ŽIAR NAD HRONOM. Vedenie KB Košice už v závere uplynulej sezóny avizovalo snahu vybudovať tím na viacerých slovenských pilieroch.
V klube zotrvala trojica Michal Baťka, Stano Baldovský a Maurizio Galata a ďalšie reprezentačné skúsenosti na palubovku prinesie 27-ročný Žiarčan Milan Žiak.
Jeho angažovanie oznámili Býci už počas semifinálovej sérii proti Prievidzi, no prvýkrát si s novými spoluhráčmi a trénerom Draženom Brajkovičom zatrénoval až minulý týždeň. Sezónu 2015-16 totiž dohrával v druholigovom chorvátskom klube Jazina Zadar a na nový ročník sa pripravuje v domácom Žiari nad Hronom.
Milan, tvoj príchod do Košíc bol oznámený už počas play-off a prvým signálom bola návšteva semifinálového zápasu Býkov proti Prievidzi v hľadisku Angels arény. Bol si už vtedy rozhodnutý stať sa hráčom KB?
- Nie som taký vášnivý cestovateľ, aby som cestoval do Košíc len tak, pozrieť si basketbalový zápas. V tom čase išlo o stretnutie s ľuďmi z klubu, ktorí mi chceli predostrieť svoje predstavy. Tie ma zaujali a páčia sa mi ambície košického klubu, ako aj tunajšie predstavy o spôsobe práce. Dohodli sme sa preto rýchlo.
Práve Košice ukončili levickú sezónu. V tej chvíli si asi veľa sympatií k tomuto klubu nepociťoval…
- To je pravda. Som víťazný typ a chcem vyhrávať. Snažil som sa bojovať za Levice a robil som všetko preto, aby sme postúpili ďalej. Po sérii som ale musel uznať, že Košice boli lepšie a mňa čakalo rozhodnutie. Ostať v Leviciach, alebo sa skúsiť posunúť ďalej.
Hovorili ste už s chlapcami v Košiciach o tej sérii?
- Možno o tom prehodíme pár slov, možno ma budú trochu podpichovať. Také veci k tomu ale patria. Teraz sa to už všetko vníma bez emócií a s úsmevom.
Čo teda napokon rozhodlo v prospech akceptovania košickej ponuky?
- V prvom rade ambície klubu. Po rokoch vypadávania v prvom kole ma to už prestalo baviť. Košice sú klub s vysokými cieľmi a v tomto sme sa stopercentne zhodli. Verím, že budeme vyhrávať a užijeme si peknú sezónu.
Bude to už tvoje piate pôsobisko v rámci našej basketbalovej súťaže. Na východe si ale ešte nehrával. Tešíš sa na to?
- Určite. Ako rodák zo Žiaru som sa počas celej kariéry motal po jeho okolí. Banská Bystrica, Nitra, Prievidza, Levice – to všetko bolo pomerne blízko k Žiaru. Košice sú určite najďalej od domova a pre mňa je to už takmer ako zahraničie.
Býci trénujú už v júni. Čo hovoríš na takýto skorý štart prípravy?
- Musím povedať, že sa mi to veľmi páči. Ak by som bol z Košíc, tak sa k chlapcom určite okamžite pripojím. Ja sa taktiež snažím aj v tomto období udržiavať a pripravovať sa na novú sezónu. Toto je správny čas popracovať na svojich slabinách a som rád, že môj nový klub zvolil takýto aktívny prístup.

Ty osobne si si už druhýkrát sezónu predĺžil v chorvátskom Zadare. Dá sa z toho ťažiť v rámci spolupráce s chorvátskym trénerom Košíc Draženom Brajkovičom?
- Verím, že áno. Pochytil som pár chorvátskych slovíčok a nejakú jednoduchšiu konverzáciu s ním určite zvládnem. Aj tréner už ale vie niečo po slovensky a basketbalovému jazyku rozumieme všetci. S trénerom Brajkovičom sme absolvovali rozhovor a myslím si, že sme podobné typy. Obaja máme ambície a chceme vyhrávať. Určite nájdeme spoločnú reč.
Dražen Brajkovič začína zápasy v saku, no končí ich s košeľou prepotenou a lá hráčsky dres. Ako si ho vnímal v pozícii súpera?
- Registroval som, že je veľmi emotívny a zápasy prežíva na sto percent. Takí sú Balkánci. Aj náš tréner Teo Hojč bol podobný. Začal pokojne a potom sa rýchlo rozohnil. Mám rád emócie a ľudí, ktorí ich dokážu vnášať do zápasov. Toto mi sedí.
Hovorili ste s trénerom aj o tvojej pozícii v tíme? Aké úlohy ti načrtol?
- Rozprávali sme sa o tom, že viac ako rozohrávača ma potrebuje v pozícii dva. Uvidíme ako sa to vyvinie počas sezóny a aké posily ešte prídu. Možno sa budem striedať na postoch rozohrávača a dvojky.
Košické publikum nie je také búrlivé ako bolo to levické. Nebude ti to chýbať?
- Ja verím, že Košice vo svojej nováčikovskej sezóne ukázali veľa dobrého a ak v tom budeme pokračovať, mali by chodiť diváci do haly v čoraz väčšom počte. Je to veľké mesto a ak budeme hrať atraktívny basketbal, tak sa môže atmosféra minimálne priblížiť tej levickej.
S jedlom rastie chuť a po zisku štvrtého miesta hovoria Býci o medaile. Očakávaš väčší tlak?
- Aj v pozícii súperov sme počas minulej sezóny sledovali ambiciózne vyhlásenia z Košíc a nikto ich preto nevnímal ako nejakého plachého nováčika. Dovolím si povedať, že pred prvým kolom play-off sa im chceli všetci vyhnúť. Mali vysokú kvalitu i ciele. Tie podľa mňa potvrdili a tento rok by sme chceli ísť ešte vyššie.
Čo ti dalo pôsobenie v Chorvátsku a aká bola úroveň tamojšej súťaže v porovnaní s našou?
- Hrali sme tam kvalifikáciu piatich najlepších tímov z druhej ligy. Dva, tri najlepšie mužstvá by hrali v našej lige určite v prvej polovici tabuľky. Úroveň bola dobrá a pre mňa išlo o užitočnú skúsenosť. Túto kvalifikáciu hrávajú tradične basketbalisti, ktorí hrávali v minulosti kvalitné ligy a rozhodli sa vrátiť domov. Napríklad Davor Kus, ktorý hrával predtým Euroligu. Takýchto mien tam bolo viacero.
Čo Košice ako mesto? Videl si z nich už niekedy viac, než basketbalovú halu?
- Práve počas spomínanej návštevy zápasu proti Prievidzi sme si boli pozrieť aj centrum. Košice sa mi veľmi páčia. Je to príjemné mesto s dobrými ľuďmi. Myslím si, že sa mi tu bude páčiť a ak budú v poriadku aj výsledky, tak to bude určite fajn.
PETER JESENSKÝ