ŽIAR NAD HRONOM. Mesto pozemky s celkovou výmerou viac ako 6-tisíc metrov štvorcových v areáli hradu Šášov združeniu, ktoré zrúcaninu roky zachraňuje, nepredá.
Združenie za celú plochu, ktorá zahŕňa archeologickú lokalitu Dolný hrad, okolie Horného hradu, studňu a pivnicu, ponúklo symbolických 60,98 eura. Zdôvodnilo to záujmom objekty ďalej rekonštruovať a udržiavať s dôrazom na bezpečnosť návštevníkov. V predpolí pod hradom vidí tiež priestor na kultúrne a spoločenské aktivity a budovanie oddychových miest.
Poslanci vidia alternatívu v prenájme
Väčšina poslancov síce dlhoročné aktivity Združenia na záchranu hradu Šášov oceňuje, proti predaju sa však postavila. Dosiaľ mali aktivisti časť areálu v prenájme od Lesov SR, plochy však v rámci pozemkových úprav prešli na mesto. Nájom ako alternatívu vidia aj niektorí z poslancov.
„Oslovili ma ľudia zo Šášova, ale aj Žiaru, že čo to ideme robiť,“ povedal poslanec Ladislav Kukolík (nezávislý) s tým, že obyvateľom sa zámer predať pozemky v hradnom areáli nepáči.
Aj podľa Anny Liškovej (Smer-SD) a Michala Žurava (SNS) sú Šášovčania proti predaju majetku mesta. „A ak by došlo k predaju, tak chcú konkrétny projekt, chcú vedieť, čo by sa tam do budúcna robilo,“ poznamenala Lišková.
Predseda združenia a zároveň nezávislý mestský poslanec Rastislav Uhrovič pripomenul, že jedným z najväčších problémov pri obnove hradu boli v minulosti práve komplikované majetkovo-právne vzťahy, ktoré sa aktivistom podarilo vysporiadať. V záchrane hradu chcú pokračovať, ide však o ďalších dvadsať, tridsať rokov rekonštrukčných prác.
„Odvádzame tam kvantum roboty a nebol by som rád, keby sme tam jedného dňa skončili s tým, že: Ďakujeme, dovidenia. Nehovorím, že je to prípad, ktorý môže nastať v našom meste, ale je to správanie sa, s ktorým sa stretli niektoré iné združenia,“ objasnil Uhrovič, prečo sa pozemky snažia získať. Združenie by pritom podľa jeho slov nemalo problém ani s predkupným právom mesta na pozemky za rovnakú symbolickú sumu v prípade, že by ich raz chcelo predať.
Pripomenul tiež, že veľká časť plochy, o ktorú prejavilo záujem, je súčasťou skalného brala. Ani to však väčšinu poslancov nepresvedčilo.
Aktivity presunú na Horný hrad
Uhrovič zareagoval, že združenie, ktorému sa aj tento rok podarilo získať dotáciu rezortu kultúry na pokračovanie obnovy Šášova, presunie svoje aktivity prioritne na Horný hrad. Pozemky pod ním už totiž vlastní. Očakáva, že na údržbu a opravu objektov na mestských pozemkoch sa zameria samotné mesto.
„Ak by si mesto osvojilo záchranu tejto pamiatky a malo by záujem na nej participovať, bolo by to fajn, lebo aktivity združenia by sa tak mohli presunúť do Horného hradu,“ povedal s tým, že mnohé časti zrúcaniny na mestských parcelách sú rovnako v havarijnom stave.
Radnica sa chce zaoberať spôsobom, ako spoluprácu so združením do budúcna nastaviť. „Je pravda, že mesto sa v minulosti veľmi nezaujímalo o hrad Šášov, nebola to téma, len vtedy, keď bolo treba robiť opatrenia na zabránenie vstupu ľuďom kvôli bezpečnosti. Združenie urobilo kus roboty,“ pripustil žiarsky primátor Peter Antal (nezávislý) s tým, že bude hľadať spôsoby, ako združeniu a jeho činnosti pomôcť bez toho, aby mesto predávalo svoje pozemky. „Takéto predaja môžu byť do budúcna vždy rizikom,“ tvrdí.
Naznačil, že mesto by sa mohlo rovnako ako združenie uchádzať o rôzne granty a dotácie na obnovu kultúrnej pamiatky a participovať na záchrane zrúcaniny.
