KREMNICA/KRAHULE. Na projekte protipovodňových opatrení v Krahuľskej doline sa pracuje už niekoľko mesiacov. So zámerom opraviť tri kamenné prehrádzky na miestnom potoku, kde vznikli neďaleko píly niekedy na prelome 30. a 40. rokov minulého storočia, prišli pred časom Mestské lesy Kremnica. Z vlastného rozpočtu naň mestská eseročka vyčlenila takmer 234-tisíc eur bez DPH. O nenávratný finančný príspevok žiada aj ministerstvo pôdohospodárstva, zatiaľ bezvýsledne.
Rekonštrukciu prehrádzok zabezpečuje podľa zmluvy firma Swietelsky – Slovakia, s.r.o.
Ochrana pred veľkou vodou na turistickej trase
Hlavným účelom hrádzí na lesnej bystrine je zabrániť povodňovým situáciám. „Majú zadržať kal, skaly a podobne, aby sa nečistoty nedostali ďalej do regulovaného potoka v meste a nespôsobovali problémy,“ povedal šéf Mestských lesov Karol Mutňanský.
Už počas stavebných prác sa vyskytli silné zrážky, ktoré ich funkčnosť preverili. „Vyzerá to tak, že takzvané storočné vody sa budú opakovať častejšie, ako sme boli zvyknutí v minulosti. Na konci júla sa tadiaľto valilo množstvo vody, ktoré presiahlo aj výšku prehrádzok, pričom najnižšie položená z nich má 4,5 metra,“ priblížil Mutňanský.
Ďalším cieľom rekonštrukcie je záchrana tejto technickej pamiatky, hoci oficiálne takýto status nemá. „Kremničania však toto miesto a túto stavbu vnímajú, volajú ju Kaskády alebo Vodopády. Pozdĺž nej vedie turistická trasa, má okrem toho aj krajinotvornú funkciu, preto po dokončení rekonštrukčných prác máme v pláne aj zatraktívnenie tejto lokality,“ naznačil riaditeľ mestskej firmy. Pribudnúť by mali drevené lavičky, mostíky, zábradlia či infotabule. „
To však až po kolaudácii a opäť v rámci nášho rozpočtu,“ povedal Mutňanský.Hoci podľa zmluvy má stavebná firma na dokončenie prác 18 mesiacov, viac ako dve tretiny stavby sú už hotové. Ak všetko pôjde hladko, stihnúť by to mohla do jesene 2017.
Význam opatrení potvrdili už extrémne zrážky na konci júla. (zdroj: Ján Krošlák)Hľadajú informácie o histórii stavby
Zaujímavá je aj história týchto protipovodňových opatrení. V archívoch v Kremnici a Banskej Bystrici sa našlo niekoľko písomností, ktoré aspoň sčasti približujú, kedy a prečo vlastne vznikli. Zdá sa pritom, že ich vybudovanie bolo reakciou na prietrž mračien a povodeň v roku 1935.
„Dozvedeli sme sa, že vtedy nečistoty upchali tunel na píle. To bol impulz, aby sa začal regulovať Kremnický potok a následne aj takzvané Kaskády,“ zreprodukoval niektoré zo zistení riaditeľ mestskej firmy.
Z archívu sa podarilo získať kópiu dlžobného úpisu medzi mestom a bankou z roku 1940 na úver na 4 milióny už vtedy slovenských korún. Peniaze zrejme poslúžili práve na reguláciu bystrín a potokov v Kremnici. „Počnúc vyše píly v Bystrickej doline a na druhej strane mesta pri Troch domkách a v Novej doline cez mesto až po Štvrtú šachtu. Táto práca bude trvať štyri roky a bude stáť vyše 3 milióny Kč. V budúcnosti nám neublížia povodne,“ píše sa o pláne zahájiť práce v najbližšej dobe v zápisnici kremnickej mestskej rady z roku 1938.
Bližšie informácie však chýbajú, Mutňanský preto vyzýva Kremničanov či ľudí z okolia, ktorí o pôvodnej stavbe vedia niečo viac, aby sa ozvali. „Ak niekto má nejakú vedomosť z minulosti, z obdobia, keď Kaskády vznikali, prípadne fotografie z tej doby, určite by sme ich privítali,“ odkázal.⋌
