia sa po požiari spomína ako radnica,“ priblížila históriu budovy, kde momentálne sídli múzeum, riaditeľka. Nástenné maľby v Radnej sieni vznikli tiež v 18. storočí.
„Radná sieň ju voláme preto, pretože v nej pravdepodobne zasadala mestská rada, nakoľko ostatné miestnosti v radnici nie sú takto vyzdobené,“ dodala Konečná. Nástenné maľby, nachádzajúce sa na stenách siene, sú maľované na suchú omietku v barokovom štýle. Sú v nich zakomponované v oválnych medajlónoch portréty panovníkov, ktorí nejakým spôsobom ovplyvnili vývoj banských miest, a teda aj samotnej Novej Bane.
Takéto maľby sú podľa Konečnej na Slovensku unikát. Maľby už raz boli reštaurované, a to po požiari, ktorý nešťastnou náhodou vznikol zo starej elektrickej inštalácie v roku 2005. Reštaurovanie bolo rozdelené na niekoľko etáp. Po zreštaurovaní malieb dokonca mesto podalo žiadosť na nomináciu Pamiatka roka.
„Žiadosť na ministerstvo kultúry sa podáva u tých pamiatok, u ktorých bolo rok predtým ukončené reštaurovanie,“ vysvetlila Konečná. Titul Pamiatka roka síce nástenné maľby z Radnej siene nezískali, no ocitli sa medzi deviatimi nominovanými, čo považuje riaditeľka múzea za veľký úspech. Ak by maľby takéto ocenenie získali, dostalo by mesto aj finančnú odmenu, ktorá by pomohla sprístupniť sieň pre verejnosť.
Medzi vyobrazenými panovníkmi nechýba Ľudovít I. Veľký, ktorého má mesto vo svojom historickom erbe. Okrem neho možno na stene nájsť Habsburgovcov, Máriu Teréziu, Jozefa Druhého, Žigmunda Luxemburského či Maximiliána, ktorý dal banské práva a slobody aj Novej Bani. Všetky maľby sú z 18. storočia, až na jednu výnimku, portrét arcivojvodu Jozefa, kráľovského palatína, ktorý pochádza z 19. storočia. Bol namaľovaný pri príležitosti jeho návštevy v meste v roku 1822,“ priblížila Konečná.

Potrebuje niekoľko etáp úprav
K tomu, aby sieň mohli sprístupniť aj verejnosti, je podľa riaditeľky potrebných niekoľko krokov. „Pamiatkari ako štátny úrad rozhodli, že podlaha v miestnosti by mala byť z dreva,“ dodala Konečná s tým, že momentálne sa v sieni nachádza dlažba. Aj radiátory by mali byť prekryté vkusnými krytmi, aby nepôsobili rušivo.
Čo sa malieb týka, tie by mali byť nasvietené. Momentálne sa do siene vchádza cez kancelárie. Aj tie by bolo podľa riaditeľky múzea nutné presťahovať na iné miesto. Čo sa spomínaných nákladov na úpravy týka, tie musí zabezpečiť mesto, nakoľko je majiteľom budovy, ktorú múzeu prenajíma.
Ak sa mestu podarí získať finančné prostriedky, či už z výziev alebo z rozpočtu mesta, múzeum má v pláne podať projekt zameraný na informovanosť obyvateľov o histórii ich mesta. „Chceme zabezpečiť dotykovú obrazovku, na ktorej by boli základné informácie o budove múzea, obrazový materiál o celom postupe reštaurovania malieb, takisto informácie o jednotlivých panovníkoch a o tom, čo ktorý z nich pre mesto urobil,“ priblížila Konečná.
V minulosti sa v sieni nachádzala aj kachľová pec, ktorá sa však nezachovala. Nahradiť by ju chceli podobnou kachľovou pecou, ktorú má múzeum vo svojej zbierke. „Je to kachľová pec z novobanskej dielne Knoppovcov. Aj pamiatkari sú naklonení tomu, aby sa pec v miestnosti umiestnila,“ dodala Konečná.

Čo na to mesto?
Ak sa podarí mestu sieň sprístupniť verejnosti, bude slúžiť ako expozícia nielen pre turistov, ale aj pre miestnych. Múzeum podľa riaditeľky navštívi ročne okolo desaťtisíc návštevníkov. „Nie je to málo a keby sa dozvedeli o tom, že tu máme skvost v podobe vyzdobenej Radnej siene, určite by ich prišlo oveľa viac,“ dodala s tým, že si ako vhodnú príležitosť na sprístupnenie siene vie predstaviť práve budúcoročné stretnutie banských miest a obcí. Svoj návrh predniesla riaditeľka aj pred komisiou kultúry, ktorej členovia si Radnú sieň prišli pozrieť aj naživo.
„Som spokojná, že aprílové zasadnutie našej komisie prebiehalo v radnej sieni, medzi portrétmi trinástich panovníkov. Výklad pani riaditeľky múzea bol zaujímavý a všetkých nás presvedčil, že sieň treba čím skôr sprístupniť aj verejnosti. Mrzí ma, že je potrebné už len tak málo a doteraz sa to nepodarilo,“ povedala predsedkyňa komisie, Viktória Valachovičová a pokračovala:
„Verím, že projektová manažérka mesta nájde spôsob, ako využiť externé zdroje na nutné doplnky ako osvetlenie, inštaláciu drevenej podlahy, zakrytie radiátorov a dverí. Ak by sa to predsa len v najbližších mesiacoch nepodarilo, z pozície predsedníčky komisie kultúry, vzdelávania, mládeže a športu pri mestskom zastupiteľstve v Novej Bani zašlem vedúcej finančného oddelenia mestského úradu návrh vyčleniť pri zmene rozpočtu 8-tisíc eur z rezervného fondu mesta na nutné investície v Radnej sieni.“
Na možné sprístupnenie siene do budúceho roka sme sa opýtali aj primátora mesta Jána Havrana. „Sprístupnenie Radnej siene v Pohronskom múzeu patrí do plánu hospodárskeho rozvoja mesta Nová Baňa do roku 2020,“ priblížil primátor, ktorý zároveň podotkol, že zatiaľ na dokončenie siene nie sú v mestskom rozpočte momentálne vyčlenené prostriedky. To, že by sa sieň mohla sprístupniť verejnosti do budúceho roka, však primátor nezavrhol.
„Nie som úplne presvedčený, či sprístupnenie siene a stretnutie banských miest a obcí tematicky spolu nadväzuje, no nevylučujem, že by sieň v tom čase nemohla byť hotová. Každopádne máme záujem na tom, aby sa práce ukončili,“ dodal primátor. Podľa Havrana mesto do opravy radnej siene investovalo nemalé finančné prostriedky, či už na rekonštrukciu alebo na reštaurovanie malieb po požiari. „Je to jeden z projektov, ktoré treba ukončiť,“ dodal primátor.
„Aby prostriedky, ktoré boli naň vynaložené, dosiahli svoj efekt. To sú veci, voči ktorým sa cítime byť zaviazaní a v rámci nejakých termínov by sme to mali splniť,“ dodal primátor. „Sprístupnenie Radnej siene je vec, ktorá potrebuje dvoch. Aj mesto, aj pomoc z našej strany. A ja dúfam, že sa nám to spoločnými silami podarí,“ dodala riaditeľka múzea.