ŽIAR NAD HRONOM. Vstupujeme do malej dielničky. Víta nás starší sympatický pán. Nemá obuté žiadne topánky. Pýtame sa, či mu bosé nohy neprekážajú. S úsmevom nám hovorí, že bosý a v ľanovom oblečení občas rád chodí aj po meste. „Ľudia ma považujú za čudáka. Keď tak idem po meste, všetci sa má pýtajú, prečo mám na sebe kroj,“ začína svoje rozprávanie sympatický rezbár. Jemu však štýl jeho života vyhovuje a takto sa cíti šťastný. Boli však aj chvíle, keď ho šťastie opustilo úplne a len o vlások unikol smrti.
Alkohol spôsobil, že klesol na úplné dno
Ján Homola sa rezbárstvu venuje už dvadsaťpäť rokov. Predtým pracoval ako technológ v kremnickej mincovni. Osud ho však priviedol k remeslu. „Všetko, čo sa dialo okolo mňa, či už z finančného alebo estetického hľadiska, ma doviedlo tam, kde teraz som,“ hovorí Ján. Od posledného stretnutia, keď sme sa s ním rozprávali, ubehli už štyri roky. Vtedy o sebe vyhlasoval, že chce byť najlepším rezbárom minimálne v Európe. Teraz je však, zdá sa, všetko inak.
„Zmenil som priority. Už nechcem byť najlepší, ale len žiť svoj život,“ pokračuje rezbár. Nezabúda tiež poznamenať, že po rokoch zistil, že nejde o to, čo chce, ale ako žije. A žiť začal skutočne inak. „Začal som od stravy. Som makrobiotik. To znamená, že som vylúčil všetky živočíšne tuky a produkty ako vajcia, syry či mäso,“ vymenúva Ján a dodáva, že jesť prestal aj niektoré druhy zeleniny a ovocia, či zemiaky a ryžu.
Jeho jedálniček teraz tvoria potraviny ako sója, obilniny a strukoviny, morské riasy a čistá voda. „Sú to potraviny, ktoré dávajú zložitý cukor a ten vám dáva viac „benzínu“ do mozgu. Viac rozmýšľate a inak žijete,“ vysvetľuje Ján, ktorý žije každý deň tak, ako keby mal byť jeho posledný.
Nedá nám to však a narovinu sa spýtame, čo stálo za takou veľkou životnou zmenou. Po chvíľke ticha sa dozvedáme trpkú pravdu. „Moja veľmi dobrá kamarátka bola borovička. Bol som alkoholik. Klesol som na úplné dno. Chvalabohu som však stretol ľudí, mojich terapeutov, vďaka ktorým viem, prečo som pil. A preto som začal žiť inak,“ prezrádza. Azda najsilnejším momentom pre Jána bolo, keď sa stretol zoči-voči so smrťou.
„Mal som kolaps. Zástavu srdca a prakticky som zomrel. Odviezla ma sanitka a hneď z nemocnice som šiel na liečenie,“ opisuje ťažké momenty dnes už vyliečený Ján. Vyliečený nielen fyzicky, ale aj psychicky. „Nevyhovoval mi systém života, ktorý som mal predtým, a preto som aj pil. Jednoducho som musel zmeniť svoj život. A to až tak, že som kvôli zmene opustil rodinu,“ dodáva s tým, že to pre neho bolo a stále je veľmi ťažké.
Dodnes je však s nimi v kontakte. „Musel som odísť kvôli tomu, aby sme obidvaja našli šťastie s láskou. Tu nejde o nenávisť. Samozrejme, aj keď výčitky tam sú stále. Neviem, čo sa stane, možno sa k sebe niekedy vrátime, to však teraz neviem na sto percent predpovedať,“ otvorene rozpráva Ján a pokračuje: „Začal som robiť to, čo cítim a idem stále za tým, aby som bol šťastný. A teraz som šťastný.“
Rezbár Ján Homola - bosého sme ho našli aj pri práci. (zdroj: Lucia Svitková)Názory na život nikomu nevnucuje
Stravu Ján zmenil z prostého dôvodu. „Moja aktuálna strava mi dáva energiu, ktorá potom ďalej nevedie k užívaniu omamných látok, ako sú cigarety, alkohol a podobne.“ Kým po liečení je približne štyri roky, novým spôsobom života žije rok a pol. Makrobiotik vraj na vlastnom tele pocíti, akú energiu mu prijatá potravina dáva.
Výrazne sa zmenil aj Jánov postoj k životu. Stretol ľudí, ktorí žijú rovnakým spôsobom života ako on, sú medzi nimi aj dvaja rezbári, ktorí s ním spoločne v dielni pracujú. „Človek sa má s kým porozprávať o svojich problémoch, ktoré iní nepochopia. Nikto nepochopí viac človeka, ktorý pil, než ten, ktorý na dno spadol podobne ako on,“ vysvetľuje.
Život, ktorý teraz žije, je podľa neho radostnejší. „Človek rozmýšľa inak, nevníma ľudí takým spôsobom ako bežní ľudia. Všetci ľudia, ktorých stretávate, či už sú lepší alebo horší, vám majú čo povedať. Podľa toho, ako žijete a čo chcete, takých ľudí aj stretávate,“ hovorí.
Aby sa o svojom živote naučil čo najviac, absolvoval minulý rok prvý ročník Univerzity vedomého života. „Chodia tam mladí aj starší ľudia. Tam sa učia šťastne žiť a pochopiť vzťahy a rôzne energie. Či už božské alebo démonické,“ hovorí. Ján v súčasnosti žije v Kremnici.
„Keď som odišiel od rodiny, žil som istý čas v jednej malej pivničke a začal som si stavať vlastný dom z prírodných materiálov,“ približuje. Dom postavil za tri mesiace s vlastnou elektrinou a vlastnou vodou na odľahlom mieste, ďalej od ľudských obydlí. Vo svojom dome v Kremnici by chcel vytvoriť rezbárske centrum a dielňu zo Žiaru presťahovať tam.
Rezbárskemu umeniu sa Ján venuje vyše 25 rokov. (zdroj: Archív Jána Homolu)Už nechce byť najlepší
Zmena životosprávy prospela nielen Jánovej psychike, ale aj fyzickej kondícii. „Je to v tom, že očistíte telo od všetkých jedov. Ja konkrétne, keď som to začal robiť, som v priebehu piatich mesiacov schudol dvadsať kíl,“ hovorí. „Podporíte mozgovú činnosť a organizmus sa praktický sám začne uzdravovať.“ Dlhé roky Ján berie lieky na tlak a na srdce. „V poslednej dobe ich dávky znižujem a myslím si, že ich odstránim úplne. A pritom som ich bral tridsať rokov,“ pripomína. Človek podľa neho musí chcieť a telo ho počúvne samé.
Vnucovať svoje názory na život však nemieni nikomu. „Keď niekto niečo chce vedieť, musí sa opýtať. Základ nášho života spočíva v tom, že nemôžeme človeku radiť, kým o to sám nepoprosí. Aj ja som sa začal zaujímať o to, ako ľudia žijú a sám som sa ich pýtal. Takisto môžem komukoľvek pomôcť, keď sa bude pýtať,“ hovorí s úsmevom.
Momentálne spolu s kolegami pracuje na obrovskom drevenom stole. Tri takéto stoly už putovali do Moskvy. „Naša pýcha nás posúva. Čím pyšnejší je človek, tým robí veci kvalitnejšie,“ hovorí Ján a zdôrazňuje, že jeho cieľom už nie je byť najlepší.
„Naším cieľom je mať dať čo do úst. To, čo robíme, robíme s radosťou, aby to bolo pekné a aby sme mali pocit prijatia v tom, že nás ľudia pochvália, že sa im to páči. Zároveň za to máme energiu z peňazí, za ktoré si vieme kúpiť to, čo potrebujeme. Nejde tu o to zbohatnúť a byť najlepší. Niekedy som tak rozmýšľal, ale mýlil som si to s pýchou. Tá nás ťahá k tomu, nie aby sme boli najlepší, ale aby sa nám naša práca páčila. Celý život je totiž len o človeku a o jeho pocite šťastia,“ odkazuje Ján.
Ján spoločne s kolegami rezbármi, ktorí si prežili podobný príbeh, ako on sám. (zdroj: Archív Jána Homolu)
