HRONSKÝ BEŇADIK. Ani vy si neviete predstaviť, ako vtesnať tak rozsiahlu históriu obce ako Hronský Beňadik do jedného obrazu? Chýry o monumentálnej drevorezbe s priliehavým názvom Dominanty našej obce sa postupne rozšírili široko-ďaleko, a preto sme sa aj my rozhodli navštíviť historickú obec a pozrieť si umelecké dielo v podobe rozsiahlej drevorezby, aby sme sa na vlastné oči presvedčili, či je tomu tak.
História obce v jednom obraze
Už pri vchode nás víta starosta obce Ľubomír Krovina spoločne so 72-ročným rezbárom Vincentom Havranom, ktorý sa na výrobu obrazu podujal. Ako na úvod prezrádza starosta, s myšlienkou vytvoriť niečo podobné sa pohrával už dlhší čas. „Požiadal som Vincka, či by niečo podobné pre našu obec nevytvoril. Spočiatku som si niečo podobné nevedel predstaviť, vedel som však, čo by na obraze malo byť,“ hovorí starosta s tým, že jeho víziou bolo, aby obraz zobrazoval predovšetkým dominanty obce a jej historické mýľniky. Dôchodca neváhal ani chvíľku a začal pracovať.
Trvalo niečo vyše roka, kým sa Vincentovi podarilo vytvoriť 4,5 metrov dlhú a 1,7 metra vysokú monumentálnu drevorezbu. Tá teraz zdobí reprezentačnú sálu kultúrneho domu. Do detailov vypracovaná rezba vznikla z lipového dreva. Skladá sa z dvanástich drevených foršní, ktoré dokopy vytvárajú celok obrazu. Najpodstatnejšiu časť obrazu tvorí najstaršia historická dominanta obce, benediktínsky kláštor.
Pod kláštorom rezbár vyobrazil vstupnú bránu do areálu kaštieľa. „Keď sa pozriete, kaštieľ i vstupná brána sú situované presne, ako je tomu v skutočnosti,“ vysvetľuje starosta. Vincent ho dopĺňa: „Na obraze môžeme okrem kláštora vidieť tiež morovú kaplnku na Háji, kostolík, obecný úrad či kultúrny dom.“ Podstatnú časť tvorí aj budova starého obecného domu, ktorú Vincent ešte ako dieťa navštevoval ako škôlku. „Cez potok zas môžeme vidieť lavičku, ktorú v minulosti ľudia využívali. Dnes už neexistuje,“ dodáva rezbár a ukazuje na ďalšie dominanty obce.



Odkaz pre budúce generácie
Na obraze vidíme školu či viničné pivnice, ktoré symbolizujú dlhoročnú tradíciu vinárstva v obci. Na okrajoch obrazu môžeme badať dve postavy, ktoré tam nie sú náhodne. Jednou z nich je starostov starý otec Ondrej, ktorý na chrbte nesie krošná a smeruje k viniciam. „Ľudia nás odnepamäti nazývajú krošniari, pretože sa tieto drevené koše na nosenie u nás v minulosti často využívali,“ vysvetľuje starosta symboliku krošniara. Soche starostovho starého otca Ondreja dokonca Vincent venoval úctu v podobe drevenej sochy životnej veľkosti. Tá zas zdobí predsieň kultúrneho domu a víta návštevníkov už pri príchode.
Druhou postavou je zas Vincentov svokor, vinohradník a priekupník vinárstva v Hronskom Beňadiku. „Ten sa zas pozerá na Kláštornú skalu, vo výhľade mu zacláňa slnko,“ opisuje vinohradníka a vťahuje nás do deja zas Vincent. Podstatnú časť obrazu tvorí aj okolitá príroda na ktorú rezbár takisto nezabudol. Okrem spomínanej kláštornej skaly môžeme na obraze badať vinice, vysokánske lipy či celý Háj.
„Tieto miesta sú a aj zostanú navždy späté s naším detstvom, s naším životom. Vtedy internet neexistoval, chodili sme do prírody a tam sme robili neplechu, na Háji sme pasievali husy,“ spomína rezbár. „Na to sa nezabúda,“ dopĺňa ho starosta a ukazuje na ďalšie dominanty obrazu, medzi ktoré patrí socha svätého Urbana či studnička, ktorá podľa jeho slov tečie v zime i v lete a historický starý mlyn. Obraz by sme mohli opisovať do úplných detailov, no jednoducho, radšej ho raz vidieť, ako stokrát o ňom počuť.
Každá jedna časť obrazu má svojej opodstatnenie, dýcha históriou. „Je to moje životné dielo,“ hovorí s úsmevom rezbár, ktorý sa remeslu venuje viac ako pätnásť rokov. Na tom, že by sa história mala zachovávať pre všetky generácie, sa so starostom jednohlasne zhodujú. Monumentálny obraz je majetkom obce, jeho hodnotu si však starosta nedovolil vyčísliť. „Pre nás je to nevyčísliteľná hodnota. Obraz sme zaradili do majetku obce, aby ho, keď tu my raz nebudeme, nikto nezvesil a nepredal,“ hovorí starosta. Pre verejnosť ho odhalili počas tohtoročného obecného jarmoku. Obraz vysvätil miestny kňaz.
Od jeho vystavenia sa vraj už v obci zastavilo veľa ľudí, aj miestnych, aj ľudí zo širokého okolia. „Veľmi rád sa tým chválim a vždy hovorím: V Levoči majú majstra Pavla a my v Beňadiku zas máme majstra Vincka Havrana,“ nešetrí chválou na rezbára. Skromný rezbár umelecké dielo vytvoril bez nároku na honorár. Na nedostatok práce sa vraj v obci nemôže sťažovať. „Najnovšie ma požiadal miestny kňaz, aby som vytvoril sochu svätého Benedikta. Tá zas bude stáť v kostole,“ dodáva Vincent s úsmevom na záver.