NOVÁ BAŇA. Partia dobrovoľníkov na čele s novobanským baníkom Braňom Medveďom sa rozhodla opraviť starý spadnutý múr za baníckou kaplnkou úplne svojpomocne.
Zmobilizoval ľudí
Na prácach, ktoré trvali približne mesiac, sa zúčastňovali dobrovoľníci počas voľna po práci. „Pracujem ako baník a mrzelo ma, že to tam dva roky stálo spadnuté a nikto s tým nič nerobil,“ vysvetlil nám Braňo.
O kaplnku sa niekoľko desaťročí staral pán František Martinec, ten však dnes má už vyše 80 rokov a údržbu už kvôli vysokému veku nevládze vykonávať. Tak prevzal iniciatívu do svojich rúk Braňo a spoločne s priateľmi múr opravili. Svojpomocne zohnali materiál a pustili sa do práce.
„Niečo prispeli ľudia, niečo sme dostali od sponzorov, ako napríklad drevo, cement, železo a iný materiál,“ vysvetlil Braňo. Keď ostatní ľudia videli, že sa pracuje, zastavili sa a tiež prispeli finančnou čiastkou. „Podarilo sa mi zmobilizovať ľudí, ktorí mi ochotne, nezištným spôsobom pomohli a za to im veľmi pekne ďakujem,“ dodal. Najväčšia vďaka podľa jeho slov patrí Františkovi Martincovi, ktorý kaplnke zasvätil celý svoj život.
Interiér kaplnky. V minulosti sa v nej modlili baníci. (zdroj: Viktória Valachovičová)Anna, patrónka baníkov
Banícku kaplnku sv. Anny postavili v Novej Bani v roku 1822 miestni baníci a odvtedy sa stala ich symbolom. „Baníci ju postavili, aby sa im v práci darilo,“ poznamenal Medveď.
Pri kaplnke sa raz ročne schádzajú pri spoločnej svätej omši novobanskí veriaci, aj pútnici. Predposledný júlový víkend sa uskutočnil Banícky fakľový sprievod so začiatkom práve pri kaplnke a na druhý deň aj nedeľná banícka svätá omša.
K histórii baníckej kaplnky sa viaže aj mnoho zaujímavostí. Ako prezradila riaditeľka Pohronského múzea v Novej Bani Katarína Konečná, keď umrel novobanský baník, pred touto kaplnkou sa s ním lúčili a odtiaľ ho v pohrebnom sprievode odprevádzali na večný odpočinok.
„Tieto tradície zachovávali aj po roku 1887. Ani zatvorenie novobanských baní však neznamenalo prerušeniebanskej komunity,“ priblížila Konečná. Podľa jej slov neskoršie generácie novobanských baníkov prešli do hodrušských, kde poniektorí ich potomkovia pracujú dodnes.
Banícka kaplnka je podľa Konečnej pozoruhodná aj vnútorným vybavením. Nachádza sa v nej oltár, zdobený kľačiacimi plastikami baníkov, takzvaných facigerov alebo svetlonosov v aušusníckych uniformách, ktoré si kedysi baníci obliekali na slávnostné či pietne príležitosti.
Čelo kaplnky zdobia namaľované symboly baníctva, skrížené kladivko a želiezko. Po iných stranách ich zdobí banícky pozdrav Zdar Boh. „Kaplnka bola miestom, kde sa naši baníci pred nástupom do svojej neľahkej práce modlievali za svoju ochranu a utiekali sa k svojej patrónke svätej Anne. A tu aj po šťastnom návrate z podzemia vzdávali jej vďaku za svoje zdravie a život,“ dodala Konečná.
