CAMERINO/ŽARNOVICA. Svetom v stredu (24.8.) otriasla informácia o zemetrasení v centrálnom Taliansku. „Zemetrasenie s magnitúdou 6,2 si vyžiadalo v meste Amatrice až 247 obetí a 368 zranených,“ informoval taliansky úrad civilnej obrany dvadsať hodín po výskyte ničivých otrasov.
Zemetrasenie zmenilo tri mestá na trosky, na mieste stále prebieha pátranie po preživších aj mŕtvych. Počas otrasov v Taliansku sa v mestečku Camerino, vzdialeného len 105 kilometrov od Amatrice, nachádzal aj Žarnovičan Zdenko Kabina. V Taliansku žije od roku 2004, nič podobné ako zemetrasenie so silou 5,2 magnitúdy doteraz nezažil.
Prišiel o strechu nad hlavou
„Zemetrasenie sa ma dotklo osobne. Prišiel som o strechu nad hlavou a už druhú noc budem spať v povizórnom dome,“ povedal nám krátko po otrasoch (25. 8.) Zdenko. Prvé sekundy zemetrasenia podľa jeho slov patrili k najhorším zážitkom v jeho živote.
„V tom dome som býval ešte len mesiac. V tú noc som sa prebudil na trasenie v posteli a hukot vrtuľníka. V tom momente som nevedel, kde som a čo robiť. Vyskočil som z postele a snažil som sa niekde ukryť. Keď mi však začala padať omietka na hlavu, rozhodol som sa vybehnúť von,“ opísal desivý zážitok. „Spadol som párkrát na zem, šmýkalo sa mi na popadanej omietke. Doslova rukami-nohami som sa z domu vyškriabal von,“ pokračoval ďalej: „V okamihu, keď je všade tma, všetko sa trasie a počujete hukot, praskať steny a padať omietky, tak to je nepríjemné.“
Po niekoľkých minútach prišlo ďalšie zemetrasenie. To už Zdenko stál vonku a prizeral sa, ako sa dom trasie a padajú z neho kusy. „Celý deň som bol vonku. Poobede prišli hasiči, zakázali vstup a označili dom za nestabilný a nebezpečný. Nehanbím sa povedať, že sa bojím vrátiť dnu a spať v tom dome už dúfam nikdy nebudem,“ dodal Zdenko. Ak sa podarí, domov by sa chcel vrátiť v októbri. „Momentálne je to nemožné. Mám len jedny nohavice do práce a dve mikiny. Od známych pár kraťasov,“ dodal Zdenko.


Ľudia spia vonku, dnu sa boja ísť
Taliansku sa spoločne so Zdenkom nachádza aj 32-ročný Michal Radejovský z novobanskej Starej Huty. Aj on prežil zemetrasenie rovnako ako Zdenko. „V noc otrasov nastala všade panika. Otrasy sa potom ešte niekoľkokrát opakovali. Ľudia vybiehali von na ulice,“ opísal Michal.
Podľa jeho slov miestnym zriadili vonku ubytovne s ležadlami a dekami. „Ľudia spia v ubytovniach, pretože niektoré steny to nevydržali a popraskali. Niektorí si dali postele von, iní spia v autách na parkovisku a ďalší u rodiny. Bolo to jednoducho strašné,“ povedal.
„V Taliansku som už od roku 2000. V roku 2009 sme prežili tiež jedno zemetrasenie, ale nie až v takej sile ako teraz,“ spomenul Michal, ktorý sa domov na Slovensko plánuje vrátiť v septembri. Po tragédii sa rozhodol Michal prihlásiť ako dobrovoľník pri hľadaní nezvestných či zasypaných pod troskami v Amatrice. „Keďže sa prihlásilo veľa ľudí, ako dobrovoľníka ma nezobrali. Ale ozvú sa, keby niečo,“ dodal Michal s tým, že je pripravený pomôcť. „Teraz musíme držať spolu,“ zhodli sa so Zdenkom.


Otrasy vraj neutíchajú
So Zdenkom sme sa spojili aj po týždni od zemetrasenia. Otrasy vraj podľa jeho slov stále neprestávajú. "Z garáže autobusov nás presunuli spávať do telocvične, ktorá je aj dosť od mesta vzdialená.," poskytol najnovšie informácie Zdenko. Okrem pollitrovej minerálky, ktorú dostávajú, sa musia stravovať, kde sa dá. "Dom po ostatných otrasoch je na tom stále horšie, praskliny v múroch sa zväčšili a omietka kažým dňom viac a viac opadáva," dodal Zdenko s tým, že miestny motoclub im zapožičal priestory, v ktorých majú malú izbu a kúpeľňu. "Tak sa aspoň máme kde osprchovať a sadnúť si pri obede," dodal.