VYHNE. Čo možno mnohí doteraz netušili je, že vo Vyhniach počas rozkvetu kúpeľov prispievali k oddychu hostí aj vyhliadkové miesta, z ktorých pohľad na kúpele a okolie pôsobil veľmi upokojujúco. Štyri rozhľadne, ktoré sa v minulosti nad obcou týčili, opísal vo svojej publikácii amatérsky historik Marian Pavúk.
„Cestičky k nim, s oddychovými miestami a lavičkami popri nich, sa neustále vzorne upravovali a udržiavali. Vo Vyhniach sa všetky kryté besiedky a rozhľadne všeobecne nazývali filagórie,“ vysvetľuje historik. Rozhľadne alebo takzvané filagórie boli postavené ešte za Rakúsko-Uhorska, neskôr postupne chátrali. Dnes už po nich, okrem písomných zmienok, nezostalo v obci nič.
Rozhľadňa na vrchu Kamenná
Ako vo svojej publikácii uvádza Marian Pavúk, drevená rozhľadňa na vrchole Kamennej bola postavená v roku 1890. „Bola najviditeľnejšia z väčšiny vyhnianskeho údolia. Výhľad z nej bol na všetky strany. Upútal pohľad na komplex kúpeľov a časť obce,“ opisuje miesto Pavúk.
Z rozhľadne bolo smerom na Hliník nad Hronom vidieť aj Žiar nad Hronom, vtedy Svätý Kríž nad Hronom či Kremnické vrchy. Smerom na Bzenicu mohli ľudia obdivovať Dolnú a Hornú Ždaňu až po pohorie Vtáčnik. „Rozhľadňa bola hojne navštevovaná kúpeľnými hosťami, ale aj miestnymi občanmi,“ dodáva Pavúk.



Rozhľadňa na vrchu Amália alebo na Skalke
Táto rozhľadňa, teda skôr besiedka, bola najmenšia zo štyroch vyhnianskych rozhľadní.
Stála vo svahu vrchu Amália na menšom brale, ktoré je viditeľné od termálneho kúpaliska alebo aj z verejnej cesty. Pod ňou, asi 150 metrov, je Kachelmannova fabrika.
„Špacírka od kúpeľov k tejto rozhľadni viedla popri dome predného Sokáča ponad fabriku a strmšou odbočkou do protismeru sa došlo za 20 až 30 minút k nej. Cestičky k nim boli vzorne upravené a udržiavané a boli na nich oddychové miesta s lavicami. Postupne prístupová špacírka zarástla, ale v dnešnej dobe je zásluhou nadšencov prístup ku skale Amália opäť vyčistený a upravený,“ opisuje ďalšiu z rozhľadní Marian Pavúk.



Rozhľadňa na Grenzovej – na Zemách
Veľká rozhľadňa bola asi 150 metrov nad kaplnkou, na Grenzovej. Stála presne tam, kde je teraz chata Sasanka. „Rozhľadňa bola podobná ako filagória na Kamennej, ale zachovala sa až do roku 1958. V tých rokoch ešte neboli okolo nej vysoké stromy, takže bol z nej pekný výhľad,“ pokračuje historik.

Rozhľadňa na Stave alebo na Dlhej Rovni
Nad kúpeľmi bol krásny borovicový lesopark s prechádzkovými cestičkami – špacírkami, ktorého zvyšky sa zachovali až podnes. „Samozrejme, že už veľa stromov vyschlo, alebo ich vyváľal veľký vietor. Nad borovicovým lesom bol bukový les,“ opisuje Pavúk.
Na jeho vrchnom okraji stála, asi 200 metrov od hotela Sitno smerom k biatlonovému areálu na Dlhej Rovni, ešte aj po roku 1945 pekná rozhľadňa. Špacírky viedli až k nej.

Budú v obci opäť?
Nedávno fotografie týchto miest prechádzok a oddychu zverejnil historik na internete. Vyvolal tým otázku, či sa rozhľadne v obci vybudujú opäť a krásna banícka obec tak získa na atraktivite nielen pre miestnych, ale aj pre turistov.
Zaujímalo nás teda, či o podobnom kroku v obci uvažujú. „Nie, o vybudovaní rozhľadne sme neuvažovali,“ vyjadril sa starosta Vyhní Vladimír Bevelaqua. Svoju odpoveď odôvodnil takto: „Vrch Kamenná, na ktorom sa v minulosti nachádzala rozhľadňa, patrí k dnes Chránenej krajinnej oblasti. Spravujú ho Mestské lesy v Banskej Štiavnici. Nemôžete niekomu ísť do chotára a niečo také tam robiť,“ dodal starosta.
Historik Marian Pavúk si však myslí, že postavenie minimálne jednej rozhľadne by malo byť vo volebnom programe starostu. „Dovolím si na záver zacitovať slová nášho rodáka Jána Magulu: Tie rozhľadne, na Skalke, Kamennej, Grenzovej, by bolo treba znova vybudovať, ale krajšie, modernejšie. Ono by to Vyhne určite turisticky zatraktívnilo,“ dodáva Pavúk na záver.