NOVÁ BAŇA/ISLAND. Muž, ktorý svoj život zasvätil cirkvi až natoľko, že koncom minulého roka v Katedrále Krista Kráľa v Reykjavíku prijal biskupské svätenie od pápeža Františka a momentálne pôsobí ako biskup na Islande, pochádza z Novej Bane. Reč je o Monsignorovi Dávidovi Tencerovi (53), ktorý nám poskytol exkluzívny rozhovor priamo z Islandu.
Počet veriacich na ostrove neustále rastie
Kedy sa vlastne Dávid rozhodol, že svoj život zasvätí cirkvi a stane sa kňazom? „Kedy sa to stalo prvýkrát, to neviem, ale tak, ako deti rozmýšľajú, čím chcú byť, tak okrem iného aj byť kňazom ma priťahovalo,“ začína svoje rozprávanie biskup a pokračuje: „Asi to bolo okrem povolania, ktoré dáva Pán Boh, aj tým, že sme boli veriaca rodina a taktiež, že sme mali vždy dobrých kňazov nablízku.“
Na Island prišiel Dávid Tencer prvýkrát v roku 2004. „Prišiel som sem na misie. Najskôr som sa trochu musel naučiť jazyk a zároveň som si vypomáhal v rečiach, ktorými som hovoril aj predtým,“ hovorí kňaz, ktorý bol neskôr menovaný za farára novovzniknutej farnosti sv. Torlaka v Reyðarfjörður, kde sa staral o svoju farnosť. Odvtedy, ako sa stal biskupom, sa jeho pôsobnosť rozšírila.
Dnes už má na starosti celú diecézu. Diecéza Reykjavík je dva a polkrát rozľahlejšia ako Švajčiarsko a rozprestiera sa naprieč ostrovom na 103 tisícoch kilometrov štvorcových s približne 320 tisícmi obyvateľmi. Na celom ostrove žije roztrúsených trinásť tisíc katolíkov. Prvá evanjelizácia ostrova sa pritom datuje do desiateho storočia.
Ako sa rozšírila pôsobnosť kňaza po tom, čo sa stal biskupom? „Ako biskup som teraz zodpovedný nielen za svoju farnosť, ale za celú diecézu, teda je to viac ľudí a viac problémov s tým spojených. Okrem svojich normálnych záväzkov, ako je modlitba, svätá omša a podobne, denne strávim niekoľko hodín v kancelárii a samozrejme, snažím sa byť čo najviac dostupný pre ľudí, ktorí sa chcú a potrebujú aj osobne stretnúť,“ hovorí.
Za vyše desať rokov jeho pôsobnosti na Islande sa vraj záujem o kresťanstvo u ľudí zvyšuje. „Aj vďaka prístupu a starostlivosti našich kňazov a všetkých zainteresovaných to rastie nebývalým tempom,“ hovorí a podotýka, že čas, ktorý strávil na Islande, počet katolíkov vzrástol až štvornásobne.
„Záujem o duchovný život je jednoznačne väčší. Ľuďom dnes už nestačí len možnosť svätej omše a svätej spovede, prípadne katechéza detí. Chcú viac, a to je výzva do budúcnosti,“ hovorí biskup, ktorý má na starosti diecézu s približne trinástimi tisícmi katolíkov. Dnešný Island je pritom krajinou, kde žije zo škandinávskych krajín najväčšie percento katolíkov (3,5 percenta).
Dávid na Islande pôsobí už vyše desať rokov. (zdroj: Archív Dávida Tencera)
Na prvom svätom prijímaní. (zdroj: Archív Dávida Tencera)
(zdroj: Archív Dávida Tencera)Duchovný život na Islande
Odlišuje sa duchovný život tamojšieho katolíka od života katolíkov u nás? „Naši katolíci sú veľmi rôznorodí. To je dané tým, že pochádzajú z rôznych krajín a kultúr,“ vysvetľuje Tencer. Rekord vraj mal v roku 2005 na polnočnej omši. „Vtedy bolo na svätej omši v Karahnjukar v robotníckom kempe v horách 33 národov,“ hovorí biskup a pokračuje: „Ale to robí katolícku cirkev katolíckou, že nás nespája národ alebo kultúra, či reč, ale viera. Ale sú všeobecné črty, ktoré nájdete u každého, kto sa živo hlási ku katolíckej cirkvi, a to bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza, a to je napríklad schopnosť vyvinúť veľké úsilie a prekonať aj veľké vzdialenosti, niekedy aj viac ako dvesto kilometrov, aby sa mohol zúčastniť napríklad svätej omše, aj keď je v jazyku, ktorému až tak nerozumie.“
Kostolov vraj majú na Islande poriedko, niektoré sú dokonca od seba vzdialené aj niekoľko stoviek kilometrov, takže organizácia omší bližšie býva akýmsi provizórnym riešením.
„Ale stále máme niekde niečo rozostavané, takže aj to svedčí o tom, že záujem a potreba byť veriacim je stále živá,“ dodáva muž, ktorý sa ako biskup venuje všetkým skupinám obyvateľom. „Samozrejme, mládež toho organizuje viac, ale je to o zápale, ktorý v sebe majú mladí ľudia,“ hovorí. Posledná akcia, ktorú naposledy s mladými organizoval, bola na Kvetnú nedeľu, k am ich prišla asi stovka.
Domov sa islandský biskup, pochádzajúci z Novej Bane, dostane zvyčajne raz za rok. Vrátil sa tam aj pred časom.
„Domov chodievam na prázdniny. Teda som aj s rodinou, aj ponavštevujem kamarátov, aj si pozariaďujem potrebné veci, dokumenty a podobne,“ vysvetľuje biskup, ktorého nezlomili ani drsné podmienky na Islande, práve naopak. „Mne podnebie na Islande vyhovuje. Nie je také drsné, ako sa zdá,“ hovorí biskup s úsmevom.
Slovákom, ktorí by chceli raz Island navštíviť, biskup najviac odporúča to, čo robí Island Islandom, a teda gejzíry, sopky, ľadovce, vodopády, tulene či veľryby a soby. „A taktiež stretnutia s ľuďmi, ktorí sú úplne iní ako my,“ hovorí.
Katolíkom taktiež pred cestou odporúča informovať sa na ich stránke www.catholica.is, kedy a kde sú sväté omše, lebo to nie je samozrejmosť ako u nás.
No a čo by náš islandský biskup chcel odkázať veriacim na Slovensko? „Byť veriacim katolíkom je paráda,“ hovorí s úsmevom sympatický biskup a pokračuje: „nech sa naši veriaci nenechajú znechutiť lotrami, čo sa snažia cirkev vždy len napádať a rozbíjať, a nikdy s ňou nemali dobré úmysly. Dôležité je dostať sa do neba. A tam sa dostanú len dobrí ľudia,“ dodáva biskup na záver.
Kto je Dávid Tencer?
Dávid Tencer sa narodil 18. mája 1963 v Novej Bani. Teologické štúdiá ukončil na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 15. júna 1986, pričom bol inkardinovaný do diecézy Banská Bystrica. Následne pôsobil štyri roky ako kaplán. V roku 1990 vstúpil do slovenskej provincie kapucínov. Po noviciáte pokračoval v štúdiách v Ríme, kde v roku 1994 dosiahol licenciát z teológie. 28. augusta 1994 zložil rehoľné sľuby. Dávid pôsobil ako farár v Holíči, v roku 1996 založil v Hriňovej nový kláštor ako miesto na formáciu kapucínskch postulantov a do roku 2002 bol jeho rektorom. Od roku 2003 bol predstaveným kláštora v Žiline. V roku 2004 odišiel na Island, aby sa venoval misiám a priviedol tam kapucínov. Začal ako vikár v kostole Stella Maris v Reykjavíku a následne sa stal farárom vo farnosti S. Þórlákur v Reyðarfjörðure. Momentálne pôsobí ako biskup v Reykjavíckej diecéze.
