NOVÁ BAŇA. Keď sa chce, tak sa dá. Dôležité je len odhodlanie a trpezlivosť. Presne taký je príbeh klanu štyroch šperkárok z Novej Bane – Miriam, jej dvoch sestričiek, dvojičiek Ivky a Andrejky a ich maminy. Prvotný zámer našej návštevy sympatickej rodinky z Novej Bane boli nádherné kvetinové čelenky, ktoré mladá študentka pedagogiky Miriam vyrába. Veď aj my sme ženy a chceme sa parádiť.
Nuž vydali sme sa na cestu, aby sme spojili príjemné s užitočným – napísali článok o ďalšej talentovanej dievčine z okolia a možno odišli aj s nejakou novou ozdobou na hlavu, čo sa samozrejme aj stalo. To sme však ešte netušili, že za nevinnou výrobou krásnych čeleniek či rôznych šperkov sa skrýva oveľa silnejší príbeh.
Každá čelenka je originál
Študentka Miriam sa výrobe hand-made šperkov venuje desať rokov. Medzi jej dielka patria náušnice, náramky z fimo hmoty, pripomínajúcej plastelínu, ktorá sa dá tvarovať. Kvetinové čelenky vyrába Miriam druhý rok.
„Keď prišli kvetinky do módy, povedala som si, že vyskúšam čelenky. Keď som ich ukázala kamarátkam, okamžite sa im zapáčili a chceli ich,“ hovorí s úsmevom sympatická Novobančanka. Keď záujem o jej čelenky vzrástol, založila si Miriam na sociálnej sieti vlastnú stránku, kde začala pridávať svoje originálne kúsky. Niektoré predáva, niektoré rozdá.
Ako hovorí, výroba čeleniek nie je pre zárobok, ale ako hobby, ktorému sa vo voľnom čase popri škole venuje. Polovica zo šperku či čelenky, ktorú Miriam predá, ide na materiál. „Tá druhá polovička je na také prilepšenie si,“ hovorí študentka, ktorá sa zarobené peniažky snaží aj rozumne utrácať.
„Či už som si s nimi doplatila na internát alebo na stravu,“ približuje s tým, že sa tak snaží aspoň trošku odbremeniť rodičov, ktorí jej školu platia. Výroba jednej čelenky trvá Miriam približne pol hodiny.
Keď má motiváciu a nápady, dokáže vyrobiť aj päť či šesť čeleniek za deň. No ani s prácou to podľa šikovnej šperkárky netreba preháňať. „Človek si musí trošku oddýchnuť a načerpať novú inšpiráciu, lebo keď robíte veľa čeleniek za sebou, začínajú sa na seba pomaly podobať,“ hovorí Miriam a dodáva, že každý jeden výrobok je originál. „Keby som aj veľmi chcela, druhú rovnakú čelenku nevyrobím,“ hovorí s úsmevom.
Pri výrobe používa tavnú pištoľ, ktorej koniec tvoria silikónové tyče. Tie sa nahrievajú cez elektrinu. „Keď sú silikónové tyče horúce, roztavia sa a slúžia ako lepidlo,“ vysvetľuje Miriam a pokračuje: „Kovovú čelenku si podlepím filcom, aby sa kvietky nehýbali. No a nakoniec ich zliepam patexom, ktorý vyschne a stvrdne a kvietky tak silno na čelenke držia.“

Inšpiruje ju folklór
Fantázii sa pri zdobení čeleniek medze nekladú. Miriam na ne používa okrem umelých kvetín, ktoré kupuje v kvetinárstvach, aj rôzne lístky či korálky. Keď má nápad, hneď si ho poznačí či zakreslí. Dokonca aj farebné kombinácie. „Keď vidím v meste farby, ktoré sa mi páčia a farebne k sebe ladia, okamžite si značím farebnú kombináciu, ako bude vyzerať ďalšia čelenka,“ hovorí talentovaná umelkyňa.
Veľkou inšpiráciou je pre Miriam okrem jej bohatej fantázie aj folklór. „Keď občas zájdeme na nejaký folklórny festival, vidím tam rôzne kvetinové, farebné, niektoré až mohutné čelenky, a to je pre mňa veľká inšpirácia,“ hovorí Miriam.
Na počet čeleniek, ktoré Miriam vyrobila, si už poriadne nespomína, podľa jej odhadu ich však už bolo zopár stoviek. Kvetinové čelenky sa z Novej Bane dokonca dostali aj do zahraničia.
Ako darček poputovali napríklad aj do Anglicka. Väčšinu čeleniek však rozdá. „Ja mám radosť vtedy, keď vidím, že aj ostatní majú radosť z mojich čeleniek, že sa im páčia a že sa z nich tešia,“ hovorí Miriam, ktorá si cení každú ručnú prácu.
„Viem, koľko to obnáša roboty,“ hovorí. A neplánuje si založiť vlastnú dielňu a živiť sa predajom svojich hand-made výrobkov? „Uvažovala som aj nad tým, ale je to hobby a pri hobby to asi aj zostane,“ hovorí študentka, ktorá sa v budúcnosti plánuje živiť tým, čo aj študuje, a to je učiteľstvo.

Všetko pre sestričky
Na svoju dcéru je hrdá aj jej mamina, ktorá sa výrobe šperkov venuje takisto. Dá sa povedať, že šperky začali vyrábať pred desiatimi rokmi spolu práve kvôli dvom mladším sestričkám Miriam, dvojičkám Andrejke a Ivanke. Dievčatá sa narodili s detskou mozgovou obrnou. „Pri pôrode boli mechanicky poškodené,“ rozpráva smutný príbeh Miriam. Dvojičky majú za sebou veľa operácii. Po jednej z nich strávili v sadre od pol pása dolu až pol roka.
„Dievčatá sa hrozne nudili. Nič ich nebavilo, a to sa odrážalo aj na ich zlej nálade,“ vysvetľuje Miriam a pokračuje: „No a vtedy sme s maminou vymysleli, že si začnú navliekať korálky. Ivanka dostala veľké drevené korálky, silón a začala navliekať,“ približuje Miriam s tým, že zo začiatku jej to síce dlho trvalo, no Ivka sa aj napriek svojmu hendikepu nevzdala a mala s navliekaním trpezlivosť a baví ju to dodnes.
Práve navliekanie dopomohlo k tomu, že sa Ivanke zlepšila jemná motorika rúk a dnes už s nimi dokáže oveľa lepšie hýbať. Aj keď druhá zo sestier, Andrejka, je na tom trošku horšie, čo sa motoriky týka, svoju sestričku podporuje. „Ona je skôr taký dirigent. Sestre hovorí, čo má ako robiť,“ smeje sa Miriam.
Na výrobe šperkov sa teda podieľa celé ženské osadenstvo rodiny Rajčanových. Ivanka navlečie korálky na silón či drôtik. Z nich potom mamina vytvaruje náušnice. Rovnako je to aj pri výrobe šperkov z fimo hmoty. „Na to, aby sa mohla táto hmota tvarovať, je potrebné ju trošku ohriať. A to robia moje sestričky. Vezmú si hmotu do svojich rúčok a zohrievajú mi ju, aby som mohla tvarovať,“ približuje rodinné výrobné tajomstvo šperkov Miriam.
Do výroby dokonca zapojili aj jediného muža v rodine. „Áno, aj ocino sem-tam vyrobí nejaký náramok,“ smejú sa dievčatá. So svojimi výrobkami sa občas prezentujú na miestnych remeselných trhoch, kde mesto dáva priestor mladým talentom.
Čas pomaly ubieha a my sa už, síce neradi, so sympatickou štvoricou musíme rozlúčiť. Pred cestou si ešte z každého šperku čo-to vyberieme. Peniaze tu nehrajú rolu, pretože príbeh, ktorý stojí za výrobou týchto krásnych šperkov má pre nás oveľa vyššiu hodnotu.
Viac o čelenkách Miriam môžete nájsť TU.
