KREMNICKÉ VRCHY. Odborníci navrhli zaradenie lokality Kunešovské lúky v Kremnických vrchoch do národného zoznamu území európskeho významu. Dôvodom je práve výskyt druhov a biotopov, ktoré svojou vzácnosťou pomyselne prekračujú hranice Slovenska.
Lokalita prekvapila pestrosťou aj botanikov
"Na začiatku sme si mysleli, že lúka stojí za povšimnutie len z floristického hľadiska. Neskôr, keď sa na mieste urobil podrobnejší monitoring, sme okrem rastlín našli aj chránené druhy bezstavovcov, plazov či vtákov. Tieto lúky sú preto veľmi zaujímavé ako komplex,“ povedal Jaroslav Slašťan, dobrovoľný strážca prírody, ktorý už v roku 2010 navrhoval pre územie vyšší stupeň ochrany.
Na relatívne malej ploche zaznamenal pred niekoľkými rokmi výskyt asi desiatich druhov orchideí. „Neskôr sa ukázalo, že tam rastie viac ako dvadsať rôznych chránených a ohrozených rastlín,“ priblížil.
V minulosti sa podľa Slašťanových slov myslelo, že Kremnické vrchy nie sú z hľadiska flóry zvlášť výnimočné, preto túto lokalitu považuje za malý poklad. „Boli sa tu pozrieť viacerí botanici nielen zo Slovenska, ale aj z Čiech a Maďarska, a všetci sa zhodli, že v týchto končinách ide o vzácnosť,“ povedal o lúkach.

Dlhý proces, ktorý môže trvať aj roky
Kunešovské lúky pokrývajú plochu 144 hektárov a rozprestierajú sa v katastrálnych územiach obcí Kremnické Bane, Lúčky a mesta Kremnica.
„Územie navrhujeme do zoznamu z dôvodu zachovania alebo zlepšenia stavu ochrany biotopov a druhov európskeho významu,“ povedala Monika Farbiaková zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.
Ide pritom o kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte, bezkolencové lúky, vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa, nížinné a podhorské kosné lúky a prechodné rašeliniská a trasoviská. Z konkrétnych druhov by sa mal ochrany dočkať napríklad zvonček hrubokoreňový.
Predrokovanie návrhu sa uskutočnilo koncom septembra. Kedy konkrétne by sa však Kunešovské lúky mohli na prestížnom zozname ocitnúť, je však otázne.
„Návrh predložíme Európskej komisii. Je to dlhý proces, ktorý sa ráta na mesiace až roky,“ podotkla Farbiaková.

Spásanie a kosenie je žiaduce
Po dosiahnutí zápisu by mali lúky podliehať pravidlám pre územia s tretím stupňom ochrany. „Bežné obhospodarovanie to nijako neobmedzí, spásanie a kosenie lúk je naopak žiaduce,“ povedala botanička.
Zákaz však v takýchto prípadoch platí pre zber rastlín, rozširovanie nepôvodných druhov či banskú činnosť. Škody by mohla spôsobiť aj aplikácia chemikálií a rôznych hnojív.
„Ak by napríklad niekto z lúky vytrhal orchidey a nasadil by si ich do skalky, aj tak by mu tam neprežili, pretože sú viazané na konkrétne podmienky. No, ak by niekto použil agresívne hnojivo alebo by lúky odvodnil, boli by škody oveľa masívnejšie,“ objasnil Slašťan.
