VYHNE. Ľudia z regiónu, no predovšetkým obyvatelia malebnej dedinky neďaleko Žiaru môžu mať dôvod na radosť. Toľko kníh, ktoré o Vyhniach napísal amatérsky historik Marian Pavúk, nemá totiž žiadna z obcí.
Po Monografii obce Vyhne, Osude Židov vo Vyhniach či publikácii o zaniknutých kúpeľoch, uzrela nedávno svetlo sveta ďalšia, kniha o najstaršom slovenskom pivovare vo Vyhniach.
Aktívny dôchodca však nezaháľa a ako nám prezradil, momentálne finišuje aj s prípravou ďalšej knihy, tentoraz o vyhnianskych strojárňach. Tu trochu zastal, nakoľko nebol dostatok materiálu o ich posledných rokoch. Nakoniec sa mu však podarilo z toho obdobia predsa len nájsť človeka, ktorý mu pomohol. „Predstavte si, ten človek mal diáre, do ktorých si zapisoval všetko, čo každý deň robil,“ hovorí o vzácnych prameňoch Marian.
Kniha je obohatená o cennú zbierku
Vráťme sa však k Marianovej najnovšej publikácii. Kniha Pivovar vo Vyhniach je rozdelená na niekoľko kapitol. Prvá opisuje vznik pivovaru, ďalšia pivovar v stredoveku. Osobitnú kapitolu venoval autor rodine Kachelmannovcov, ktorí pivovar jedno obdobie vlastnili.
V knihe sa taktiež spomína obdobie, kedy pivovar vlastnila Slovenská banka, až po privatizáciu a následné odkúpenie pivovaru firmou Hell, s.r.o., Banská Štiavnica. Nasledovala zmena vlastníckych vzťahov až nakoniec pivovar zakotvil pod značkou Steiger, ktorú všetci dobre poznáme.
Publikácia obsahuje 99 unikátnych obrázkov, z ktorých väčšinu doteraz nikto nemal možnosť vidieť a 66 reprodukcií zberateľských predmetov. „Ľudia majú radi, keď je kniha obohatená aj o obrázky,“ hovorí Marian. Historické obrázky aj pohľadnice sú súčasťou autorovej bohatej zbierky.
Čo sa grafiky knihy týka, tú si vytváral dôchodca sám. „Sám som si kombinoval text aj fotografie,“ hovorí. Radosť z toho, že sa mu konečne podarilo knihu vydať je o to väčšia, že na jej príprave dlho pracoval. Úžasným bonusom sú aj spomínané prílohy. Marian do nich zakomponoval významné osobnosti, ktoré v pivovare pôsobili a maľované obrazy pivovaru.
Aby toho nebolo málo, pridal kapitolu Pivovar v záujme zberateľov, ktorú mu zo svojej bohatej zbierky zostavil vášnivý zberateľ, pán Salenka, ktorý vyrastal aj vo Vyhniach. Čitatelia tak budú mať možnosť vidieť, ako sa nielen fľaše, plechovky ale aj etikety či reklamné predmety v pivovare rokmi menili.
Marian z obce, ktorej sa ako amatérsky historik opakovane venuje, nepochádza, vo Vyhniach si len kúpil chalupu. Miestna história a príroda ho očarila natoľko, že o nej začal písať knihy.
„Raz som sa stretol s priateľom, ktorý zbieral pohľadnice. Spýtal som sa ho, čo mám zbierať? A on mi odpovedal: Zbieraj všetko. Nikdy nevieš, kedy sa ti niečo zíde. A mal pravdu,“ hovorí s úsmevom Marian, ktorý priateľa poslúchol a nazbieral do 700 vyhnianskych pohľadníc a dvanásť albumov fotografií z obce. Zozbierané fotografie a pohľadnice sa stali neoddeliteľnou súčasťou Marianovych kníh. Aj tej o pivovare.
A odkiaľ čerpal historické pramene? Informácie o histórii pivovaru vraj vedú k Čechovi Dušekovi, ktorý na Slovensko prišiel ako četník, oženil sa tu a po vyhlásení Slovenského štátu začal robiť v pivovare.
„A keďže Čechov vtedy história aj dianie nielen okolo pivovaru vo Vyhniach, ale aj čo sa okolitej prírody týka, veľmi zaujímali, začal si robiť zápisky, z ktorých neskôr vznikol archív pivovaru a bolo toho naozaj dosť,“ hovorí Marian. Tento archív sa však neskôr záhadne stratil.
Obálka knihy vyzerá takto. (zdroj: Archív Mariana Pavúka)Varilo sa pivo oveľa skôr?
„Okolnosti okolo vzniku pivovaru sú dosť zahmlené,“ hovorí historik. Pivovar za svoj oficiálny rok vzniku považuje rok 1473, podľa Mariana je však možné, že sa pivo vo Vyhniach varilo oveľa skôr. Úvod knihy preto patrí polemike o vzniku pivovaru.
Oproti sebe stoja dva názory. Jeden tvrdí, že za vznikom pivovaru stáli templárski mnísi, ktorých stopy vedú do roku 1255. Podľa druhého sa pivo vo Vyhniach varilo až o niečo neskôr a za prvú písomnú zmienku o pivovare považuje súpis z roku 1541. Dokonca naznačuje, že skôr sa varilo v pivovare štiavnickom. Aby toho nebolo málo, autori publikácie o vyhnianskom pivovare, ktorá vyšla v roku 1973, keď sa oslavovalo 500. výročie pivovaru vo Vyhniach, odvodili od známej listiny Kráľovnej Márie z roku 1524, že pivovar vznikol najmenej o päťdesiat rokov skôr.
Aj Marian sa prikláňa tejto myšlienke, no oba názory v úvode knihy ponechal. „Nechcel som ľuďom vnucovať svoj subjektívny pohľad. Je teda na každom, čo si vyberie.“ Podľa Mariana sú to však polemiky, ktorých podstata nie je nijako podložená.
Po úvode nasleduje kapitola Pivovar v stredoveku. Ako to už pri zostavovaní knihy o histórii býva, väčšinu podkladov čerpal Marian z archívov. „Veľmi mi pomohli práce fundovaného historika pána doktora Čelku, riaditeľa pobočky štátneho archívu v Banskej Štiavnici, ktorý napísal stať z tohto obdobia pre vyhniansku monografiu a aj iné práce“ hovorí Marian.
Po tejto kapitole sa autor knihy rozhodol venovať celú jednu kapitolu rodine Kachelmannovcov, významných vlastníkov pivovaru od roku 1893. S potomkami tejto známej rodiny je Marian v spojení, žijú v Kanade, vo Francúzsku a v Maďarsku.
Boli to práve oni, ktorí skontaktovali historika ako prví, keď sa dozvedeli o vzniku kníh o Vyhniach. Aby sa Marianovi jednoduchšie pracovalo, zaslali mu rodinné portréty aj rodokmeň, ktorý použil v knihe. Niektoré obrázky dôchodca hľadal po celých Vyhniach.
Najnovšia historikova publikácia opisuje celú históriu pivovaru. (zdroj: Archív Mariana Pavúka)
Nechýba ani unikátna zbierka plechoviek či etikiet z jednotlivých období pivovaru. (zdroj: Archív Mariana Pavúka)Zlaté časy pivovaru až po súčasnosť
Po rodine Kachelmannovcov prevzala pivovar do svojho vlastníctva Slovenská banka, Tá vlastnila pivovar od roku 1928 skoro do roku 1948. Pivovar po prvej svetovej vojne živoril, bol zdemolovaný a veľa sa muselo opravovať. Pod vedením banky vraj opäť začal prosperovať.
„Vyrábali sa vtedy najmä tradičné pivá ako dvanástka, desiatka, sedmička, ale aj rôzne edície, najmä počas sviatkov,“ približuje historik. „Čo sa týka kapitoly Od znárodnenia po privatizáciu, už po roku 1973 nebolo materiálu, z ktorého by sa dalo čerpať, preto som veľa času strávil v archívoch“ vysvetľuje historik. Od 90. rokov fungoval pivovar pod značkou Hell (1993).
„Pivovar pod touto značkou vlastnili banskí inžinieri, ktorí síce chceli najskôr ťažiť nerastné bohatstvo, no to im nevyšlo a tak kúpili pivovar,“ hovorí s úsmevom Marian. Zdá sa, že ani pivovar v ich rukách dlho nevydržal. Neskôr pôsobil pod značkou Hers a nakoniec sa premenoval na Steiger, ktorého názov si nesie doteraz (1997).
Publikácia o vyhnianskom pivovare vyšla zatiaľ len v počte štyri kusy. Jej ďalší osud závisí od toho, či sa Marianovi podarí získať sponzorov, ktorí by o podporu knihy prejavili záujem. Pomoc prisľúbil aj starosta Vyhní, ktorý sa snaží získať sponzorov. Finančnú pomoc prisľúbil aj pivovar.
Marian si myslí, že by kniha mohla byť pre pivovar obrovskou reklamou. Sám toto dielo považuje za svoju srdcovku. „Je to moja srdcová záležitosť a viem, že veľa ľudí by túto knihu chcelo,“ dodáva Marian s tým, že všetko teraz závisí od toho, či sa nájdu sponzori, aby tak ďalšia vzácna kniha mohla splniť svoj účel a to šíriť historické poznatky a zaujímavosti ďalšej pýchy nášho regiónu.
Autor knihy verí, že sa mu podarí vydať viac kusov kníh. (zdroj: Archív Mariana Pavúka)
Pivovar v súčasnosti. (zdroj: Lucia Svitková)
