NOVÁ BAŇA. Od ukončenia strednej školy im ubehlo už šesťdesiat rokov, no pevné priateľstvá medzi nimi zostali až dodnes. Reč je o absolventkách Strednej odbornej školy v Novej Bani, vtedajšej Poľnohospodárskej účtovníckej školy. Absolventky ju ukončili v roku 1956.
Od tej doby sa spolužiačky stretli spoločne dvanásťkrát, či už v priestoroch školy alebo inde. Aj tentoraz si v Novej Bani zaspomínali na krásne časy študentské. Z dvadsiatich dvoch spolužiakov sa ich tentoraz zišlo dvanásť.
Študovala tu aj matka Paľa Haberu
S myšlienkou zorganizovať pravdepodobne poslednú spoločnú stretávku, po šesťdesiatich rokoch, prišla Jolana Bahúlová (77) z Repišťa. Spolužiačky obvolala a stretnutie si s nimi dohodla. „Už na strednej škole sme boli veľmi dobrý kolektív, čo nám zostalo dodnes,“ začala svoje rozprávanie Jolana. Po škole sa všetky rozpŕchli po celej krajine. Na stretávku zo strednej školy si však vždy rady nájdu čas. V triede sa zišlo 21 dievčat, výnimkou bol jediný spolužiak. „Ten však už žiaľ dnes nie je medzi nami,“ zaspomínala si Jolana.
Účtovnícku školu absolvovala v Novej Bani aj Božena Haberová, matka známeho slovenského speváka Paľa Haberu, ktorá na spoločnom stretnutí nemohla chýbať. Trošku ťažšie to už bolo s prehováraním na stretnutie s pani Volentierovou z Tekovskej Breznice. Od svojich dvoch rokoch totiž trpí detskou mozgovou obrnou a bola odmalička pripútaná na invalidný vozík.
„Pozrite, keď si porovnám seba a a ich,“ začala svoje rozprávanie invalidná dôchodkyňa, no v tom ju prerušila druhá spolužiačka: „My sme ťa vždy brali takú, aká si, a máme ťa veľmi rady. Ja som iba kvôli tebe prišla.“ Školu v Novej Bani absolvovala aj rodáčka z Rimavskej Soboty Júlia Hajduchová, ktorá v Novej Bani bývala na internáte.
Tá si zas zaspomínala na brigády v zbieraní jahôd, či tanečné a spevácke súťaže, ktorých sa ako študentka zúčastňovala. So svojimi spolužiačkami je v telefonickom kontakte, rada by si s nimi však aj písala na internete, ktorý sa naučila používať na staré kolená.
Maturantské tablo z roku 1956. (zdroj: Lucia Svitková)Šarlota si tu našla manžela
Príhod, na ktoré dôchodkyne spomínajú, je veľa. Zo školských čias majú prevažne veselé zážitky. „Máme príhodu, ktorú si na každom stretnutí opakujeme. Raz sa nám totiž v škole stalo, že spolužiačke v triede zmizli peniaze. Vinníka sa nám však nepodarilo nájsť, čo nás potom mrzelo, no dnes sa už na tom aj pousmejeme,“ dodala Jolana. Hitom vtedy bola aj spartakiáda, ktorej sa športovo založené študentky zúčastňovali.
Ako každé mladé dievčatá, aj absolventky novobanskej strednej školy vtedy zaujímali najmä chlapci. A tí vraj boli a stále sú v Novej Bani veľmi pekní. Jedna z ich spolužiačok Šarlota Hrnčiarová si tam popri štúdiu našla aj manžela.
„Nová Baňa sa mi veľmi páčila. Keď som si tu našla manžela, postavili sme tu dom a presťahovala som sa sem,“ povedala Šarlota. Že by sa dnes už čiperné dôchodkyne po toľkých rokoch už nemali o čom rozprávať, sa vraj podľa Šarloty netreba obávať. „Zo začiatku sme sa rozprávali o deťoch, neskôr prišli na rad vnúčatá a dnes sú našou hlavnou témou najmä choroby,“ dodala s úsmevom.
Spolužiačky pri stretávke nezabudli ani na zosnulých spolužiakov. „Vždy keď sa spoločne stretneme, zaspomíname si aj na tých, čo už nie sú medzi nami. A to tak, že im zapálime sviečku,“ dodala. Zapáliť sviečku boli po obede na cintoríne aj pre svoju pani riaditeľku. Tú boli ešte počas jej života navštíviť v domove dôchodcov.
No a ako vnímajú dnešnú mládež študentky seniorky? Rozdielov je vraj niekoľko. Či už v obliekaní alebo v možnostiach, ktoré dnes mladí majú. „O rifliach sme vtedy ani nechyrovali, no myslím si, že sme prežili krásne časy,“ zaspomínala si Jolana.
Stretávky sa zúčastnila aj pani učiteľka Briešková. „Spomínam si na tento ročník veľmi dobre a veľmi často, lebo to bol začiatok mojej učiteľskej kariéry. To bola trieda, ktorej som bola prvýkrát v živote triednou učiteľkou,“ priblížila učiteľka a pokračovala: „Veľmi rada si na nich spomínam a rada ich mám aj po šesťdesiatich rokoch. Prajem im do života všetko najlepšie, hlavne pevné zdravie, rodinnú pohodu a šťastie.“
Šarlota Hrnčiarová si v Novej Bani našla manžela. (zdroj: Lucia Svitková)
