Článok pokračuje pod video reklamou
. Podobne ako Peter Gergely, o ktorom sme písali pred nedávnom, sa mal Maroš možnosť stretnúť na ľade z jedným zo známejších hráčov NHL Manniem Malhotrom, ktorý obliekal dres Olimpii Ljubljana, hoc len v prípravnom zápase.
* Hokejovo legionárčiť v Srbsku nebýva každodenná záležitosť. Akým spôsobom ste sa dostali do tejto, momentálne nie veľmi hokejovej krajiny?
CZ Belehrad mala počas leta rozložený svoj tréningový stan na Slovensku a vraj ma niekde videli chytať. Preto som od nich dostal návrh, aby som to skúsil u nich na jednu sezónu, že potrebujú mladého gólmana. Bola to pre mňa nová výzva, preto som ponuku s radosťou prijal.
* Splnili sa vaše očakávania, ako sa vám darilo v Srbsku, akým systémom sa hrala domáca súťaž?
- V najvyššej súťaži štartovalo celkom päť mužstiev, každý s každým sa stretol celkom štyrikrát, čiže sme v základnej časti odohrali 16 zápasov. Nie je to síce nejaký veľký počet, ale potom nasledovalo play off. To sa hralo tiež netradične, vlastne len na jediný víťazný zápas. Tieto zápasy sme zvládli na výbornú a stali sme sa majstrami Srbska. Ako sa darilo mne? Podľa mňa celkom dobre, ani raz ma tréner kvôli výkonom striedať nemusel. Vlastne som bol medzi brankármi jednotkou a nechytal som len vtedy, keď som bol zranený, alebo chorý. Ale takých zápasov nebolo veľa.
* Boli ste vedený ako profesionál, alebo vám klub našiel nejakú prácu?
Bol som jediný mužstve s profi zmluvou a bol som jediným legionárom v CZ Belehrad. Okrem toho, že som bol brankárom seniorov, venoval som sa štyrom mladým gólmanom, ako ich tréner. Dvaja z nich boli žiaci a dvaja dorastenci. Ostatní moji spoluhráči hrali hokej len zo zábavy, buď boli študentmi, alebo normálne pracovali. Čo mňa na nich najviac prekvapilo bolo to, že s akou chuťou chodili na tréningy a v akom počte. Bolo ich mnohokrát aj 30, čo som v Leviciach nikdy nezažil. A všetci trénovali, dreli a všetko s úsmevom na tvári, s vidinou zlepšenia svojej výkonnosti. To som na nich naozaj obdivoval.
* Akú úroveň mali zápasy, hralo sa „v rukavičkách“, alebo sa hráči medzi sebou poriadne mastili?
Úroveň sa mi zrovnáva len veľmi ťažko. Čo sa týka nasadenia, nedá sa povedať, že by sa hráči nesnažili. Ba práve naopak a s veľkého chcenia vznikli na ľade viackrát šarvátky. Mali sme jedného spoluhráča, ktorý bol ako hokejista naozaj výborný, ale v hlave to nemal zrejme všetko v poriadku a takmer vždy dostal za bitku trest do konca zápasu. Preto ho tréner pred play off radšej poslal z mužstva preč.
* Ako ste znášali samotu, nechceli ste to občas „zabaliť“ a vrátiť sa domov na Slovensko?
- Určite, že občas ma napadli aj také myšlienky, ale rýchlo som ich zažehnal. Domáci spoluhráči, ale aj funkcionári, sa snažili vyplniť mi môj voľný čas, aby som nemyslel na domov. Dalo sa to všetko zvládnuť a neľutujem. Niečo som si zarobil a mám prísľub, že keď sa CZ Belehrad bude opäť pripravovať na Slovensku, dohodneme zmluvu aj na ďalšiu sezónu. Vraj by sme mohli hrať v Panónskej lige, čo je pre mňa nová výzva.
* Kto zo známejších hráčov hral najvyššiu srbskú hokejovú súťaž?
- Nejaké známe tváre tam nehrali, akurát počas prípravného zápasu so slovinskou Olimpiou hral za súpera Manny Malhotra, hráč Columbus Blues Jackets. Keďže som v zápase chytal len prvú tretinu a gól som neinkasoval bol som spokojný, o to viac, že stál proti mne Malhotra.
