Nevyplatili vám mzdu?

oprávnený nárok. O dva dni sa ozvala opäť. S plačom, že jej príbeh nemôžeme uverejniť, lebo zamestnávateľ sa jej vyhráža. Akými zákonnými postupmi je možné vymôcť od zamestnávateľa oprávnené finančné nároky?
„Ak podnikateľský subjekt podniká na základe živnostenského oprávnenia, respektíve zápisu do Obchodného registra, vystupuje vo vzťahu zamestnanec – zamestnávateľ, platí pre neho Zákonník práce. Mzda má byť vyplatená v čase splatnosti,“ hovorí Marián Sulík, hlavný inšpektor práce Inšpektorátu práce v Nitre. „Ak nie je, zamestnanec by sa mal obrátiť na súd a domáhať sa svojich práv a nárokov.
Existujú i ďalšie možnosti. Jednou z nich je podanie podnetu na Inšpekciu práce s tým, že došlo k porušeniu Zákonníka práce vo veci nevyplatenia mzdy, na ktorú bol nárok. Na základe tohto podnetu v krátkom časovom horizonte, najneskôr však do tridsiatich dní, vykonáme inšpekciu práce. Preskúmame všetky okolnosti a ak zistíme, že sťažnosť občana bola oprávnená, nariadime zamestnávateľovi, aby mzdu zamestnancovi vyplatil. Pri šetrení oprávnenosti sťažnosti inšpektori kontrolujú aj ďalšie okolnosti, ako napríklad správny výpočet mzdy, nadčasov, práce v noci a podobne. Ak zamestnávateľ v stanovenom časovom horizonte nesplní nariadenie, môže mu Inšpektorát práce uložiť pokutu a samozrejme podať podnety napríklad na Živnostenský úrad s upozornením, že dochádza k porušovaniu zákonnosti. Živnostenský úrad môže vo vážnych prípadoch porušenia zákonnosti odobrať zamestnávateľovi živnostenský list,“ vysvetľuje Sulík.
„Od novely Trestného zákona, Zákona číslo 183/1999 bola do nášho právneho poriadku prijatá skutková podstata trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného, to je § 248 písmeno a) Trestného zákona,“ vysvetľuje advokát Marek Ďuran. „Tohto trestného činu sa dopustí ten, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba - podnikateľ nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu. Musia byť však splnené aj ďalšie dve podmienky, a to skutočný nárok zamestnanca na mzdu a najmä existencia finančných prostriedkov zamestnávateľa na výplatu v deň splatnosti. Pokiaľ orgány činné v trestnom konaní nepreukážu, že podnikateľ v deň výplaty mal voľné finančné prostriedky na vyplatenie mzdy a napriek tomu výplatu neuhradil, nebola objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného naplnená,“ dodáva Ďuran. „Podľa §69 Zákonníka práce môže zamestnanec, ktorému zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo jej časť do 15 dní po uplynutí jej splatnosti, okamžite zrušiť pracovný pomer. Ten končí dňom zrušenia. Popri splatnej mzde má pri tomto spôsobe skončenia pracovného pomeru zamestnanec nárok aj na náhradu mzdy vo výške dvoch priemerných mesačných zárobkov.
Ak zamestnávateľ dobrovoľne mzdu, respektíve aj jej náhradu v prípade okamžitého zrušenia pracovného pomeru nezaplatí, musí sa zamestnanec obrátiť na príslušný súd so žalobou. Existuje forma skráteného konania, kedy môže podať návrh na vydanie platobného rozkazu. Ak žalovaný podá proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, súd platobný rozkaz zruší a nariadi pojednávanie. Súdny poplatok je vo výške päť percent zo žalovanej sumy, najmenej však päťsto korún. Právoplatný pracovný rozkaz, respektíve rozsudok súdu, je exekučným titulom, s ktorým sa oprávnený musí obrátiť návrhom na súdneho exekútora. Súdny exekútor dlžnú sumu vymôže a vyplatí ju zamestnancovi,“ objasňuje Ďuran.