ŽARNOVICA. Pri potulkách mestom sme si všimli zaujímavú maľbu, skrytú medzi bytovkami na sídlisku na Mierovej ulici.Pomaľovaná búdka nás zaujala natoľko, že sme sa rozhodli zverejniť fotografiu na internete a spýtať sa ľudí, či vedia, kde sa táto zaujímavosť v ich meste nachádza. Čo nás prekvapilo, boli pozitívne reakcie Žarnovičanov, ktorí na sídlisku bývajú a maľbu majú každý deň pred očami.
Rozhodli sme sa preto vypátrať autora sprejomaľby a čo-to o street arte alebo pouličnom umení zistiť. A verte, že nejde len o obyčajné graffiti, čmárance či vandalizmus. Street art je jednoducho umenie. Svoje nám o tom porozprával autor maľby, Žarnovičan Michal Vavro (22).
K umeniu, konkrétne ku grafike, sa dostal na Súkromnej strednej umeleckej škole v Hodruši-Hámroch, kde vyštudoval pomaturitné nadstavbové štúdium v odbore grafika vizuálnych komunikácií. Michala v septembri čaká štúdium v treťom ročníku na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, na fakulte architektúry, kde bude študovať dizajn.
Michal spomínal si, že si študoval grafiku. Čo všetko tento odbor obnáša?
– V prvom rade sú to hodiny skúšania, učenia sa a pevných nervov s grafickým programom. Všetko je to o tom, koľko sa tomu programu človek venuje a skúša. Keď niečo nevie, poradí sa s niekým, kto to ovláda lepšie, prípadne si pozrie tutoriál (návod na použitie) a postupuje podľa neho. Človek, ktorý sa však venuje grafike, by mal mať napozeraných veľa vecí, ktoré sa aktuálne tvoria, ktoré sú trendy a nebáť sa ich použiť aj v praxi. Každopádne by nemalo chýbať umelecké cítenie a kreativita.
V Žarnovici na sídlisku som náhodou objavila tvoju sprejomaľbu. Ako dlho už zdobí plochu, na ktorej sa nachádza? Čo symbolizuje maľba a ako dlho ti trvalo ju vytvoriť?
– Na túto plochu som stvárnil umelcov Andyho Warhola a Salvadora Dalího, plus na streche je obraz s názvom Kompozícia od Pieta Mondriana. Všetko sú to umelci, ktorí vo mne niečo zanechali a pokladám ich za veľkú inšpiráciu. Týmto dielom som chcel predovšetkým priblížiť obyvateľom mesta Žarnovica street art a jeho podobu tak, ako si ho predstavujem ja.
Že to nemusia byť len popísané budovy a znehodnotene fasády, ale môže to byť dielo, ktoré môže byť poučné a pre pozorovateľa ľahko zapamätateľné. Samotná príprava diela a návrhu mi trvala pár týždňov, pokiaľ som si presne rozmyslel, čo chcem na stenu znázorniť. Po urobení návrhu a nákupe potrebného materiálu som začal na búdku zobrazovať Daliho, Warhola a Kompozíciu. Nerobil som všetko naraz, ale postupne. Samotné sprejovanie netrvalo už dlho. Bolo to pár hodín, len celková príprava a rozmyslenie si toho, čo tam vlastne chcem, je niekedy zdĺhavejšie ako samotná realizácia.
Je toto jediné miesto, kde sa tvoja maľba nachádza alebo je takých miest v Žarnovici, prípadne v okolí, viac?
– Toto je zatiaľ jediné miesto, kde sa nachádza moja tvorba.
Otázka možno trošku na telo: Je táto maľba legálna?
– Práca, ktorá sa nachádza na ulici Mierovej je vytvorená legálne. Dostal som ústny súhlas od viceprimátorky mesta Žarnovica Aleny Kazimírovej, za čo jej veľmi pekne ďakujem. Ešte pred samotnou realizáciou som informoval obyvateľov bytového domu, ku ktorému budova patrí, písomným oznamom, že na budove sa nevykonáva žiaden vandalizmus, ale robím tam svoju záverečnú prácu.
(zdroj: Michal Vavro)Poznáme však aj prípady, keď sú maľby na verejnom priestranstve ilegálne a vtedy ide už o vandalizmus. Je teda rozdiel medzi graffiti a street artom? Niektorí totiž aj graffiti považujú za istý druh umenia. Môže preto zákon nejako zohľadniť, čo je umenie a kedy už ide o vandalizmus?
– Medzi graffiti a streetartom je určite rozdiel. Street art je istý druh prejavu, ktorý má zanechať na pozorovateľovi dojem, prípadne niečo viacej. Autor často vyjadruje svoje pocity a reakcie na sociálne problémy, prípadne na problémy všeobecne, ktoré prichádzajú s dobou.
Moja práca má slúžiť predovšetkým na to, aby pozorovateľovi priblížila umelcov, ktorých som zobrazil a to krátkym popisom, ktorý sa nachádza na jednej zo stien budovy. Čo sa týka zákona, v mnohých prípadoch je možné vybaviť si povolenie, či už od mesta alebo od fyzickej osoby. Myslím si, že je nemožné, aby zákon niečo takéto zohľadňoval, lebo je len veľmi ťažké určiť, čo sa v takýchto prípadoch dá pokladať za umenie.
Aké boli ohlasy na posprejovanú búdku v Žarnovici? Páčila sa ľuďom?
– V podstate ľudia mohli vidieť zatiaľ z mojej tvorby len budovu na sídlisku. Blízki priatelia a rodina aj nejaké iné veci. Ohlasy na posprejovanú búdku boli podľa môjho názoru pozitívne. Určite sa však nájde niekto, kto nemusí byť úplne stotožnený s mojou prácou, ale o tom to je.
Každému sa páči niečo iné a každý si vytvára svoj vlastný názor. Či už je pozitívny alebo negatívny. Ak sa pozrel na to, čo som vytvoril a zanechalo to v ňom nejaký dojem (či už pozitívny alebo negatívny), tak som splnil všetko, čo som od tohto diela očakával.
Autor posprejovanej búdky, grafik Michal Vavro. (zdroj: Archív Michala Vavra)Spomínal si, že sídlisko na Mierovej je zatiaľ jediné miesto v Žarnovici, ktoré si takýmto spôsobom skrášlil. Neuvažoval si aj nad inými miestami v meste?
– Pôvodne som chcel tvoriť na Ulici Hronskej, na diaľničnom podjazde smerom na Lukavicu, ale Národná diaľničná spoločnosť mi neposkytla povolenie. O iných miestach v Žarnovici som neuvažoval, i keď je tam mnoho zaujímavých stien, na ktoré by sa dalo tvoriť.
Momentálne nepracujem ani na žiadnom projekte. Mám však v pláne zapojiť sa do pár zaujímavých študentských súťaží určených pre dizajnérov a grafikov. V prvom rade chcem tvoriť veľa vecí bez určenia zamerania, čisto len pre osobný rozvoj, aby som sa posunul niekam ďalej.
Mestský mládežnícky parlament ťa dokonca nominoval na Mládežníka roka v kategórii kultúra. Máš už za sebou nejaké úspechy, čo sa tvojej tvorby týka?
– Áno, som nominovaný aj na Mládežníka roka. Bol som oslovený susedom Radimom Vojtkom po tom, čo som znázornil na budove Dalího a Warhola. Oboznámil ma s projektom a opýtal sa ma, či by som súhlasil, keby ma nominovali v kategórii kultúra. Čo sa mojich úspechov týka, v roku 2013 som úspešne absolvoval súťaž v krajskom a aj celoslovenskom kole (1. miesto), ale popravde, už ani neviem, čoho sa tá súťaž týkala.
Čo ja osobne pokladám za úspech, je to, že sa venujem tomu, čo ma baví. Okrem dizajnu sa venujem aj grafike a takmer všetkému, čo je ako tak späté s umením. Či už je to kresba, ilustrácia, fotenie, prípadne sochárstvo.Všetko je to viac – menej len na akademickej pôde a niektorým veciam sa venujem aj vo voľnom čase pre seba, prípadne pre kamarátov.
