OSTRÝ GRÚŇ. Vyše sedemdesiat psov sa spoločne s ich majiteľmi stretlo v sobotu 23. apríla v Partizánskej doline, aby sa zúčastnili pretekov Dogtrekking a Beh so psom Partizánskym chodníkom, ktorý sa v doline organizoval po prvýkrát. Súťažili milovníci psov nielen z celého Slovenska, ale aj zo susedných Čiech.
Nejde len o pretek
S myšlienkou zorganizovať preteky ľudí so psami prišla Ostrogrúnčanka Petra Barborová, ktorá sa okrem iných súťažných disciplín s domácimi miláčikmi dogtrekkingu aj sama venuje. „Nápad s akciou prišiel pri jednej z mnohých potulkách v lesoch v okolí Vtáčnika s mojimi psami. Keďže sa sama venujem niektorým psím športom, medzi ktorými je aj dogtrekking, tak som ešte v ten deň oslovila Karolínu, ktorá má výborné organizačné schopnosti a začali sme s prípravami,“ povedala Petra.
Vytrvalostný šport psov so svojimi majiteľmi sa konal v dvoch kategóriách na vopred vyznačenej trase, ktorú si organizátori spoločne prešli ešte pred súťažou. S Petrou na príprave trás spolupracovala aj Karolína Dobiašová, ktorá sa organizovaniu takýchto súťaží venuje celoplošne.
„Nejde ani tak o Ostrý Grúň ako o pohorie Vtáčnik. Jednak spoluorganizátorka je z obce, ale podstata je taká, že veľa dogtrekkingových akcií sa koná v okolí Bratislavy, v Malých Karpatoch. Potom je tu zopár malých akcií roztrúsených po Slovensku. My sme vybrali miesto a trasu takú, aby ľudia okrem chôdze mali aj zážitok z miesta, kde sa to koná. Takto ľudia prejdú rôznymi peknými miestami pohoria Vtáčnik, kde uvidia panoramatické výhľady,“ avizovala ešte pred súťažou ďalšia z organizátoriek akcie Karolína Dobiašová.
Pri dogtrekkingu musí byť pes a človek po celý čas v spojení. (zdroj: Petra Barborová)Čo vlastne dogtrekking je?
Dogtrekking je extrémny vytrvalostný šport človeka a psa, pri ktorom sa prekonávajú vzdialenosti štyridsať až do sto kilometrov v danom časovom limite. Dôležitým pravidlom pri dogtrekkingu je to, že pes a jeho psovod sú po celý čas spojení. „Pes je navlečený do špeciálneho postroja, pripnutý na vôdzku, ktorú má psovod v ruke alebo pripnuté k svojmu postroju. Pes totiž nesmie byť ani na chvíľu navoľno,“ vysvetlila Dobiašová.
Dogtrekking ako každý poriadny šport má stanovenú povinnú výbavu, trasa je vopred pripravená a každému účastníkovi je meraný čas. Čo sa výbavy týka, každý pretekár musel mať mapu, vodu pre psa aj pre psovoda. Mapu dostal každý účastník pri prezentácii. Každému psovodovi sa odporúča mať pri sebe vhodný turistický odev primeraný k počasiu a tiež lekárničku s obväzmi a náplasťami rovnako ako aj papučky pre štartujúceho psa, sedák či vôdzku s amortizérom.
Za správny dogtrekking sa považuje taký úsek, ktorý má od štyridsať do osemdesiat kilometrov. „Takýto etapový dogtrekking je rozdelený do viacerých dní aj s prespávaním v prírode,“ podotkla organizátorka. Tiež je známy aj mimi dogtrekking, ktorého trasa je podstatne kratšia.
Na kratšej trase súťažili aj súťažiaci jednodňového podujatia Partizánskej doline. Trasa bola rozdelená do dvoch kategórii, a to na spomínaný mini Dogtrekking a Beh so psom. Trasa mini dogtrekkingu bola dlhá približne devätnásť kilometrov. Začínala aj končila pri Partizánskej chate, smerom na Vtáčnik.
Viedla cez oblasti ako Malá Homôľka, Vtáčnik (1 349 metrov nad morom), kde mohli súťažiaci vidieť aj domácim známu Kláštorskú skalu. Druhá, kratšia trasa (približne 9 kilometrov), takisto začínala od Partizánskej chaty, viedla cez Kanie studne, Malú Homôľku a Vtáčnik. Jednotliví súťažiaci za sebou štartovali v tridsaťsekundových intervaloch.
Pri prezentácií museli všetci súťažiaci predložiť platný očkovací preukaz psa. Súťaže sa mohli zúčastniť psy, ktoré majú minimálne jeden rok. „Vzhľadom na to, že sme mali samostatnú kategóriu beh so psom, tak sme mali v Dogtrekkingu beh zakázaný, tak si každý mohol vybrať, či chce bežať alebo kráčať, dodala Dobiašová.
Psíčkari si mohli vychutnať krásy okolitej prírody. (zdroj: Petra Barborová)Najmladšia účastníčka z Horných Hámrov
Zaujímavosťou tiež bolo, že súťažiaci vopred nevedeli, kadiaľ trať povedie. „Pretekári sa museli orientovať len na základe značenia, ktoré bolo na trati,“ priblížila Karolína. Dopredu teda všetci zúčastnení vedeli len profil trate, a teda výškové rozdiely a vzdialenosť, ktorú majú prejsť.
„Na trati boli kontrolné body, pri ktorých sa dogtrekkeri museli zastaviť a splniť úlohu. Pre bežcov úlohy neplatili,“ dodala organizátorka. Preteky sa vo dvoch spomínaných kategóriách vyhodnocovali zvlášť pre ženy a pre mužov. „V každej kategórii vyhrávajú prví traja najrýchlejší,“ dodala Dobiašová.
Medzi jednotlivými účastníkmi súťaže sa podľa Petry Barborovej našli aj takí, ktorí si pobyt v Partizánskej doline dokonca predĺžili. „Mnoho účastníkov prišlo už deň pred pretekmi a zostalo do nedele, aby si pozreli okolie, ako Revište či kúpele v Sklených Tepliciach,“ podotkla Petra, ktorá si myslí, že akcia dogtrekkingu pomôže nielen turizmus v doline, ale aj zdravotný štýl či lásku k prírode a k zvieratám.
Ocenenie najmladší účastník získala štrnásťročná Kristína Minarčinová z Horných Hámrov, ktorá sa Dogtrekkingu zúčastnila po prvýkrát. „O akcii som sa dozvedela cez sociálnu sieť,“ povedala Kristína, ktorá spolu so svojím psíkom, ktorého si adoptovala z novobanského útulku, prešla v sprievode dospelého úctyhodných osemnásť kilometrov.
„Očakávala som náročnejšiu trasu. Najťažšie bolo prekonať prvý kopec, zvyšok trasy sme už zvládali bez problémov. Aj môj psík zvládol podľa mňa trasu skvelo a celý čas vládal,“ dodala Kristína s úsmevom.
Najmladšia účastníčka dogtrekkingu, Kristína Minarčinová (14). (zdroj: Archív Kristíny Minarčinovej)
