ŽIAR NAD HRONOM. Dvadsaťjedenročný útočník si za HKM stihol pripísať desať štartov v najvyššej súťaži, v ktorej sa mu podarilo aj skórovať. Navyše, s Detvou získal majstrovský titul, a tak sa čakalo, že jeho štarty budú pribúdať. Opak bol však pravdou a zo začiatku nehrával. Po zmene na pozícii trénera však Jakubík dostal šancu, ktorú splatil gólovými zápismi proti Martinu a Žiline.
Konečne ste sa dostali do zostavy Zvolenčanov. Ako si na prvé zápasy spomínate?
- Áno, boli to náročné zápasy ako na psychiku, tak aj na fyzickú záťaž. Predsa len, odohrali sme tri zápasy v priebehu piatich dní. Posledné dve stretnutia boli úplne odlišné. S Martinom nám nevyšiel úvod tretej tretiny. Potom sme už len doháňali trojgólové manko, čo sa nám však nepodarilo. Druhý zápas so Žilinou sa nám podarilo dostať do trojgólového vedenia a potom sme si to už ustrážili. Samozrejme, viac ma teší presný zásah proti Žiline, pretože bol víťazný. Je skvelé presadiť sa, už len pre psychickú pohodu. Dodalo mi to sebavedomie. Za ten gól sa musím poďakovať celej svojej formácii, pretože mi to značne uľahčili.
S A-tímom ste absolvovali letnú prípravu. Ako ste sa zmierili s tým, že nebudete za áčko nastupovať?
- Na začiatku som bol sklamaný, ale bral som to ako ďalšiu výzvu zlepšovať sa, aby som sa vrátil čo najskôr späť.
Povedal vám tréner, aký bol dôvod vášho preradenia a naznačil vám, na čom treba zapracovať?
- Poslal ma do Detvy, aby som sa rozohral. Povedal mi, že sa potrebujem ešte vyhrať a zapracovať na sebe. Detva mi ponúkala dostatok priestoru a hernej praxe, takže na tamojšie pôsobenie sa určite nesťažujem.
Čo ste hovorili na to, že na váš úkor dostávali priestor legionári?
- Príliš som to neriešil. Sústredil som sa hlavne sám na seba. Bol som v Detve, kde som sa snažil čo najviac pomôcť tímu svojimi výkonmi. Každý hráč má niečo do seba. Niekto vyniká v tom, niekto zas v inom.
Hrať za hlavný tím ste dostali až po príchode trénera Staša. Aká je nálada v tíme po príchode nového kouča?
- Nálada je, samozrejme, vždy lepšia, keď sa vyhráva. Bolo to všelijaké, ale verím, že sa to uberá a bude uberať už len tým správnym smerom. Tréner Staš priniesol do hry iné myslenie. Tak ako každý tréner prinesie niečo svoje, nejaký nový impulz. Už je to potom len na nás, ako to prijmeme. Snaží sa nás tlačiť do častejšej streľby a agresívnejšej hry. Chceme predovšetkým zlepšiť obranu a vyrážať do rýchlych protiútokov.
Ako vnímate, že mladí hráči dostávajú túto sezónu vo Zvolene toľko priestoru?
- Myslím, že pre klub je to len plus. Situácia s výchovou mladých hráčov na Slovensku nie najlepšia, ale Zvolen patrí medzi tie kluby, ktoré dávajú dostatok priestoru mladým hráčom.
Nastupujete prevažne v štvrtej či tretej formácii spolu s ďalšími mladými hráčmi. Čo od vás tréner na ľade požaduje?
- Prvoradé je nedostať gól. Našou úlohou je robiť problémy obrancom súpera a dohrávať osobné súboje. Ak sa nám podarí streliť gól, je to len veľké plus k našej robote.
Bol to veľký rozdiel prísť z Detvy, ktorá sa už tradične pohybuje na čele prvej ligy, do Zvolena, ktorý nezažíva práve ideálnu sezónu?
- V obidvoch kluboch sú ambície len tie najvyššie. Rozdielom ale bola atmosféra v kabíne, veď s Detvou sme boli na popredných miestach tabuľky. Ja však dúfam, že sa nám to podarí dotiahnuť čo najvyššie aj vo Zvolene.
V čom bol pre vás najťažší prechod z juniorky do seniorského hokeja?
- Najväčší rozdiel pociťujem v rýchlosti, všetko sa odohráva vo vyššom tempe. Ja som si na to ale rýchlo zvykol. Keď sa chcete presadiť, tak nemáte na výber. Seniorský hokej je úplne o niečom inom. Musím povedať, že veľmi mi to uľahčili spoluhráči, za čo im patrí vďaka.
Aké spomínate na svoj prvý extraligový zápas?
- Spomienky sú úžasné. Bolo to len pár dní po mojich osemnástych narodeninách. Môj prvý zápas bol v Martine a nastúpil som v druhej formácii s Peťom Zuzinom a Vladom Balážom. Snažil som sa hrať čo najjednoduchšie. Zároveň som sa dostal medzi hráčov, ktorých som vždy obdivoval.
Svoj prvý extraligový gól ste strelili na domácom ľade v derby proti Banskej Bystrici. Aký to bol pre vás pocit? Omilostili vás spoluhráči od platenia za tento gól vzhľadom na váš mladý vek?
- Bol to skvelý pocit. Mám to v pamäti akoby to bolo včera. Bolo to o to krajšie, že sme vtedy Bystrici uštedrili debakel 8:0. Finančný príspevok ma síce minul, no, žiaľ, platba prišla v podobe pohostenia pre spoluhráčov. Podávali sa grilované kurence.
Aké sú vaše ciele?
- Ciele sú, samozrejme, len tie najvyššie. Momentálne sa sústredím na prítomnosť a chcem podávať čo najlepšie výkony vo Zvolene, aby som oplatil trénerovu dôveru.
Považujete svoj prvoligový titul s Detvou za svoj najväčší úspech doterajšej kariéry?
- Určite. Prišiel som vtedy do rozbehnutého kolotoča play-off. Bolo to ťažké, ale spoluhráči mi pomohli. Prvýkrát som zažil atmosféru vyraďovacích bojov na vlastnej koži. Kto bol v Detve, ten vie, že diváci sú tam fanatici do hokeja. Vytvárali doslova peklo pre súperov, ktorí k nám prišli.
Ako by ste sa charakterizovali ako hráč?
- Snažím sa tvoriť hru. Som center, takže sa snažím uľahčiť to obrancom a zároveň pomôcť svojim krídelným útočníkom. Ako svoju prednosť by som mohol označiť vhadzovanie. Zapracovať by som chcel na korčuliarskej technike, aby som to trošku zrýchlil.
