ŽIAR NAD HRONOM. Ruku na srdce. Zachovali by ste sa rovnako ako títo deviataci? Ich hrdinský čin sa dostal až do nominácie na Detský čin roka. A to právom. Mladí žiarski hrdinovia Bekim a Barbora nám opísali príbeh, z ktorého plynie veľké ponaučenie.
Nezastavili ich ani trúbiace autá
Nepekný pohľad sa naskytol dvom žiakom zo Základnej školy M. R. Štefánika v Žiari nad Hronom, keď sa ešte v apríli tohto roka vybrali spoločne s kamarátom na tréning do tanečnej školy. Dnes už deviataci Bekim Redzepi a Barbora Zifčáková si pred tréningom išli kúpiť do miestneho supermarketu jedlo.
Na druhej strane križovatky zahliadli, ako asi 30-ročný muž skopol staršiu pani na zem a jej dcére chcel zobrať asi 6-ročné dievčatko. Staršia žena sa bránila, ako vedela, odolávala náporu pästí muža priamo na križovatke ciest. Dievčatko kričalo a plakalo.
„Zostala som prekvapená, keď som videla, ako muž skopol staršiu pani na zem. Okamžite sme začali všetci utekať,“ opisuje nebezpečnú situáciu Barbora. Bekim sa k nej pridáva: „V tom momente nám bolo jedno, že na semaforoch svieti pre chodcov červená, a že na nás trúbia autá. Jednoducho sme v tom momente registrovali to násilie.“
Staršej pani pomohli vstať, v rýchlosti jej zafixovali rameno, ktoré si pri páde vykĺbila. Jej dcére, ktorej sa muž snažil zobrať dieťa, zas poutierali rozbité ústa. Barborka tíšila malé dievčatko, ktoré sa zhodou okolností tiež volalo Barborka.
Pomohol aj okoloidúci taxikár
Keď však útočník opäť začal strkať do ženy, aby sa dostal k dieťaťu, priplietol sa do nepríjemnej situácie okoloidúci taxikár. „Taxikár, statný chlap, podobne ako aj útočník, vybehol z auta a začal kričať na útočníka. Ten sa potom rozbehol a začal utekať preč,“ opisuje pomoc taxikára Bekim. Deti okamžite zavolali políciu, ktorú nasmerovali do nemocnice, kde obe ženy spoločne s dievčatkom odviezol samotný taxikár.
Obdivuhodný čin nenechal chladnou ani učiteľku dejepisu, ktorá oboch žiakov prihlásila do súťaže Detský čin roka 2016 v kategórii pomoc ľuďom. „Deti raz mali v škole porozprávať zážitok, ktorý stojí za to vypočuť si, a vtedy som mala možnosť vypočuť si tento príbeh. Presne som sa do toho vžila, či by som to dokázala aj ja,“ hovorí učiteľka.
Nebola to prvá skúsenosť
A nebáli sa mladí hrdinovia zasiahnuť do konfliktu dospelých? „V tom okamihu sa mi pred očami mihlo tisíc verzií, čo sa môže stať, ako to môže dopadnúť. Išlo však o starú ženu a dieťa, ktorým bolo ublížené a boli sme pripravení zasiahnuť,“ hovorí mladý hrdina Bekim, ktorý sa s podobnou skúsenosťou nestretol prvýkrát.
„Zhruba týždeň pred tým, sa mi stala niečo podobné. Videl som opitého muža, ktorý prechádzal popri Ú-čku z krčmy . Spadol na zem a rozbil si hlavu. Podišiel som k nemu a spýtal som sa ho, či je v poriadku. Pre istotu som mu zavolal sanitku,“ opisuje Bekim, ktorý pre istotu, aby sa muž nezadusil zvratkami, počkal do príchodu sanitky.
Bez ohľadu na okolnosti by zareagovali rovnako
Barborka aj Bekim ešte počas prvého stupňa základnej školy navštevovali krúžok červeného kríža.
„Už odmalička, ako sme nastúpili do školy, nás učili, že ľuďom treba pomáhať,“ hovorí Bekim a pokračuje: „Od 1. do 4. ročníka sme chodili na súťaže Červeného kríža. Tam sme sa naučili základné pravidlá prvej pomoci, ktoré by mal ovládať každý,“ myslí si deviatak. Rolu však v tomto prípade zohralo niečo iné než výcvik.
„Ide tu skôr o ľudskosť, čo zohrala dôležitú úlohu. Ľudskosť, ktorá je prirodzene v každom z nás. Nemám sa zaujímať iba o seba, ale mám pomôcť aj iným. Človek nikdy nevie, kedy sa podobná situácia môže stať jemu,“ dopĺňa Bekim.
„Na svete sa deje veľa vecí, ktoré ovplyvňujú náš život. Kebyže sa každý správa aspoň sčasti tak ľudsky a nezaujíma sa len sám o seba, tak by bol svet hneď krajší,“ uzatvárajú mladí hrdinovia a dodávajú.
Na svojich žiakov je právom hrdá aj riaditeľka školy Ľubica Baranová.
„Prekvapilo nás, ako deti dokázali pohotovo rozlíšiť, že sa deje niečo nepekné, niečo, čo nepatrí k bežnému životu. Takto by nezareagoval ani dospelý. Deti riskovali, pustiť sa do konfliktu dospelých z pozície detí je dosť náročné. Som pyšná a zároveň rada, že sa im nič nestalo. Tiež som rada, že ich vedieme k tomu, aby neboli ľahostajní k problémom druhých ľudí a vnímajú svet okolo seba, kde vidia rozlíšiť dobré a zlé,“ dodala riaditeľka na záver.
