Už ako žiačka základnej školy inklinovala k cudzím jazykom a učila sa ich. Niektoré v škole, iné ako samouk. Nemčinu, angličtinu, francúzštinu, ruštinu.
Postupne si začala dopisovať s mladými ľuďmi z celého sveta. Hovorí, že to bola zaujímavá skúsenosť. Niektoré z jej listových kamarátstiev pretrvávajú dodnes. S mnohými sa osobne stretla.
Tatiana Vargová sa po absolvovaní Obchodnej fakulty na Ekonomickej univerzite v Bratislave na krátky čas zamestnala vo firme podnikajúcej v oblasti marketingových aktivít a prieskumu trhu.
Onedlho využila ponuku agentúry ponúkajúcej zahraničný pobyt v Austrálii. „Agentúra mi zabezpečila školu,“ hovorí Tatiana. Do Austrálie bolo najjednoduchšie dostať sa na študentské víza. Najprv študovala marketing, neskôr účtovníctvo. V austrálskych školách strávila spolu dva a pol roka. S ubytovaním jej v začiatkoch pomohol priateľ zo Sydney, s ktorým si roky dopisovala. Ostávalo nájsť si prácu. V miestnych novinách ju zaujal inzerát marketingovej agentúry, ktorá hľadala pracovníčku do telefonického centra. Tatianu prijali. Telefonicky oslovovala potencionálnych zákazníkov firiem, ktoré si prieskumy trhu objednali. Rýchlo sa učila. Vedenie firmy zaujala natoľko, že postúpila do funkcie líderky tímu. Bola vedúcou skupiny, v ktorej voľakedy pracovala. Sama rozdeľovala úlohy jednotlivým členom skupiny, vysvetľovala im, ako majú oslovovať respondentov, čo sa majú pýtať. Pomáhala im zvládať i technické problémy.
Po čase, keď Tatiane končili víza, začala sa pomaly pripravovať na odchod domov. Pri rozlúčke s vedením firmy zažila veľké prekvapenie. Predstavitelia manažmentu jej navrhli, aby ešte ostala a ponúkli sa, že jej pobyt v Austrálii budú sponzorovať. Tatiana ponuku prijala. „Sponzorovať v tomto prípade znamená, že sa predstavitelia firmy austrálskej vláde zaručili za to, že ma po celý čas môjho pobytu v krajine budú zamestnávať a vyplácať mi mzdu,“ objasňuje Táňa.
U priateľa nebývala celú dobu pobytu. Spolu s ďalšími Slovákmi si prenajali iný dom. Na toto obdobie Táňa spomína ako na najkrajšie. Aj táto situácia bola dočasná: „Moje spolubývajúce sa postupne vracali domov a ja som si prenajala byt, v ktorom som bývala celkom sama. Dobré to bolo preto, že som mala súkromie. Na druhej strane som si všetky náklady spojené s bývaním platila celkom sama.“ Táňa hovorí, že rozdiel medzi Austrálčanmi a Slovákmi je evidentný: „Austrálčania „žijú“. Na ulici sú ľudia k sebe vľúdni, všímaví. V obchode sa na vás usmieva predavačka. Pozdraví, privíta zákazníka. Snaží sa pomôcť, venuje sa mu. Na slovenských úradoch sa štátni zamestnanci tvária, akoby ich stránky obťažovali. Naopak, v Austrálii ľudia cítia, že úradníci sú pre nich. Rozdiel je aj v tom, že austrálski úradníci si vedia zorganizovať prácu. Stránky nestoja v nekonečných radoch. Na chodbách sú lavičky, nechýbajú automaty s vodou. O prístupe k ľuďom ani nehovorím.“
Voľný čas trávia ľudia v Austrálii väčšinou tak, že si idú posedieť do reštaurácie, a to celé rodiny i s priateľmi. „V bare, keď barman vidí, že zákazník má dosť, nenaleje mu. Pošle ho preč. A zákazník to rešpektuje. Zdvihne sa a odíde.“
Počas svojho pobytu v Austrálii Tatiana precestovala tento kontinent krížom – krážom. Navštívila aj mnohé zaujímavé destinácie v iných častiach sveta. Dovolenkovala na ostrove Fidži, na Cookových ostrovoch, ale i v Malajzii. Tu sa prihlásila do potápačského kurzu, vyskúšala si tzv. scuba diving, to je potápanie s prístrojom. Potápala sa aj v oblasti Veľkej koralovej bariéry v Austrálii. V rámci svojich cestovateľských aktivít navštívila aj Dánsko a Čínu.
Tatiana je zatiaľ slobodná, teraz si hľadá vhodné zamestnanie. Premýšľa o tom, že sa usadí v Prahe alebo v Bratislave. „Myslím, že tieto mestá ponúkajú podstatne viac pracovných príležitostí,“ uvažuje.
Autor: Monika Maťová