ŽIAR NAD HRONOM. Mestskú obývačku, drevenú konštrukciu, ktorá má na žiarskom Námestí Matice slovenskej vzniknúť ešte pred letom, navrhlo architektonické štúdio Totalstudio Bratislava. To v minulosti získalo napríklad Cenu za architektúru za návrh letného pavilónu Slovenskej národnej galérie v kategórii exteriér či rovnaké ocenenie za interiér kníhkupectva s kaviarňou Alexis.
Architekt Aleš Šedivec, ktorý sa narodil v Žiari, hovorí o súčasnej podobe centra mesta, aj o tom, ako ho Obývačka môže zmeniť.
Drevená konštrukcia, ktorú ste navrhli, bude stáť na kruhovej časti námestia, no má štvorcový pôdorys. Prečo ste sa rozhodli pre tento tvar?
- Najvýraznejšou vlastnosťou žiarskeho námestia je jeho tak trochu neuchopiteľná rozmernosť. Námestiam robí dobre, keď majú jasné hranice. V zásade celý Žiar je postavený na modernistických princípoch urbanizmu, pre ktoré sú typické veľké exteriérové priestory. Preto sme sa rozhodli pre sebavedomý objekt, ktorý dokáže vniesť do mierky námestia nový rozmer.
Dôležitý je ale aj interiér, ktorý má jasne definované hranice a má pripomínať atmosféru menšieho námestie typu piazzetta, aké poznáme z európskych historických miest.
Štvorcový tvar takto nastaveným parametrom absolútne vyhovuje. Podstatnou pri štvorci je aj formálna autonómnosť, pretože takto vie objekt fungovať ako prototyp na určitom mieste a ak vznikne potreba, dá sa v budúcnosti relatívne jednoducho presťahovať napríklad do parku.
V čom vidíte potenciál takejto konštrukcie? Aké funkcie ste v nej skĺbili?
- Veríme, že potenciál tohto projektu je v jeho flexibilite. Hovoríme síce o jasne definovanom priestore mikronámestia, ale jeho hranice sú maximálne priepustné. Dôležitá je ľahkosť a dočasnosť. Pavilón nevnímame ako niečo, čo na námestí ostane večne.
Navrhujeme otvorenú platformu, ktorú si budú môcť v čase zariaďovať a prispôsobovať aj samotní Žiarčania. Základným konštrukčným prvkom je drevený rám s rozmermi štyri krát štyri metre, ktorý funguje ako priestorová štruktúra schopná zachytávať rôznorodé voľnočasové aktivity.
V lete to môžu byť rôzne hojdačky a siete, v zime by mohol pavilón fungovať napríklad ako kompaktný vianočný trh. A keď sa práve nič nedeje, je to len altán, miesto kde sa dá sadnúť si a prelistovať si noviny.

Súčasťou námestia je aj existujúca fontána. Ako bude v kontexte pavilónu vyzerať jej zapojenie?
- Existujúcu fontánu sme zahrnuli do priestoru mikronámestia, pretože vodný prvok je archetypálnou súčasťou typológie piazzetta.
Mesto hovorí o letnom pavilóne. Aký pracovný názov ste dali výslednému konceptu vy?
- Piazzetta, čo je skoro to isté ako mestská obývačka. Boli by sme radi, keby projekt dostal prezývku Obývačka.
Ako vnímate súčasnú podobu hlavného žiarskeho námestia?
- Narodil som sa v Žiari a pamätám si, ako námestie vyzeralo v 80. rokoch minulého storočia. Jeho súčasná podoba je príkladom nevyužitej príležitosti, ktorá nebola malá, pretože urbanistický základ bol dobrý. Ale to nie je len problém Žiaru, podobné príbehy sa udiali takmer vo všetkých slovenských mestách, ktoré sa už rekonštruovali.
Mestá sa zmenili a s nimi aj ich verejné priestory. Ako túto zmenu hodnotíte?
- Od revolúcie v roku 1989 ubehlo štvrťstoročie, a to je doba, keď už vieme z odstupom vyhodnotiť niektoré procesy. Dnes môžeme konštatovať, že sme svedkami obrovskej priepasti medzi kvalitou privátnych a verejných priestorov.
Ak mám byť konkrétny v kontexte žiarskeho námestia, tak jeho finálne kompozície a materiálová škála mi pripadajú trochu málo ambiciózne, nemestské a rozhodne si viem predstaviť sebavedomejšiu a atraktívnejšiu koncepciu.
Veľkou prekážkou v snahách stavať na Slovensku lepšie a múdrejšie mestá, je systém verejných obstarávaní, kde jediným parametrom je najnižšia cena. To je však v dlhodobejšom časovom období to najdrahšie riešenie, pretože je architektonicky neatraktívne a technicky často veľmi poruchové. Preto vždy odporúčam, ak je to len trochu možné, aby mestá zvážili možnosť nie obchodnej ale architektonickej súťaže návrhov. Lacné riešenia sú pre mestá veľmi drahé.