BREHY. V obci Brehy, ktorá bola v minulosti známa tradíciou výroby hlineného riadu, otvorili expozíciu hrnčiarstva.
Prišli ako chalupári, otvorili múzeum
Hrnčiarsky dvor sprístupnili manželia Ševčíkovci v takzvanom Kohlovom dome, kde kedysi žil jeden z tamojších hrnčiarov Ľudevít Kohl.
„V roku 2012 sme kúpili túto nehnuteľnosť, neskôr aj vedľajšiu, a rozmýšľali, čo s ňou. Pôvodná architektúra, nízke dvere, ale aj posledná funkčná pec na vypaľovanie hlineného riadu v prístavku, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, nás presvedčili, že z nej bude výborné múzeum,“ vysvetlila Iveta Ševčíková.
Návštevníci v ňom môžu vidieť remeselné náradie, hrnčiarsky kruh, výrobky z hliny, či už riad alebo hračky. Nájdu tam však aj historické fotografie a zoznam hrnčiarov, ktorí v obci pôsobili.
Hrniec na sobášnicu, polievku pre novomanželov. (zdroj: Iva Zigová)Hrniec na sobášnicu aj typické zdobenie
K zaujímavostiam patrí veľký hrniec, v ktorom miestne ženičky varievali sobášnicu, polievku pre novomanželov. „Veľmi nám pomohli Brežania, ktorí nám venovali či zapožičali viaceré exponáty, alebo sa zapojili do príprav,“ poďakovala iniciátorka múzea aktívnym obyvateľom obce.
Exponáty, ktoré si najviac cení zakladateľka múzea, sú spomienkami na prácu známeho hrnčiara Štefana Fialu, otca Jána Fialu.
„Tie patria k mojím srdcovkám, rovnako ako dva hrnce zdobené typickým brežským dekórom, preškrtnutou vlnovkou,“ prezradila.
Ján Fiala, posledný hrnčiar z Brehov. Remeslu sa priúčal od otca. (zdroj: Silver Jurtinus)Snívalo sa mu s otcom, používa jeho značku
Doba hrnčiarov vytlačila a dnes sa na nich už pomaly zabúda. „Zrejme práve preto, že nie sme pôvodom odtiaľto, nás tunajšie zvyky a keramika očarili, kým pre miestnych bola niečím všedným,“ poznamenala Iveta Ševčíková.
Aktivitu páru chalupárov vítajú aj miestni obyvatelia. Cení si ju predovšetkým posledný hrnčiar z Brehov Ján Fiala, ktorého hrnce možno vidieť aj vo filmovej rozprávke Kráľ Drozdia brada.
„Som veľmi šťastný, že som sa tohto dožil a veľmi povďačný týmto ľuďom, že hoci nie sú Brežania, vzdali našim predkom, ktorí sú dnes už v nebi, úctu,“ povedal známy ľudový umelec a remeselník.
Sám vie, čo všetko práca hrnčiara obnáša. Pred desiatkami rokov znamenala nekončiacu lopotu, uživiť ňou rodinu bolo náročné.
„Mám pred očami otca Štefana, ako v dielni robí s hlinou, ako z neho tečie,“ pridal spomienku. Hoci oňho prišiel ako 15-ročný chlapec, stihol sa veľa naučiť. Z úcty dnes používa jeho osobnú značku.
„Najskôr som mal vlastnú, fialku. No raz si mi snívalo, že mi otec povedal: Syn môj, a čo sa ty hanbíš za moju značku? Ja som odpovedal: Ja vám predsa nebudem kaziť vašu odbornú prácu,“ prerozprával sen.
Ráno, hneď ako sa zobudil, si však vyrobil repliku otcovho razidla, ktorú používa dodnes. Originál značky Štefana Fialu môžu tiež vidieť návštevníci expozície medzi exponátmi.
„Dodnes pracujem s jeho náradím a cítim sa tak, akoby som s ním bol spojený, akoby bol vedľa mňa,“ povedal posledný hrnčiar v obci, ktorého produkty rovnako možno v múzeu obdivovať.
