ANSKÁ ŠTIAVNICA. Zvonica na jednom z cintorínov v lokalite Zvonový vŕšok v Banskej Štiavnici roky chátra. Vplýval na ňu čas aj zásahy vandalov, ktorí ju nakoniec i vypálili. Dnes je v havarijnom stave. V minulosti sa opakovane stala útočiskom bezdomovcov.
Lokalitu s cintorínmi znovu objavili
Po tom, čo objekt na žiadosť vlastníka, teda mesta, tento rok zapísali do registra nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, má šancu na budúcu obnovu. Tomuto kroku predchádzali viaceré projekty, ktoré sa v minulých rokoch vtedy spustnutým cintorínom na Zvonovom vŕšku a ich záchrane venovali.
„V rámci týchto aktivít sa podarilo areál cintorínov opäť zaradiť medzi kultúrne pamätihodnosti mesta a regiónu. Nebolo to jednoduché, zásluhu na tom majú tímy pedagógov a študentov Slovenskej technickej univerzity a Univerzity Komenského v Bratislave, ale i zahraničných univerzít z Maďarska, Poľska, Slovinska či Nemecka,“ pripomenula Laura Gressnerová zo Slovenskej technickej univerzity.
Prínos projektov potvrdzuje aj banskoštiavnická radnica. „Ich výsledky upozornili na mimoriadne urbanistické, krajinárske a historické hodnoty Zvonového vŕšku a Zvonica je symbolom celej tejto lokality,“ povedala prednostka mestského úradu Ivana Ondrejmišková.
O tom, že Zvonica stále pôsobí na miestnych aj návštevníkov svojím géniom loci, svedčí aj skutočnosť, že v máji sa stala jednou zo zastávok podujatia Noc literatúry. Šesť osobností čítalo na šiestich neobvyklých miestach v Banskej Štiavnici texty súčasných európskych autorov.


Vyburcoval ich zlý stav objektu
O zápis objektu z druhej polovice 19. storočia postaveného v klasicistickom slohu požiadalo mesto práve z dôvodu jeho zlého stavu.
„Zvonica potrebuje rekonštrukciu a chceli sme tiež prechádzať jej ďalšiemu poškodzovaniu a zničeniu,“ vysvetlila Ondrejmišková.
V budúcnosti sa podľa jej slov plánuje mesto uchádzať o dotáciu na obnovu pamiatky prostredníctvom programov rezortu kultúry alebo iných grantových schém. Zvonový vŕšok tvoria tri cintoríny – katolícky Predný, katolícky Zadný a evanjelický, nazývaný Brána pokoja.
Vznikli v 19. storočí, keď v roku 1831 vypukla v meste cholera. Staršie cintoríny pociťovali nedostatok miest a bolo nutné začať pochovávať aj mimo historického jadra Banskej Štiavnice.