ŽARNOVICA. Mladý pár zo Žarnovice našiel záľubu v netradičnom remesle. Ľubica Gulášová spoločne s priateľom Radom Brančíkom vyrábajú hlinené omietky. Založili si svoj vlastný biznis a dnes dokonca spoločne pripravujú workshopy, kde učia mladých tomuto remeslu.
„Naše začiatky boli veľmi zaujímavé,“ začína svoje rozprávanie Ľubica, ktorá podľa jej slov bola spočiatku voči hlineným omietkam skeptická. K remeslu ju priviedol práve Rado. „Môj priateľ začal po návrate zo zahraničia pracovať s kamarátom na stavbách, kde sa robili aj takéto omietky. Postupne sa učil, ako miešať zmes z lokálnych materiálov, neskôr prišla práca aj s kupovanými hlinenými omietkami,“ hovorí Ľubica, ktorej sa spočiatku zdalo zvláštne používať hlinu na steny.
„Myslela som si, že hlinená omietka musí byť hnedá, krivá a staromódna,“ hovorí Ľubica s úsmevom. Postupne si však na internete začala pozerať obrázky zo sveta a zistila, že použitie hliny na stenách má nespočetné množstvo možností. „Postupne som sa dostala do praxe aj ja a teraz to bude štvrtý rok, čo sa výrobe hlinených omietok venujeme spolu s priateľom,“ hovorí sympatická Žarnovičanka.
Dvojica mladých remeselníkov rozdáva svoje skúsenosti ďalej prostredníctvom workshopov. (zdroj: Archív Ľubice Gulášovej)Baví to aj ženy
Na takúto prácu podľa jej slov nie je potrebné absolvovať veľa kurzov. „Poznáme viacerých remeselníkov, ktorí kurz neabsolvovali a živia sa tým už niekoľko rokov,“ hovorí. Pre úplných začiatočníkov, ktorí ale ešte takúto prácu nikde nevideli a chceli by to skúsiť, ale odporúča zájsť na workshop či kurz, kde sa dozvedia viac informácii o tom, ako sa omietky vyrábajú, kde sú a kde, naopak, nie sú vhodné a ako sa s nimi pracuje.
Takéto kurzy ponúka Ľubica spoločne s priateľom. „Naše workshopy sú založené skôr na praktickej aplikácii omietok, pre ľudí, ktorí sa chcú dozvedieť viac teoretických informácii sú najlepšie kurzy, ktoré sú akreditované aj ministerstvom školstva a sú pomerne obšírne,“ vysvetľuje.
O hlinené omietky je podľa Žarnovičanky čoraz väčší záujem. „Spočiatku, keď sme začínali, mali sme pocit, že ešte to povedomie ľudí a záujem o zdravé bývanie nie je až taký veľký. Každým rokom však vidíme, ako tento záujem rastie. Na kurzy chodí viac ľudí a zaujímajú sa o rozdiely medzi klasickými a hlinenými omietkami, o možnosti ich aplikácie na novodobé materiály. Zvláštnosťou je, že o to majú záujem aj ženy, čo sa pri klasických omietkach nestáva. Asi je to tým materiálom, ktorý nedráždi pokožku, je príjemný a dá sa tvarovať,“ hovorí Ľubica podľa ktorej veľakrát na workšopy prídu aj rodičia s deťmi. „Tie sa s hlineným „blatom“ prehrajú niekedy aj dva dni,“ hovorí s úsmevom.
Ľubica je živým dôkazom toho, že omietkovanie nemusí byť len chlapská práca. (zdroj: Archív Ľubice Gulášovej)Hlina má niekoľko výhod
Dvojica momentálne pracuje po celom Slovensku. „Boli sme párkrát pracovať aj v zahraničí, no kvôli cestovaniu sme radšej, keď je práca čo najbližšie,“ vysvetľuje Ľubica. Na jej nedostatok práce sa sťažovať nemôžu. „Voľakedy sa tento štýl používal iba na chalupách, kde sa snažili dosiahnuť podobný výsledok spracovania ako kedysi. Teraz sa hlinené omietky používajú väčšinou v novostavbách, pretože robia veľmi príjemnú mikroklímu v interiéri,“ vysvetľuje ďalej Ľubica.
Na hline je vraj príjemné to, že dýcha a pracuje s vlhkosťou. „To znamená, že v miestnostiach, ktoré zažívajú väčšie výkyvy vlhkosti, ako je kúpeľňa, kuchyňa či spálňa, dokážu regulovať priemernú vlhkosť. Pri zvýšenej vlhkosti prostredia ju pohltia do seba, pri zníženej vlhkosti ju zasa pustia naspäť. Pre nás je toto tá najpodstatnejšia vlastnosť, kvôli ktorej by sme hlinené omietky použili. Sú recyklovateľné, zvyšný materiál sa vysype na kompost alebo do záhrady. Keďže ide iba o hlinu a piesok, dajú sa znova použiť po zmiešaní suchej zmesi s vodou,“ približuje Ľubica výhodu hliny ako takej.
Omietky dvojice majú veľa vzorov. Ako sa také vzory do omietky dotvárajú? „Väčšina vecí, ktoré robíme, sa robí s čerstvou omietkou. Niektoré vzory sú modelované z hrubej omietky priamo na stene, niektoré dofarbené štetcom, ale deväťdesiat percent dekoratívnych vecí sú sgrafitá,“ hovorí Ľubica a dodáva, že ide o veľmi starú techniku dekorovania. "Na stenu sa nanesie viac farebných vrstiev na seba. Kým je omietka ešte vlhká, tak sa do nej škrabú rôzne motívy. Vzniká tak na stene nízky reliéf, pričom každé poschodie má inú farbu. Dajú sa takto robiť jedno- až niekoľko farebné vzory,“ vysvetľuje.
Sgrafitá. Ide o veľmi starú techniku omietkovania. (zdroj: Archív Ľubice Gulášovej)
Remeselníci urobia akúkoľvek omietku, akú si zákazník zažiada. (zdroj: Archív Ľubice Gulášovej)Príroda je stále IN
Pri vytváraní dekorácií mladých remeselníkov inšpiruje najmä príroda. „Sama príroda je krásna, veľa vecí sú najmä motívy z prírody,“ hovorí Ľubica. Čo sa týka farieb, ľudia si vyberajú všeličo, no najviac sa im páčia zemité odtiene, ako sú tehlová oranžová, olivová a hnedá, ale aj biela a pastelové farby. „Všetko záleží od interiéru a jeho ladenia. Niekedy sú zemité farby tmavé a preto sa kombinujú s bielymi hlinenými omietkami alebo svetlými pastelovými odtieňmi,“ vysvetľuje omietkárka.
Hlinené omietky dvojica robí na objednávku. Niekedy im zákazník presne definuje svoju požiadavku, inokedy to zas necháva na ich fantázii. „Práca s ľuďmi je v tomto smere trochu náročná, pretože nie každý vie definovať svoju predstavu. Každá zo zákaziek je iná, čo je fajn. Čo je ale zvláštne, že takmer každý chce mať doma strom,“ hovorí Ľubica a pokračuje: „Minulý rok sme si s priateľom dali predsavzatie, že ich urobíme len pár a dosť, no tento rok sme už nejaký robili a zasa nás ich niekoľko čaká,“ hovorí sympatická remeselníčka s úsmevom.
Dvojica remeselníkov sa však už popri svojej práci stretla aj s nevšednou požiadavkou. „Najzvláštnejšia zatiaľ bola práca na chate pri Bratislave, kde si domáci urobili návrh celej steny v obývačke podľa počítačovej hry. Síce sme z toho zo začiatku mali obavu, dopadlo to veľmi dobre,“ hovorí Ľubica.
Všetky práce, ktoré zatiaľ dvojica robila, boli len v súkromných domoch. „Radi by sme urobili aj interiér nejakej kaviarne alebo reštaurácie, no na Slovensku na to asi zatiaľ nie je priestor,“ hovorí Ľubica a dodáva, že to môže byť spôsobené tým, že dizajnéri o takejto možnosti možno nevedia, ale aj majitelia týchto priestorov môžu byť voči hline skeptickí. „V zahraničí je to dizajnovou záležitosťou, vo viacerých mestách sú s hlinou robené známe značky kaviarní dokonca aj obchody s oblečením,“ dodáva.
Stromy ľudia jednoducho milujú. Aj na omietkach. (zdroj: Archív Ľubice Gulášovej)
Zaujímavé je tiež odtláčanie rastlín do omietky. (zdroj: Archív Ľubice Gulášovej)
(zdroj: Archív Ľubice Gulášovej)
(zdroj: Archív Ľubice Gulášovej)Omietku si vyrobíte aj doma
Hlinu je možné aplikovať aj do exteriéru, ale len tam, kde je veľké prestrešenie, alebo je ošetrená náterom, ktorý ju istý čas dokáže uchrániť pred pôsobením vody. „My veľký význam v použití na fasáde nevidíme,“ hovorí Ľubica.
Hlinená omietka je zložená z hliny a štrku, prípadne piesku. Niekedy sa do nej pridáva na drobno posekaná slama alebo piliny. Je však viacero možností z prírodných vecí, ktoré sa môžu do nej pridať. Pokiaľ sa omietka vyrába na stavbe z lokálneho materiálu, tak je postup pomerne jednoduchý, ale pracný.
Hlina sa nakope na pozemku, ak sa tam taká nachádza, sa namočí sa do veľkej nádoby s vodou. Tam sa nechá odmočiť a nasledujúci deň sa miešadlom rozmixuje na kašu. Takáto riedka zmes sa pasíruje cez sito do nádob, skadiaľ sa odoberá a mieša s pieskom alebo štrkom. Môže sa miešať aj v miešačke alebo vo vedre s miešadlom. Takto pripravená sa aplikuje na pripravenú stenu. Niektoré materiály sa sieťkujú sklolaminátovou sieťkou, podobne ako pri práci so stavebným lepidlom.
„Každý z materiálov si vyžaduje inú prípravu, preto sa to ani nedá stručne zhrnúť,“ hovorí Ľubica. Finálny povrch jemnej omietky sa dá opracovať špongiou, dá sa hladiť hladítkom alebo štruktúrovať. Keď je omietka čerstvá, dajú sa do nej rozpíjať farebné pigmenty alebo odtláčať rastliny.
„Táto metóda je obľúbená, pretože odtlačené rastlinky sú nenápadným a decentným motívom na množstve stien. Okrem toho si ľudia radi niekde na chodbe alebo obývačke odtláčajú ruky svojej rodiny. Od farby použitej hliny sa odvíja aj farba konečnej omietky, preto sa biele hlinené omietky skôr kupujú ako vyrábajú na stavbe, pretože biele íly sú dostupné iba na niektorých miestach,“ vysvetľuje omietkarka s tým, že cena takejto hlinenej omietky je vyššia ako cena sadrovej či vápenno cementovej omietky.
Výroba a aplikácie takej omietky je aj časovo náročnejšia. „Tým, že štandardná hrúbka hrubej omietky sa pohybuje pri 1,5 centimetra až dvoch centimetrov, je to veľmi veľké množstvo materiálu, ktoré treba spracovať. „Záleží to teda od veľkosti stavby aj od toho, či sa materiál spracuje lokálny alebo sa robí z kúpenej hotovej zmesi,“ hovorí Ľubica.
Väčšinou na stavbe pracujú sami, no často sa vraj do práce zapoja aj domáci. „Pokiaľ ide o väčšie stavby, môžeme sa stretnúť so známymi, kolegami, priateľmi a na stavbe pracujeme viacerí. Vtedy je tam rodinná atmosféra a práca ide od ruky,“ hovorí Ľubica.
Na otázku, kto z dvojice je šikovnejší, odpovedá Ľubica diplomaticky: „Myslím, že to máme dobre podelené,“ hovorí omietkárka s úsmevom. A aký je plán dvojice do budúcnosti? „Radi by sme raz realizovali nejakú verejnú budovu, kde by sa ľudia mohli prísť pozrieť, prípadne posedieť pri káve, aby videli, ako to v skutočnosti vyzerá. Aby sa trochu vyvrátili mýty o tom, že je to omietka s plevami vhodná do skanzenov a skutočne môže vyzerať príjemne a dobre,“ hovorí Ľubica s tým, že by rovnako chceli urobiť aj niekoľko večerných besied tu v našom okolí, aby ľudia vedeli, že je aj takáto možnosť pri stavbe domu a sami sa na nej môžu podieľať.
„Do budúcna ešte máme plánov veľa, o niektorých je ešte skoro hovoriť, budeme vidieť, čo nám budúcnosť prinesie,“ dodáva Ľubica na záver.
(zdroj: Archív Ľubice Gulášovej)
(zdroj: Archív Ľubice Gulášovej)
(zdroj: Archív Ľubice Gulášovej)
