LOVČICA-TRUBÍN. Naozaj tradične-netradične prekvapil svoju priateľku Viktóriu (22) Michal (24) z Malej Lehoty, keď jej pred domom v sobotu, (30. apríla), spoločne s partiou kamarátov postavili obrovský, až 18 metrov vysoký, máj. Na tom by nebolo nič nezvyčajné, keby všetci účastníci tejto milej udalosti neboli v oblečení v krojoch.
Oživenie tradície v sprievode ľudovej hudby si prišla pozrieť celá ulica. „Keďže Viktória má rada folklór a ľudové zvyky, rozhodli sme sa spolu s chlapcami prísť postaviť máj, a tak ju potešiť a taktiež zachovať tento zvyk,“ priblížil Michal s tým, že v Malej Lehote, odkiaľ pochádza, sa ľudové zvyky a tradície dodržujú.
„V máloktorej dedine je toľko folklóru, koľko je u nás. Chcem, aby sa tento zvyk zachovával aj naďalej a odovzdával mladším generáciám. Je to jeden zo spôsobov, ako prejaviť náklonnosť a priazeň dievčaťu,“ podotkol mladík s úsmevom.
Ako to celé prebiehalo?
Ráno teda prišiel aj s kamarátom, s ktorým sa snažili nájsť vhodné miesto, kam by obrovský máj mohli umiestniť. „Vykopali sme jamu, očistili máj a čakali sme na chlapcov z Malej Lehoty, ktorí nám strom prišli pomôcť postaviť. Neskôr zahrali a zaspievali ľudové piesne, počas čoho dievčatá viazali stuhy na máj. Chlapci povykrúcali dievčatá a začal sa stavať máj,“ opísal priebeh celej akcie Michal.
Stavanie obrovitánskeho mája sa však nezaobišlo bez komplikácií. „Bolo dosť zložité, keďže maj bol dosť veľký a mohutný, museli sme z neho aj odpíliť. Ale nakoniec sa to všetko podarilo. Podvečer sme už všetci spoločne spievali, zabávali sa, samozrejme,aj sa popíjalo,“ priblížil s úsmevom Michal. So stavaním mája nakoniec pomáhali aj ostatní mládenci z ulice.
„S tým, že to takto vypukne, sme veľmi nerátali, ale určite nás potešilo aj to, že naša hudba urobila radosť aj našim susedom,“ doplnila Viktória a spoločne s Michalom sa zhodli na tom, že by sa takéto ľudové akcie mali v rodinách či v obci samotnej robiť častejšie. „Je to jeden zo spôsobov, keď sa môžu ľudia spoločne stretnúť, odreagovať sa, zabaviť sa, zabudnúť na starosti či zaspomínať si na časy minulé,“ zhodla sa dvojica.
So stavaním mája mali chlapi spočiatku problém, obrovský máj sa im však nakoniec podarilo postaviť. (zdroj: Archív Viktórie Šuškovej)
Súrodenecké trio s Viktóriou (vpravo) počas stavania hralo na heligónkach. (zdroj: Archív Viktórie Šuškovej)Uctievajú si tradície
Počas stavania mája hrala Viktória spoločne s jej sestrou na harmonikách, oblečené mali pritom kroje.
„Keďže kroj je neodmysliteľnou súčasťou takýchto tradícií a aj to krajšie vyzerá, rozhodli sme sa obliecť do krojov. Bolo nás dosť hudobníkov tak sa po celý čas vyhrávalo,“ priblížila Viktória a pokračovala: „K dispozícii bol aj ozembuch, na ktorom búchal kamarát Dušan.“
Dvojica, ktorá tvorí pár už šesť rokov, pritom obľubuje ľudové tradície a folklór ako taký. Obaja sú hudobne založení. „Keďže sme obaja hudobníci, neraz si spolu zahráme, či už doma len tak pre seba alebo na rôznych akciách,“ prezradila Viktória, ktorá aj so svojím bratom pôsobila tri roky vo folklórnom súbore v Zlatých Moravciach.
„Aj keď naši rodičia nehrajú na žiadnych hudobných nástrojoch, majú radi ľudovú hudbu a spoločne si s nami aj zaspievajú,“ priblížila Viktória s tým, že zo štyroch súrodencov sa hre na hudobný nástroj venujú skoro všetci. „Ja hrám na akordeón a flautu, brat na saxofón a heligónku a najmladšia sestra hrá tiež na heligónke,“ povedala hudobníčka.
„Chodíme spoločne hrávať na rôzne akcie, či už rodinné, verejné alebo na svadby spoločne s ostatnými muzikantmi. Naši rodičia aj starí rodičia nás v tom veľmi podporujú a majú radosť z toho, že sa venujeme ľudovej hudbe,“ dodala Viktória s tým, že aj ich rodinné oslavy vyzerajú rovnako.
Michal síce v žiadnom súbore nepôsobil, ale spoločne s otcom a bratom tvoria kapelu. „Otec hrá na varhany, brat na bicie a ja na bas gitare a kontrabase,“ priblížil mladík. So zachovávaním ľudových tradícií preto mladý pár jednoznačne súhlasí. „Boli by sme radi, keby sa o folklór zaujímalo viac mladých ľudí,“ zhodli sa.
„Určite by sme chceli všetkým odkázať, aby sa snažili dodržiavať ľudové tradície, pretože máme pocit, že v dnešnej dobe akoby sa tieto zvyky postupne zo spoločnosti vytrácali a realizujú sa v niektorých obciach len tak letmo,“ dodala Viktória a Michal ju doplnil: „Bolo by pekné, keby sa aj naďalej pokračovalo v tom, čo nám tu zanechali naši starí rodičia či prarodičia. Určite takéto spoločenské podujatia podporia vzťahy, či už v rodine alebo v obci. Ľudia sa spoločne zabavia či porozprávajú.“
Partia pohromade. Michalovi prišli pomôcť kamaráti z Malej Lehoty. (zdroj: Archív Viktórie Šuškovej)
