Lekári dávajú rodičom nádej, že ťažká operácia sa podarí

Po dvoch týždňoch sa dnes dvadsaťdeväťročnej Žanete zachcelo ísť na vychádzku. „Opýtala som sa primára, či môžem. On na to, že ma pozrie,“ spomína učiteľka na prvom stupni základnej školy. Do hodiny bola prevezená do Nitry. Hrozil jej predčasný pôrod. Vtedy bola v tridsiatom druhom týždni tehotenstva. Na začiatku tridsiateho šiesteho týždňa porodila. Bolo to dvadsiateho tretieho októbra minulého roka o siedmej večer.
O jednej po polnoci prišli lekári za Žanetou. Už mala zlé tušenie. Cítila, že s jej synčekom, ktorému dala meno po manželovi – Gabriel, nie je všetko v poriadku. „Zimomriavky mi behali po celom tele. Na chodbe bola panika. Vedela som, že ide o môjho synčeka. V tú noc sa totiž narodil iba on.“ Zlá predtucha sa naplnila. „Povedali mi, že začal modrať, že má niečo so srdiečkom. Pýtali sa ma, či som nemala šelest na srdci. Mala som ho ako dieťa. Lenže toto nebol bežný detský šelest.“
Na druhý deň ráno o deviatej malého Gabka previezli na bratislavské Kramáre.
Žaneta volala do Bratislavy, kde už večer mali v Gabkovej diagnóze jasno. „Informovali ma, že Gabko je na jednotke intenzívnej starostlivosti. Všetko mi vysvetlili. Srdiečko má dve hlavné cievy. Jednou z tela prichádza neokysličená krv, druhou zo srdca odchádza okysličená. Gabko má tieto dve cievy vymenené. Ak by bol problém výlučne vo vymenených cievach, museli by ho operovať okamžite. Na ňom sa však príroda tak vybúrila, že on má aj komorový defekt, ktorý umožňuje okysličovanie krvi v jeho srdiečku. Pri operácii musia cievy vymeniť, „zaštopkať“ dieru, ktorú v srdiečku má. Povedali mi, že to bude zložitá operácia.“
Lekári Žanetu poučili o tom, že Gabko by nemal plakať. Plač je pre neho namáhavý. „Tomu sa nedá vyhnúť,“ konštatuje Žaneta. Špecialisti v Nových Zámkoch sa zhodli v tom, že s takou kombináciu srdcových defektov u novorodenca, akou trpí Gabko, sa ešte nestretli. „Tento rok ho operácia neminie.“
Žaneta s manželom si často kládli otázku, prečo práve ich synček trpí takou vážnou kombináciou srdcových defektov. Pátrali po príčine. Absolvovali genetické vyšetrenia. Výsledky nenasvedčovali, že by ich potomok mal zdediť genetické dispozície k poruche, akú má.
„Lekári na bratislavských Kramároch nás ubezpečovali, že operácie tohto druhu robia každý deň. Psychicky mi veľmi pomohli. Viem, že keď nastane deň operácie, nebude mi všetko jedno. Verím však, že náš Gabko bude žiť.“