ŽARNOVICA. Nemajú pokoj. Dôchodkyňa Mária Hlavačová žije so svojím postihnutým vnúčikom Tomášom Supukom už skoro štyri roky v podnájme v Žarnovici. Pätnásťročný Tomáš je mentálne postihnutý a okrem mentálneho postihnutia tiež trpí niekoľkými vážnymi diagnózami.
V detstve bol týraný, o chlapca sa už niekoľko rokov stará jeho stará mama. Z bytu v Dubníku, kde žili predtým, odišli kvôli susedom, ktorí sa na jej vnuka sťažovali. Tomáško podľa slov jeho starej mamy všetko emotívne prežíval, a to vraj viacerým ich susedom prekážalo. „Keď sa kúpal, tešil sa a výskal. Sused sa niekoľkokrát do dňa prišiel sťažovať, aby som si chlapca stíšila. Že keď nie, tak mu ústa zalepí lepiacou páskou,“ hovorí Mária.
Situácia sa opakuje
Situácia sa dostala až tak ďaleko, že susedia začali proti chlapcovi spisovať petíciu. Tak sa Mária rozhodla, že svoj pokoj nájdu inde, v Žarnovici. No ani tu ich pokojné spolunažívanie netrvalo dlho. Posledný májový piatok bol pre chlapca a jeho babku deň ako každý iný. Babka Mária sa s vnúčikom pripravovali na spoločnú dovolenku v Taliansku. Vtom zazvonil Márii telefón.
„Zavolala mi pani z mestského úradu. Vraj na mňa niekto podal sťažnosť, že sa Tomáško preváža výťahom,“ povedala Mária, ktorú telefonát nepríjemne zaskočil. Vybrala sa preto na mestský úrad, aby zistila, kto stojí za sťažnosťou. No nepochodila. Pracovníčka úradu sa odvolávala na to, že sťažovateľ chcel zostať v anonymite a meno sťažovateľa nesmie prezradiť.
„Nerozumiem, prečo mi nechceli povedať meno sťažovateľa a tiež nerozumiem, prečo niekto podáva anonymné sťažnosti. Keď niekto proti mne alebo proti Tomáškovi niečo má, nech mi to príde povedať osobne a môžeme si to vydiskutovať,“ hovorí Mária, ktorá dotyčného sťažovateľa dokonca pozvala na návštevu.
Napísala list, v ktorom ho vyzvala na osobné stretnutie. Takýto list potom zavesila na bytovú nástenku. „Dvakrát to tam strhli a hodili do koša, tak som to tam zavesila tretíkrát,“ hovorí Mária.

Ľudia stoja za nimi
Podľa jej slov sa Tomáško vozí vo výťahu výlučne s ňou. „Ja už nevládzem veľmi chodiť po schodoch, tak je samozrejmé, že používam výťah, veď na to tu je. Keď ide zas chlapec vysýpať smeti, chodí po schodoch, nakoľko je trošku silnejší, tak nech má aj trošku pohybu,“ hovorí Mária, pre ktorú je nepríjemná situácia o to bolestivejšia, že niečo podobné už zažila pred pár rokmi.
„Ani vo sne by mi nenapadlo, že sa podobná situácia zopakuje opäť. Ja si šikanovať chlapca nenechám,“ hovorí dôchodkyňa. Od ľudí chce jedine to, aby jej vnuka rešpektovali takého, aký je.
Dvojica pritom nikdy v Žarnovici nemala problém. „Chlapca tu poznajú, nikomu nerobí zle, vždy sa slušne pozdraví. Tiež spoločne zbierame odpad okolo bytovky aj vtedy, keď nemáme službu,“ dodáva starká. Aby toho nebolo málo, ešte v ten deň, keď sa Mária dozvedela o sťažnosti, nešťastne sa pošmykla a narazila si ruku.
„Nedala som si pozor a padla som na ruku. Našťastie nie na lakeť, ale mám prasknutú kosť, ale nemusela som ísť na operáciu,“ hovorí Mária, ktorá pre úraz nemôže ani šoférovať. Pomáha jej preto suseda, ktorá jej vozí vnúčika do školy a zo školy domov.
O svoju skúsenosť sa Mária podelila aj na sociálnej sieti. Máriin príspevok nenechal Žarnovičanov chladnými a obom vyjadrili podporu. „Ani som nečakala, že tam bude toľko pozitívnych ohlasov,“ hovorí Mária.
O tom, či sa spolu s vnukom presťahujú opäť na iné miesto, Mária neuvažuje. „Chlapcovi sa tu páči, je tu pekné prostredie a my sme si tu zvykli,“ dodáva. Sťažovateľ sa vraj dodnes neozval, no Máriina ponuka na osobný rozhovor stále trvá.
