Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Mama a dcéra žijú láskou k folklóru. Pripravujú spoločnú knihu

K folklóru a tradíciám priviedla dcéru jej mama Ľudmila Pulišová, ktorá za svoje aktivity pre uchovávanie histórie Žiaru získala ocenenie mesta.

Mama a dcéra Pulišové.Mama a dcéra Pulišové. (Zdroj: Iva ZIgová)

ŽIAR NAD HRONOM. Mama a dcéra, ktoré propagujú folklór a tradície – zberateľka Ľudmila Pulišová a etnografka Ľudmila Pulišová ml. Obe sa podieľali na výstave z Truhlíc starých materí, ktorú ste mohli navštíviť minulý mesiac v žiarskom kultúrnom centre. Laickej verejnosti priblížila, ako naši predkovia žili a predovšetkým, ako sa obliekali. Organizátori dali dohromady ukážky krojov nielen zo Svätého Kríža (dnes Žiaru nad Hronom), ale aj z okolitých obcí.

V kroji si prevzala aj ocenenie

Vzácnymi kúskami odevu a archívnymi fotografiami prispela aj Ľudmila Pulišová. „Od malička mám k tomu vzťah. Mama mi musela doma veľa spievať. Rada som sa rozprávala so starými ľuďmi a počúvala. Ešte som zažila pravé páračky, tam sa toho neskutočne veľa narozprávalo,“ hovorí dnes už dôchodkyňa o tom, ako jej vášeň pre ľudové zvyky vznikala.

Skryť Vypnúť reklamu

Až neskôr, niekedy v osemdesiatych rokoch minulého storočia, keď už mala deti, začala spomienky pamätníkov zaznamenávať. „Najskôr na čínsky magnetofón, to bola celkom zábava. Až oveľa neskôr mi dcéra darovala diktafón,“ spomína.

Väčšina ľudí, od ktorých získala vzácne informácie a mnohé fotografie, pomrela. Ich dnes žijúci potomkovia si kroj a jeho súčasti pamätajú už len zo starých praskajúcich skríň či povál.

Ľudmilu Pulišovú pozná jej okolie aj ako zberateľku, mnohé z  exponátov vystavených v pamätnej izbe pod hradom Šášov sa tam dostali práve vďaka nej.

„Aj na túto výstavu šli dva kožúšky, lajblík, čepiec, kytla odo mňa,“ vymenúva. Vo svätokrížkom kroji, ktorý má vo veľkej úcte, si prišla prevziať aj pamätnú plaketu za dobrovoľnícku činnosť spojenú s uchovávaním histórie mesta Žiar nad Hronom. 

Skryť Vypnúť reklamu

Pripravujú spoločnú publikáciu

Nie je sa čomu čudovať, že vzor vo svojej matke našla aj Ľudmila Pulišová ml. „Vyvinulo sa to prirodzene. Mama tancovala v súbore a brávala nás so sebou na nácviky. Na strednej škole som sa o folklór začala zaujímať viac a neskôr som išla študovať národopis,“ vysvetľuje, ako sa dostala k svojej profesii. Aktuálne pôsobí v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote.   

Kým mama desiatky rokov zbiera časti krojov, fotografie a živé spomienky ľudí z regiónu, dcéra sa venuje zhromažďovaniu starších literárnych a archívnych prameňov.

„Postupne by sme to chceli dať dokopy a vydať to knižne,“ avizuje etnografka.

„Je toho toľko, že by si to zaslúžilo pretaviť do knižnej podoby,“ potvrdzuje jej mama.

Muži si vlasy potierali masťou

Ako sa teda naši predkovia obliekali? Vo Svätom Kríži a jeho okolí ešte aj koncom 19. storočia pretrvávali niektoré prvky tradičného odevu. Kroje však postupne vytláčala konfekcia. Pod mestský štýl sa podpísalo vysťahovalectvo, ale aj odchod mužov na vojnu, z ktorej sa vracali s inými zvykmi.

Skryť Vypnúť reklamu

Pre tradičný mužský odev bola podľa slov etnografky základom košeľa, ktorá pôvodne bola krátka s dlhými širokými rukávmi z doma tkaného plátna. K nej sa nosili široké plátené gate dlhé do polovice lýtok a na koncoch roztrapkané. 

„Typickým bol široký kožený opasok s troma prackami, doňho si muži ukladali peniaze alebo na ňom mali zavesený mešec s tabakom, prípadne si zaň zasúvali fajku,“ približuje múzejníčka.

V zime k plátnu pribudlo súkno a z neho vesty, kabanice či dlhý kabát cez plecia – takzvaná širica.

„Zaujímavosťou bol účes. Ešte v 19. storočí nosili muži vlasy dlhé po plecia v strede rozdelené pútcom. Aby im nepadali do očí, potierali si ich masťou,“ hovorí odborníčka. „Až na vojne, kde ich ostrihali, sa pre nich stal bežným krátky zostrih, ktorý im už ostal,“ dopĺňa.

Dnešné kroje strácajú historickú vernosť

Hornú časť ženského odevu tvorilo takzvané oplecko s nazberanými rukávmi ukončenými dierkovanou výšivkou alebo zdobenými čipkou. Spodnou časťou bola sukňa alebo kytla. „V tom čase boli módne široké boky, ženy si preto pod sukne priväzovali šúľky, aby im ich to opticky zväčšilo,“ pripomína módu etnografka.

Lajblíky zdobené flitrami či stužkami boli malými umeleckými dielami, v dedine ich vedelo ušiť a vyzdobiť len niekoľko žien. Pod vestičkou nosili ženy takzvanú delinku, štvorcovú šatku preloženú do trojuholníka a prekríženú cez prsia.

„Zaujímavosťou je, že delinka mala svoju úlohu aj pri ohláškach. Podľa toho, o koľké v poradí išlo, takú farbu mala. Na prvé sa chodilo s bielou, na druhé s modrou a na tretie s bordovou,“ objasňuje odborníčka.   

Keď sa na zachovávanie tradícií v obciach pozerá jej mama dnes, oceňuje, že folklórnych súborov v mestách aj v obciach opäť pribúda. Čo sa podľa nej vytráca, je však snaha o historickú vernosť.

„Pre mňa je ideálom čo najvierohodnejší kroj, verný obdobiu aj regiónu, ktoré má reprezentovať. Dnes sa ale šije všeličo, ľudia majú tendenciu si ten odev príliš krášliť, lebo sa im to tak páči. S tradíciou to má však len málo spoločné,“ hodnotí súčasný trend zberateľka. 

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 39 323
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 37 528
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 306
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 10 291
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 956
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 903
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 176
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 890
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 687
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 581
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Antigénové testovanie na koronavírus.

Čerstvé výsledky z dnešného testovania.

6 h
Mesto zredukovalo počet odberových miest.

Na testovanie dnes prišlo menej ľudí ako očakávali.

9 h
Na  mieste zasahujú hasiči.

Pri nehode sa zranila jedna osoba.

12 h
Testovanie v Žiari prebieha v plnom prúde.

Mesto bude zajtra redukovať odberné miesta.

13 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

12 h

Situácia v Žiline je po otvorení odberových miest pokojná.

14 h

Účasť je oveľa nižšia, ako mesto očakávalo.

13 h

Policajti začnú novú technológiu využívať od soboty.

22. jan

Už ste čítali?