mená takých, ktorí už nežijú. Ako by mali postupovať ich potomkovia, ak by chceli požiadať o dodatočné prejednanie dedičstva, je už jedna z otázok, ktoré sme položili notárovi so sídlom v Žiari nad Hronom Štefanovi Kuteničovi.
V takýchto prípadoch dedičia po zomretom vlastníkovi by mali podať návrh na prejednanie novoobjaveného majetku na súd. Príslušným je súd, v obvode ktorého mal poručiteľ svoje posledné bydlisko. Ak nemal bydlisko alebo ak bydlisko nemožno zistiť, je príslušný súd v obvode ktorého mal naposledy pobyt. Ak nie je taký súd, je príslušný súd v obvode ktorého je poručiteľov majetok. Stačí, ak návrh podá čo len jeden z dedičov.
Doporučoval by som neodkladať podávanie návrhu najmä v prípadoch, keď v danom katastrálnom území už došlo k zápisu v katastri nehnuteľností na základe schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP). Od tohto momentu sa totiž odvíja plynutie dôležitých zákonných lehôt, ktoré môžu mať vplyv na určenie budúceho vlastníka pozemkov tzv. nezistených vlastníkov. Môžu tu existovať dve možnosti. Ak bol zápis na základe ROEP-u vykonaný pred dátumom 1.9.2004, potom dňom 1.9.2005 zo zákona pozemky s nezisteným vlastníkom prechádzajú do vlastníctva štátu. Ak bol takýto zápis vykonaný až po 1.9.2004, potom k prechodu vlastníctva pozemkov s nezisteným vlastníkom na štát dochádza v jednotlivých katastroch až po uplynutí jedného kalendárneho roka odo dňa zápisu. Z tohto plynie, že je veľmi dôležité vedieť, či už bolo v danom katastrálnom území začaté konanie o vytváraní registra obnovenej evidencie pozemkov, ako postupujú práce na jeho vytváraní a najmä, či schválený register nebol do katastra nehnuteľností už zapísaný, prípadne kedy sa tak stalo.
Ako máme chápať pojem nezistený vlastník?
Za nezisteného vlastníka sa považuje ten, ktorého meno a priezvisko je známe, ale nie sú známe jeho ďalšie identifikačné znaky ako je dátum narodenia, rodné číslo a adresa bydliska. Z toho vyplýva niekoľko dôsledkov. Len na základe mena a priezviska nie je možné s určitosťou identifikovať, o ktorú osobu v skutočnosti ide, chýbajúce identifikačné údaje znemožňujú zápis do katastra nehnuteľnosti a chýbajúca adresa znemožňuje aj doručovanie úradných písomností. Nezistený vlastník môže byť osobou žijúcou alebo zomretou. Ak je osobou žijúcou, mal by spomínané chýbajúce údaje katastru nehnuteľností hodnoverne doplniť. Predovšetkým by mal doložiť platnú listinu, na základe ktorej sa stal vlastníkom určitého pozemku. Ak je osobou zomretou, potom sa právne nástupníctvo rieši v dedičskom konaní a dedičia, na ktorých prešlo vlastníctvo poručiteľa, sú už v dedičskom uznesení (osvedčení) uvádzaní so všetkými potrebnými identifikačnými znakmi.
Aké náležitosti by mal mať návrh, aké doklady sa k nemu prikladajú a kde majú návrh adresovať?
Obsahové náležitosti návrhu na prejednanie dedičstva vychádzajú z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Návrh musí spĺňať všeobecné požiadavky podaní účastníkov na súd, teda z návrhu musí byť zjavné, ktorému súdu je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný. Okrem toho sú v občianskom súdnom poriadku stanovené aj ďalšie detailnejšie obsahové náležitosti návrhu. Z návrhu na prejednanie dedičstva musí byť jasné čo tvorí novoobjavený majetok poručiteľa a tiež musí obsahovať presné označenie účastníkov dedičského konania.
Ak sa navrhovateľ v návrhu odvoláva na listinné dôkazy, mal by ich k návrhu pripojiť, okrem tých listín, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Napríklad tvrdenie, že poručiteľ zomrel, je potrebné doložiť jeho úmrtným listom. Ten nie je potrebný, ak po poručiteľovi už predtým bolo vedené dedičské konanie. K návrhu sa v takom prípade pripája právoplatné uznesenie (osvedčenie) o dedičstve. Návrh je potrebné adresovať okresnému súdu, ktorý je miestne príslušný.
Aký je ďalší postup po podaní návrhu na prejednanie dedičstva?
Na základe návrhu spĺňajúceho všetky zákonné náležitosti súd poverí príslušného notára, aby ako súdny komisár prejednal dedičskú vec a vydal osvedčenie o dedičstve alebo vypracoval návrh uznesenia o dedičstve. S tým cieľom súdny komisár predvolá na dedičské pojednávanie všetkých dedičov. Ak sa niektorý z dedičov nemôže osobne dostaviť na pojednávanie, napr. z dôvodu, že sa dlhodobo zdržuje v cudzine, prípadne pre svoj zdravotný stav, môže sa dať zastúpiť iným dedičom alebo inou osobou. K tomu je potrebné vystaviť písomné splnomocnenie. Určiť termín pojednávania je možné až po tom, čo sa zadovážia potrebné doklady o majetku tvoriacom novoobjavené dedičstvo, v prípade nehnuteľností sú to podklady o vlastníctve poručiteľa z katastra nehnuteľností.
