Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Mama a dcéra žijú láskou k folklóru. Pripravujú spoločnú knihu

K folklóru a tradíciám priviedla dcéru jej mama Ľudmila Pulišová, ktorá za svoje aktivity pre uchovávanie histórie Žiaru získala ocenenie mesta.

Mama a dcéra Pulišové.Mama a dcéra Pulišové. (Zdroj: Iva ZIgová)

ŽIAR NAD HRONOM. Mama a dcéra, ktoré propagujú folklór a tradície – zberateľka Ľudmila Pulišová a etnografka Ľudmila Pulišová ml. Obe sa podieľali na výstave z Truhlíc starých materí, ktorú ste mohli navštíviť minulý mesiac v žiarskom kultúrnom centre. Laickej verejnosti priblížila, ako naši predkovia žili a predovšetkým, ako sa obliekali. Organizátori dali dohromady ukážky krojov nielen zo Svätého Kríža (dnes Žiaru nad Hronom), ale aj z okolitých obcí.

V kroji si prevzala aj ocenenie

Vzácnymi kúskami odevu a archívnymi fotografiami prispela aj Ľudmila Pulišová. „Od malička mám k tomu vzťah. Mama mi musela doma veľa spievať. Rada som sa rozprávala so starými ľuďmi a počúvala. Ešte som zažila pravé páračky, tam sa toho neskutočne veľa narozprávalo,“ hovorí dnes už dôchodkyňa o tom, ako jej vášeň pre ľudové zvyky vznikala.

Skryť Vypnúť reklamu

Až neskôr, niekedy v osemdesiatych rokoch minulého storočia, keď už mala deti, začala spomienky pamätníkov zaznamenávať. „Najskôr na čínsky magnetofón, to bola celkom zábava. Až oveľa neskôr mi dcéra darovala diktafón,“ spomína.

Väčšina ľudí, od ktorých získala vzácne informácie a mnohé fotografie, pomrela. Ich dnes žijúci potomkovia si kroj a jeho súčasti pamätajú už len zo starých praskajúcich skríň či povál.

Ľudmilu Pulišovú pozná jej okolie aj ako zberateľku, mnohé z  exponátov vystavených v pamätnej izbe pod hradom Šášov sa tam dostali práve vďaka nej.

„Aj na túto výstavu šli dva kožúšky, lajblík, čepiec, kytla odo mňa,“ vymenúva. Vo svätokrížkom kroji, ktorý má vo veľkej úcte, si prišla prevziať aj pamätnú plaketu za dobrovoľnícku činnosť spojenú s uchovávaním histórie mesta Žiar nad Hronom. 

Skryť Vypnúť reklamu

Pripravujú spoločnú publikáciu

Nie je sa čomu čudovať, že vzor vo svojej matke našla aj Ľudmila Pulišová ml. „Vyvinulo sa to prirodzene. Mama tancovala v súbore a brávala nás so sebou na nácviky. Na strednej škole som sa o folklór začala zaujímať viac a neskôr som išla študovať národopis,“ vysvetľuje, ako sa dostala k svojej profesii. Aktuálne pôsobí v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote.   

Kým mama desiatky rokov zbiera časti krojov, fotografie a živé spomienky ľudí z regiónu, dcéra sa venuje zhromažďovaniu starších literárnych a archívnych prameňov.

„Postupne by sme to chceli dať dokopy a vydať to knižne,“ avizuje etnografka.

„Je toho toľko, že by si to zaslúžilo pretaviť do knižnej podoby,“ potvrdzuje jej mama.

Muži si vlasy potierali masťou

Ako sa teda naši predkovia obliekali? Vo Svätom Kríži a jeho okolí ešte aj koncom 19. storočia pretrvávali niektoré prvky tradičného odevu. Kroje však postupne vytláčala konfekcia. Pod mestský štýl sa podpísalo vysťahovalectvo, ale aj odchod mužov na vojnu, z ktorej sa vracali s inými zvykmi.

Skryť Vypnúť reklamu

Pre tradičný mužský odev bola podľa slov etnografky základom košeľa, ktorá pôvodne bola krátka s dlhými širokými rukávmi z doma tkaného plátna. K nej sa nosili široké plátené gate dlhé do polovice lýtok a na koncoch roztrapkané. 

„Typickým bol široký kožený opasok s troma prackami, doňho si muži ukladali peniaze alebo na ňom mali zavesený mešec s tabakom, prípadne si zaň zasúvali fajku,“ približuje múzejníčka.

V zime k plátnu pribudlo súkno a z neho vesty, kabanice či dlhý kabát cez plecia – takzvaná širica.

„Zaujímavosťou bol účes. Ešte v 19. storočí nosili muži vlasy dlhé po plecia v strede rozdelené pútcom. Aby im nepadali do očí, potierali si ich masťou,“ hovorí odborníčka. „Až na vojne, kde ich ostrihali, sa pre nich stal bežným krátky zostrih, ktorý im už ostal,“ dopĺňa.

Dnešné kroje strácajú historickú vernosť

Hornú časť ženského odevu tvorilo takzvané oplecko s nazberanými rukávmi ukončenými dierkovanou výšivkou alebo zdobenými čipkou. Spodnou časťou bola sukňa alebo kytla. „V tom čase boli módne široké boky, ženy si preto pod sukne priväzovali šúľky, aby im ich to opticky zväčšilo,“ pripomína módu etnografka.

Lajblíky zdobené flitrami či stužkami boli malými umeleckými dielami, v dedine ich vedelo ušiť a vyzdobiť len niekoľko žien. Pod vestičkou nosili ženy takzvanú delinku, štvorcovú šatku preloženú do trojuholníka a prekríženú cez prsia.

„Zaujímavosťou je, že delinka mala svoju úlohu aj pri ohláškach. Podľa toho, o koľké v poradí išlo, takú farbu mala. Na prvé sa chodilo s bielou, na druhé s modrou a na tretie s bordovou,“ objasňuje odborníčka.   

Keď sa na zachovávanie tradícií v obciach pozerá jej mama dnes, oceňuje, že folklórnych súborov v mestách aj v obciach opäť pribúda. Čo sa podľa nej vytráca, je však snaha o historickú vernosť.

„Pre mňa je ideálom čo najvierohodnejší kroj, verný obdobiu aj regiónu, ktoré má reprezentovať. Dnes sa ale šije všeličo, ľudia majú tendenciu si ten odev príliš krášliť, lebo sa im to tak páči. S tradíciou to má však len málo spoločné,“ hodnotí súčasný trend zberateľka. 

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vitajte v postapokalyptickom svete
  2. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  7. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  9. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 17 144
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 851
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 036
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 020
  5. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 874
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 10 893
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 418
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 683
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 579
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 547
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Kraj oslovuje zdravotníkov z ambulancií. Koľko ich príde, zatiaľ nevie

Na Orave sa na niektorých testovacích miestach vyskytol problém s nedostatkom zdravotníkov.

Plošné testovanie na koronavírus na Orave.

Obec požiada o výnimku pre školu, žiaci sa bez elektriny nemôžu vzdelávať

Rekonštrukčné práce dvoch vedení vysokého napätia majú trvať ešte niekoľko týždňov.

Ilustračné foto.
Predlžujeme akciu o 24h

Ak nemôžete za novinami, noviny prídu k vám. Dnes to máte s 50% zľavou na celý rok

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Zrazili sa tri autá. Zraneného muža prevážal vrtuľník (+FOTO)

Polícia začala trestné stíhanie pre ublíženie na zdraví.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na Liptove pribudol v piatok dosiaľ najvyšší počet infikovaných

Situácia sa začína zhoršovať už aj v okrese Ružomberok.

TMR zatvára strediská Jasná a Vysoké Tatry

V prípade priaznivého vývoja situácie na Slovensku by mohli znova otvoriť 6. novembra.

Ľudia stoja v radoch pred odbernými miestami

Odberové miestnosti sa otvorili o ôsmej hodine ráno.

Už ste čítali?