Článok pokračuje pod video reklamou
KREMNICA. Dlhoročný tréner bežeckého lyžovania si vyskúšal prácu na reprezentačnej i klubovej úrovni. Všade sa však stretol s rovnakým problémom, a to nedostatkom finančných prostriedkov.
„Chyba nie je v deťoch, ale v systéme financovania športu. Štát po revolúcii postupne zrušil všetko, čo fungovalo. Porušil školské strediská, športové triedy, centrá tréningovej mládeže a všetko zostalo len na pleciach klubov a rodičov. A všetci vieme, aká je ekonomická situácia v rodinách, každý si dvakrát rozmyslí, kde dá peniaze,“ uviedol Brűnn, ktorý vychoval viacerých reprezentantov Slovenska.
Kedysi bol výstroj zadarmo
Pred rokom 1989 mali členovia športových klubov na Slovensku k dispozícii kompletný výstroj, zatiaľ čo teraz to zostáva prevažne na rodičoch.
„Do klubu sa nám hlási čoraz menej detí. Ľudia jednoducho nemajú peniaze a rozmyslia si, kde ich dajú,“ dodal tréner MKL Kremnica.
Práca trénerov mládeže je odborne a časovo náročná.
„Trénera robím dlhé roky a stále je tých finančných prostriedkov menej a menej. Človek to robí za pár eur, no v tejto uponáhľanej dobe je na to stále menej času. Síce ma trénovanie baví, takto sa to nebude dať ťahať večne,“ vysvetlil.
Kremnica patrí medzi najväčšie bašty bežeckého lyžovania. Miestny klub vychoval rady talentov, no v posledných rokoch doslova umiera.
„Pôsobil som aj ako reprezentačný tréner. Po uvoľnení z funkcie som sa vrátil na klubovú úroveň, no finančné prostriedky už nedostačovali a musel som si hľadať popri trénovaní aj nové zamestnanie. Nikto v meste mi nepomohol, aj keď som odoslal všade žiadosti do zamestnania. Bol som asi naivný, že mi niekto podá pomocnú ruku za dobrú reprezentáciu mesta. To sa v dnešnej dobe už nenosí,“ povedal.
Najväčší podporovateľ lyžovania odstúpil
Hlavným podporovateľom športu v Kremnici bola dlhé roky spoločnosť ELBA, a.s., ktorá však od spolupráce odstúpila. Tieto peniaze teraz klubu chýbajú a je problém ich nahradiť.
„Bežecké lyžovanie je finančne náročné vzhľadom na to, že na tréningy musíme dochádzať denne na Skalku. Navyše, deťom treba servisný materiál, vosky, výstroj. Aj keď máme vybavený sklad ešte z predchádzajúcich rokov, ten materiál je zamortizovaný. Proste veľa vecí sa už nedá použiť a nie sú peniaze na zakúpenie nových. Zas je to prenesenie na rodičov a je tu opäť začarovaný kruh. Rodičia nemajú peniaze a deti sedia doma za počítačom,“ povzdychol si človek, ktorý športu zasvätil celý život a teraz sa nemôže pozerať na to, čo sa na Slovensku deje.
Reprezentačný tréner „dievča pre všetko“
Ako mládežnícky reprezentačný tréner Slovenska chodieval do sveta a vždy, keď videl reprezentantov Rumunska či Turecka, zostal poriadne smutný.
„Keď som videl, aké mali vybavenie a podmienky krajiny, kde je len veľmi slabá tradícia bežeckého lyžovania, neveril som vlastným očiam. Dovolím si tvrdiť, že nie je štát, kde by mali horšie podmienky pre mládežnícke bežecké lyžovanie ako na Slovensku,“ povzdychol si a pokračoval: „Ja ako reprezentačný tréner som na sústredeniach musel zaistiť ubytovanie, nakúpiť potraviny, voziť pretekárov, variť im obedy a večere, zabezpečiť servis lyží a keď mali bežci zdravotné problémy, riešiť som musel aj tie. To všetko za dvesto eur na mesiac. A v tom istom stredisku boli Turci, Rumuni a iní ubytovaní v hoteli s plnou penziou, realizačným tímom, masérmi, lekármi a asistentom trénera. Jednoducho tak, ako to má fungovať na vrcholovej úrovni. U nás je to vždy o jednom trénerovi, ktorý ide minimálne s piatimi ľuďmi na výjazd a musí zabezpečiť všetko,“ opísal katastrofálne podmienky.
Deťom nie je len trénerom, ale aj akýmsi druhým otcom. (zdroj: archív trénera)Situáciu vyrieši len tok peňazí
Žalostnú situáciu v slovenskom bežeckom lyžovaní a celkovo v športe by mohol zlepšiť jedine vyšší tok peňazí od štátu.
„Síce novelizovali zákon o športe, no je nedotiahnutý. Vôbec nebude mať dopad na mládež a žiadny masovejší rozvoj športu nám nehrozí. Futbal a hokej sa odčlenili a menšie športy si zas budú musieť pomôcť sami, pretože inak neprežijeme,“ povedal.
Na Slovensku nemá mladý športovec nič isté a po ukončení pôsobenia v mládežníckych kategóriách v mnohých prípadoch kariéru ukončí.
„Každý si po základnej a strednej škole rozmyslí, či pôjde na výšku alebo bude športovať v týchto žalostných podmienkach,“ reagoval Brűnn, ktorý vo svojom klube zaznamenal za posledných desať rokov šesťdesiatpercentný pokles pretekárov.
Verí v lepšiu budúcnosť
Skúsený tréner zažil vo svojej kariére množstvo sklamaní, no stále verí v svetlejšiu budúcnosť.
„Musíme sa vrátiť k tomu, čo kedysi fungovalo. Zaviesť tréningové centrá, kde boli kvalifikovaní ľudia a pre svoju prácu mali vytvorené všetky podmienky. Mohli sa venovať len mládeži, mohli vyhľadávať talenty a pracovať s nimi. Keď to však bude všetko také chaotické ako v dnešnej dobe, nemôžeme sa čudovať, že rok po roku nám budú kluby zanikať a stále budeme mať menej športovcov. Treba sa rýchlo zamyslieť, pretože klubová činnosť sa rúti do krachu. Trend na Slovensku je o individuálnej príprave. Rodičia si zaplatia trénera, alebo ho v niektorých prípadoch aj suplujú a chcú zo svojho dieťaťa vychovať úspešného profesionálna, česť len výnimkám. To je však choré, pretože týmto smerom vždy cesta nevedie. To nie je trend nikde vo svete,“ zdôraznil.
Množstvo klubových funkcionárov, trénerov a fanúšikov sa pýta, prečo je kompetentným táto situácia ľahostajná? Veď šport je aktivita, ktorá dáva ľudom kondíciu, disciplínu, odolnosť a mnohé ďalšie dobré atribúty.
„Na začiatku som to nikdy nevnímal tak, že šport by mi mal niečo dať. Vždy som ho bral ako zábavu. Rástli sme a bola to prirodzená súčasť života. Stal sa mojím každodenným životným štýlom, bez ktorého som nemohol existovať. Tak bola nastavená aj spoločnosť, že všade to žilo a ihriská boli plné. Aj v dnešnej dobe sa stále zobúdzam a zaspávam s nenaplneným pocitom sýtosti po športe,“ prirovnal.
Jozef Brűnn (tretí zľava) vychoval množstvo reprezentantov. (zdroj: archív trénera)Hral futbal a behal na lyžiach
Jozef Brűnn začínal ako väčšina detí s futbalom.
„Boli sme hrča chalanov, konkurencia bola veľká. Väčšinou hrávali chlapci s vyšším vzrastom, ale potom prišiel rad aj na nás, ktorí sme vydržali. Malo to istý vývoj, zatiaľ čo teraz majú kluby problém vôbec zozbierať jedenásť hráčov,“ povzdychol si a pokračoval v rozprávaní: „Po tréningu som videl, že kamaráti behajú na atletickom ihrisku a zrazu som sa stal aj bežcom na lyžiach. Tieto dva športy som potom kombinoval. V lete to bol futbal či tenis a v zime lyže alebo hokej. Vtedy to tak väčšinou v našom meste fungovalo, bol to prirodzený športový rozvoj. Samozrejme, okrem toho sme do večera drvili za domom na ulici futbal, hokejbal. Športovalo sa aj cez veľké prestávky v škole. Šport bol prítomný jednoducho všade od rána až do večera, kým sme nezaspali,“ pousmial sa.
Futbal nakoniec hrával aktívne až do päťdesiatky a momentálne je jedným z najlepších veteránskych bežcov na lyžiach na Slovensku. Vďaka tomu vyzerá výborne a oproti svojím viacerým rovesníkom je stále vitálny. Práve Jozef Brűnn je dôkazom, že žiť zdravo sa oplatí.
,,Minule som si pozeral fotoalbum mojich dvadsiatich bývalých zverencov a okrem dvoch, všetci sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí sa začleňujú ako odborníci v medicíne, učiteľstve, športe či iných odvetviach. Preto si vždy poviem, stálo za to sa tým deťom venovať,“ spomenul.
Tréner so svojimi zverencami. (zdroj: archív trénera)Nezvaľme to na deti
I keď si 54-ročný rodák z Kremnice uvedomuje, že asi nikdy nebude mať v klube podmienky ako napríklad hocikde v susedných štátoch, verí, že sa veci pohnú.
„Nezvaľme to na deti, že nechcú športovať, a že je počítačová doba. Nie je to pravda. Za všetko môžeme my rodičia a spoločnosť, pretože im nevieme vytvoriť podmienky. Nerobíme systémové kroky, aby sme ich vytiahli od počítačov, televízorov či z barov. Nerobme tie nezmyselné akcie ako napríklad 'Zober loptu nie drogy', to nič nevyrieši, len sa odfajkne akcia, minú sa peniaze a deti na druhý deň sedia doma a robia to isté ako predtým. Spravme to, čo tu voľakedy bolo a prinášalo výsledky. Musíme systém znova naštartovať a pyramídu začať budovať od základu. Ak chceme, aby sme vychovali nových špičkových športovcov, musíme začať od základov a funkčných klubov. Viem, že to niečo aj stojí, ale bez toho v živote nevychováme špičkového športovca. Vážme si ľudí, ktorí chcú pracovať s deťmi a vytvorme im na to vhodné podmienky,“ úspešný slovenský tréner Jozef Brűnn sa na záver prihovoril ku kompetentným.
