ŽIAR NAD HRONOM. Milan Škriniar si v drese Sampdorie Janov pripísal premiéru v základnej zostave a patril k najlepším.
Ako ste si užili zápas na ihrisku Palerma, ktorému ste podľahli 0:2?
-Som rád, že to konečne prišlo. V zápase som sa cítil výborne, mrzí ma len výsledok. Keby bola premiéra víťazná, chutila by viac.
Kedy ste sa dozvedeli, že nastúpite od prvej minúty?
-Už počas tréningov v týždni som cítil, že by som mohol nastúpiť. Definitívny verdikt som sa dozvedel až dve a pol hodiny pred stretnutím.
Pociťovali ste zvýšenú nervozitu?
- Adrenalín bol väčší ako inokedy. Postupne opadával. Keď som bol na ihrisku, nepripúšťal som si, že hrám veľký zápas. Zbytočne by som sa dostal pod tlak.
Dostali ste od trénera špeciálne pokyny?
-Tréner si zavolal všetkých obrancov a upozorňoval nás na súperových útočníkov, kde sa pohybujú, aké sú ich vlastnosti. Nebolo to nič nové, robí to pred každým súbojom.
Od viacerých talianskych portálov ste dostali vysokú známku a patrili ste k najrýchlejším hráčom svojho mužstva (31,83 km/h). Prekvapilo vás to?
-Nečakal som to, lebo v kádri máme naozaj rýchlych futbalistov. Je potešiteľné, keď ma novinári takto ocenili. Určite ma to motivuje do ďalšej práce.
Po príchode do Janova ste prvých dvanásť zápasov sledovali z lavičky náhradníkov. Ako ste to zvládali?
-Už dlhšie som cítil, že by som mohol nastúpiť, aspoň ako striedajúci hráč. Pred týždňom s Laziom Rím sa mi to podarilo v nadstavenom čase. Teraz som konečne odohral riadny zápas, lebo mi to už chýbalo. Tri mesiace som len trénoval.
Neoľutovali ste prestup do Sampdorie?
- Nemyslím si, že som niečo oľutoval. Skôr som bol nešťastný, že príležitosť stále neprichádza. Bol som chvíľu znechutený.
Rozprávali ste sa o vašej situácii s trénerom Vincenzom Montellom?
- Ani moc nie. Sem tam mi povedal, že mám byť trpezlivý a vydržať, vraj šancu dostanem.
Ako na vás pôsobí tento 41-ročný bývalý taliansky reprezentant?
- Nie je príliš komunikatívny. S hráčmi sa rozpráva najmä na ihrisku. Je ctižiadostivý a vie, čo chce hrať. Pripravuje sa podrobne na každého súpera a kladie dôraz na taktiku ako väčšina talianskych koučov.
Aká je vaša konkurencia v obranných radoch Sampdorie?
-Hráme systémom 3-5-2, teda na troch stopérov. V kádri sme na tento post šiesti. Je ťažké sa dostať do zostavy, keďže sú tam zväčša skúsenejší hráči, ktorí v boji o záchranu dostávajú prednosť.
V posledných zápasoch sezóny hostíte v janovskom derby FC a potom nastúpite na ihrisku majstra z Juventusu. Veríte, že sa opäť objavíte v základnej zostave?
-Janovské derby patrí k najväčším v Taliansku. Je to dôležitý zápas pre klub i fanúšikov. Keby sa mi podarilo nastúpiť v posledných dvoch zápasoch, vynahradilo by mi to zápasy, v ktorých som nehral.
Ako hodnotíte taliansku Seriu A?
- Hráči sú silní na lopte a ťažko ich od nej odstavíte. Najväčší rozdiel v porovnaní so slovenskou ligou pociťujem v tempe hry a taktickom zmýšľaní.
Komunikujete so spoluhráčmi už v taliančine?
- Rozumiem takmer všetko. Snažím sa aj rozprávať a skladať vety, ale chýba mi taliansky prízvuk. Je to lepšie ako na začiatku, keď som sa okrem Dávida Ivana nemohol s nikým porozprávať. Keď bol náhodou na tréningu na druhej strane ihriska, tŕpol som, nech niečomu porozumiem.
Ako vám vyhovuje taliansky spôsob života?
- Život sa mi tu páči. Taliani majú dobrú kuchyňu a rád si pochutím na cestovinách. Janov je historické mesto a keď som tu mal priateľku, chodili sme na prechádzky. Voľný čas trávim s Dávidom Ivanom, ktorý mi v Janove veľmi pomáha.
Ako vychádzate s najväčšími hviezdami tímu Fabiom Quagliarellom a Antoniom Cassanom?
- Sú to hráči, ktorí už majú niečo odohraté. Veľa sa dá od nich naučiť. Obaja sú kamarátsky a vedia v kabíne spraviť náladu. Prehodíme spolu pár slov. Viac si rozumiem s Portugalčanom Pereirom či Argentínčanom Correaom.
Neobávali ste sa, že v mladom veku môže byť talianska liga pre vás veľkým sústom?
- Angažmán v Sampdorii sa zbehol veľmi rýchlo. Prišiel som z reprezentačného zrazu a manažér mi povedal, že idem do Janova. Bavili sme sa, či nevyskúšame medzistupeň medzi slovenskou a talianskou ligou, ale uistil ma, že to zvládnem.
Keď ste začínali v žilinskom Á-čku, vaše nekoordinované pohyby vyvolávali úsmev. Teraz patríte vo vašej kategórii medzi najlepších stredných obrancov v Európe. Čomu to pripisujete?
- Je to o tréningu. V Žiline som mal výborné podmienky. Tréner Guľa ma z útočníka prerobil na obrancu. Učil ma, čo mám robiť, ako sa správať - a to mi pomohlo.
Futbaloví odborníci vás prirovnávajú k Martinovi Škrtelovi. Raz by ste ho vraj mohli nahradiť ako šéfa obrany v slovenskej reprezentácii.
- Je to pre mňa pocta, keď ma spájajú s takýmto výborným futbalistom. Som ešte na začiatku svojej cesty a všetko mám pred sebou.
Patríte k lídrom reprezentácie do 21 rokov, ktorá má na dosah postup na majstrovstvá Európy. Snívate aj o seniorskom šampionáte vo Francúzsku?
- Je to sen každého futbalistu - zahrať si raz na vrcholnom podujatí. Škoda, že som v klube neodohral viac zápasov. Nechávam to otvorené. Nie žeby som o tom intenzívne rozmýšľal, ale určite o tom snívam.