ŽIAR NAD HRONOM/FLORIDA. Dominika Fričová Truban, ktorú Žiarčania poznajú ako talentovanú pesničkárku, zažila v uplynulých dňoch pocit ohrozenia. Vedkyňa už dlhšie žije na Floride, kde sa podieľa na výskume Parkinsonovej choroby na Mayo clinic v meste Jacksonville.
Hrozba hurikánu Matthew, ktorý mal podľa predpovedí ničivo zasiahnuť Floridu, na niekoľko dní obrátila jej zvyčajný život naruby.
Streda: Ak neodídete, zomriete!
„V stredu (5.10.) na obed sme sa z médií dozvedeli, že vo štvrtok ráno začína evakuácia oblasti, kde bývame. Vôbec som nechápala, čo to znamená. Časť ľudí tvrdila, že to je falošný poplach a že vôbec nehodlajú opúšťať svoje domovy. Ďalší naopak objednávali hotely na opačnej strane Floridy a ich odporúčanie znelo: Zdrhaj!“ hovorí o rozhodovaní, akým sa doteraz nikdy zaoberať nemusela.
Predpovede pritom hovorili, že kým sa hurikán dostane k južným častiam Floridy dosiahne kategóriu 4 až 5. Médiá aj miestna samospráva opakovali, že takýto živel nezaznamenali posledných 150 rokov.
Začalo sa balenie toho najnutnejšieho. „Rýchlo som utekala do obchodu nakúpiť vodu, konzervy a natankovať. V obchode bolo toľko ľudí, že sa čakalo na vozíky. Niečo ako pred Vianocami v žiarskom Tescu, len horšie. Niekoľko púmp malo už vypredaný benzín. Vládla panika. Ľudia boli schopní mlátiť sa pre poslednú fľašu vody,“ opisuje Žiarčanka dramatické chvíle.
Od kolegyne dostala ponuku ísť s ňou a s jej kamarátom na bezpečnejšie miesto.
„V správach znelo, a to doslova: Ak teraz neodídete, zomriete!“ reprodukuje výstrahy médií.
Štvrtok: Hurikán sa blíži
Deň po informácii o evakuácii si Dominika zbalila všetky hodnotné veci a opustila svoj byt. „Počítač, foťák, gitaru, knižku s venovaním od mojej maminy. Do kufra som nahádzala pár kusov oblečenia, niekoľko fliaš vody, deku a nafukovaciu posteľ. Nevedela som, kde nakoniec skončím...“ vysvetľuje, ako vyzeralo rýchle balenie.
V tom čase netušila, ako celý príbeh hurikánu Matthew, ale aj jej osobný, nakoniec dopadnú. Podľa pravidiel, ktoré pri podobných mimoriadnych udalostiach platia, odtiahla nábytok ďalej od okien a držala palce svojmu bytu, aby prežil besnenie živlu s čo najmenšou ujmou.
„Veľmi zvláštny pocit. Išla som do práce, čo bol ešte zvláštnejší pocit. Za pár hodín ma prísť hurikán a všetci kolegovia sme sa stretli v labáku, zabezpečovali sme bunky, dôležité prístroje sme zapájali do núdzových zástrčiek. Vonku lialo. Po ceste do môjho útočiska som ledva dovidela na koniec auta,“ opisuje duchaprítomnosť a zodpovedný prístup pracovného tímu, ktorého súčasťou je aj ona.
Potom nasledovalo čakanie. Na mobil prichádzali núdzové upozornenia. „Hurikán sa blíži, v prípade núdze volajte 911,“ približuje momenty strachu, ktoré zdieľala spolu so známymi.
Evakuácia. Len to najnutnejšie. (zdroj: Dominika Truban)Piatok: „Len“ kategória tri
V piatok ráno už boli predpovede priaznivejšie. Médiá ďalej mapujú vyčíňanie búrky. Južné časti Floridy unikli najhoršiemu, úrady napriek tomu vytríhajú ľudí ďalej na sever, aby nepodľahli falošnému pocitu bezpečia. Bez elektriny ostali stovky tisícov domácností.
„Predpovede hovorili, že máme šťastie a hurikán slabne a že keď k nám dorazí, bude to „len“ kategória 3. Pre porovnanie hurikán Floyd v roku 1999 bol kategória 1. V správach sme sledovali miesta, kam sa chodievame vyhrievať na pláž,“ pokračuje v takmer denníkovom opise Dominika.
Sobota: Návrat do mŕtveho mesta
Víkend začal pre obyvateľov evakuovanej oblasti pozitívne. V sobotu na obed sa otvorili mosty k miestu, kde Dominika býva.
„Celou cestou som si pripadala ako v nejakom mŕtvom meste. Nikde nikoho, polámané stromy, kopa bordelu. Na jednej strane hrozné, na druhej strane som si hovorila, že to vôbec nie je až také hrozné. Keď si pripravená na to, že dom, v ktorom bývaš bude bez strechy, a potom vidíš len ošklbané stromy vyvrátené aj s koreňmi, tak si povieš: Pohoda.“
Celý deň prežili ľudia v oblasti bez elektriny a vody.
Nedeľa: Dýcham, dýchaš, zrazu stačí to
V nedeľu nasledovalo odstraňovanie neporiadku. „Atmosféra bola veľmi príjemná, všetci sa usmievali a rozprávali, kto to ako prežil, všetci si pomáhali - odstraňovať drevené kryty, ktoré pribili na okenné rámy, hrabať lístie, píliť popadané stromy,“ približuje pocity spolupatričnosti, ktoré po podobných emocionálne vyhrotených chvíľach prirodzene prichádzajú.
Dominikine kroky smerovali na neďalekú pláž. Na brehu našla niekoľko obrovských mušlí a hviezdic, ktoré more vyvrhlo. „Inak nebolo po hurikáne ani stopy. Stretla som tam veľa sklamaných surferov. Všetci očakávali veľké vlny, ale nič také sa nedialo,“ spomína na nedávne okamihy.
V nedeľu skladateľka berie gitaru a vzniká pieseň s názvom hurikánu Matthew, len po slovensky - Matej.
„Po búrke prišlo ráno. Čo by sa muselo stať, aby nesvitalo? Okolo polámané stromy a zaplavené stromy a my. Rozmýšľam, či sa to naozaj stalo...,“ spieva Dominika.
„Včera bolo Mateja, dnes máme zas Vianoce. Dýcham, dýchaš. Zrazu stačí to...“ pokračuje.
"Je to skôr taký môj zápis do denníčka. Bude mi pripomínať, aké to bolo," hovorí pesničkárka o vzniku pesničky.
Na pláži. "Včera večer tu padali hviezdy," napísala na Facebooku o stopách po hurikáne na pláži. (zdroj: Dominika Truban)Pondelok: Kopa unavených ľudí
Na začiatku týždňa sa už región postupne spamätával z uplynulých dní. Školy ostávali zavreté.
„My ako správni vedci sme už samozrejme makali naplno. Všetci spokojní, že sa vlastne nič nestalo, ale zároveň všetci veľmi unavení. Toľko unavených ľudí pokope som ešte nikdy nevidela...“ ukončuje svoje rozprávanie Dominika, teraz už s úsmevom.
Ďakujeme Dominike, že našla si čas a zozbierala energiu, aby nám svoj hurikánový denník týmto spôsobom sprístupnila.
