KREMNICA. Kremničan Anton Ihring zdedil svoj talent azda po otcovi Karolovi, ktorý si vyskúšal ako chutí rozhodovanie na federálnej i medzinárodnej úrovni. „Či som zdedil nejaké rozhodcovské gény, to musia povedať iní, ktorí futbal sledujú,“ uviedol skromne Anton Ihring, ktorého priaznivci slovenského futbalu môžu vidieť na prvoligových a druholigových trávnikoch.
S úplatkom sa nestretol
Kariéru má bohatú, rozhodovať začal v roku 1994, no zatiaľ sa s úplatkom nestretol.
„Môžem hovoriť len za seba, nestretol. Ak by sa to stalo, bol by som povinný to oznámiť futbalovému zväzu a orgánom, ktoré to riešia. U nás sa však vo futbale viac rozpráva ako je realita. Dnes majú mužstvá problém vôbec postaviť káder a zaplatiť základné veci, nie ešte podplácať rozhodcov. Kluby nemajú na výplaty hráčov, prevádzku štadióna. Peňazí je málo a takéto veci sa v tejto dobe vo futbale na Slovensku asi ani nedejú, v profesionálnom určite,“ tvrdí o podplácaní rozhodcov.
Ak si priaznivci futbalu myslia, že úloha arbitra je fyzicky nenáročná, sú rozhodne na omyle. Štyrikrát do roka musia rozhodcovia SFZ absolvovať fyzické testy, ktoré sú pre asistentov a rozhodcov rozdielne.
„Vo forme sa musíme držať po celý rok, pod dohľadom nás má tréner SFZ Ján Hianik. Každý mesiac musíme, mimo zápasov, absolvovať minimálne osem tréningov a údaje zo športtesteru zaslať trénerovi. Inak by sme neboli nasadzovaní na futbalové stretnutia,“ vysvetlil.
Rovnaká kondička, akú má hráč?
Rozhodcovia musia, presne ako hráči, absolvovať pred sezónou tiež lekársku prehliadku a záťažové testy. Či však má arbiter rovnakú kondičku ako futbalista, to sa povedať nedá.
„Hráči musia trénovať aj silu, lebo skáču a kopú do lopty. My potrebujeme aeróbnu vytrvalosť, aby sme ešte v deväťdesiatej minúte dokázali vnímať, čo sa deje na ihrisku. Keď je bežný zápas, nabehám minimálne osem kilometrov. Keď je to lepší, rýchly zápas a hrá sa hore-dole, nabehám desať až jedenásť kilometrov. Každý rozhodca má podobne ako hráči či tréneri svoj zápas a svoju taktiku, aby bol úspešný,“ priblížil.
Všeobecne je známe, že chyby robia všetci, dokonca aj rozhodcovia. „Len u nás sa inak akceptujú ako napríklad vo vyspelej futbalovej Európe. Tam sa to berie ako chyba, ale u nás to väčšinou všetci berú za úmysel, a že vám niekto niečo sľúbil. Na Slovensku sa neakceptujú omyly, ale vždy sa za tým hľadá niečo viac. Rozhodca vidí inkriminovaný moment z istého uhla a raz v realite. A navyše, rozhodnúť sa musí hneď a nemá možnosť si to pozrieť päťkrát v opakovanom zábere “ povedal.
Na stretnutí Slovan Bratislava – Spartak Trnava. (zdroj: ŠK SLOVAN)Čím viac ľudí, tým lepšie
Možno by niekto povedal, že dostanú strach, no čím je na zápase ľudí viac, tak nielen hráči, ale aj rozhodcovia majú z toho dobrý pocit.
„Rovnako aj pre rozhodcu je lepšie, keď je na zápase viac divákov. Každý máme svoj zápas a keď každého jedného fanúšika počuješ, tak z toho nemôžeš mať taký dojem, ako keď skanduje celý štadión. Dobrý futbal sa dobre rozhoduje a zlý ťažko. Keď je dobrý futbal, rozhodca sa stratí, keď nie je, hľadajú sa chyby. A témou večera sú potom aj rozhodcovia,“ povedal arbiter, ktorý podporuje používanie kamerových systémov na zápasoch.
„Na tej najvyššej úrovni, či sú to majstrovstvá sveta alebo Európy, to podporujem a som za, aby nám výdobytky doby pomáhali. Na našej slovenskej úrovni to nebude možné ešte asi dlho, nakoľko sú to drahé technológie a nemá to kto zaplatiť. Futbal je mnohokrát taký rýchly, že sa niektoré situácie v podstate ani nedajú posúdiť. Lebo nie je ani fyzicky možné, aby to rozhodca všetko stihol obehať a videl,“ priblížil svoj názor.
Aj malá chyba je viditeľná
Každá súťaž má podľa Ihringa svoje špecifiká, iné je rozhodovať v okrese ako v prvej lige.
„Keď rozhodujete televízny zápas, tam je aj malá chyba viditeľná. Iné je to v okrese, kde skončí zápas a reálne sa aj skončil. Možno to rieši disciplinárka alebo iné komisie, ale tým je to vybavené. Tresty vzniknú len vtedy, keď rozhodca zvolí zlý postup. Keď to však nie je elementárna záležitosť, nestojí ani zápas a píska ďalej. Ale v lige môže rozhodca aj za zle nariadený roh, po ktorom padne gól, dostať stopku. U mňa to boli zatiaľ štyrikrát po dva zápasy,“ pokračuje v rozprávaní.
Pre divákov sú atraktívne vždy tie zápasy, ktoré do posledných minút nie sú rozhodnuté a stav je tesný alebo vyrovnaný. Hoci by sa zdalo, že práve takýto duel môže byť pre futbalového arbitra ťažký, nemusí to byť pravda.
„Každý zápas je ťažký, pretože nikdy neviete, ako to dopadne. Dôležité je, dokázať sa koncentrovať celých deväťdesiat minút plus nadstavený čas, pretože vtedy padá najviac gólov. Tí najlepší rozhodcovia to dokážu aj za stavu 5:0 a nerobia lacné chyby,“ myslí si.
Futbaloví vedci prišli s informáciou, že ligový rozhodca je omnoho presnejší ako okresný.
„Neviem, či sa to dá nejako vyrátať. V prvej lige sú rozhodcovia, ktorí majú nejaké skúsenosti a musia prejsť všetkými súťažami. Otázkou je, koľko to komu trvá. Mne to trvalo od okresu do prvej ligy osemnásť rokov. Niekto to dokázal za šesť rokov, niekomu to trvá desať a niekto sa tam neprepíska nikdy. Je to aj o šťastí. Každý robí chyby, otázkou je len aké veľké a koľko,“ priblížil.
V zápase Slovenského pohára FC N. Život – MFK Zemplín Michalovce. (zdroj: archív FC Nový Život)Úspech všetkých, neúspech len rozhodcu
V nedávno skončenej jesennej časti sa veľa hovorilo o chybe rozhodcu v Dolnej Trnávke, ktorý pre nízky počet hráčov na ihrisku zápas ukončil, no ako sa neskôr ukázalo, tých bolo na trávniku stále dosť.
„Stať sa môže všetko. V zásade platí, že úspech je všetkých, neúspech len rozhodcu. Nemám presné informácie, iba sprostredkované, ale to platilo asi aj v Dolnej Trnávke. Úspech bol, že sa to nejako uzavrelo a neúspech, že si to všetko vyžral rozhodca. Lebo ľudia si budú pamätať iba to. Ale aký bol priebeh, to už potom nikto nepovedal. Ako sa správali aktéri zápasu, prípadne diváci. Vždy je to tak, ako je futbal futbalom a to som prízvukoval aj rozhodcom ObFZ pri mojej prednáške na zimnom seminári. Musia predvídať a byť chytrí viac ako hráči, funkcionári a diváci. Lebo keď nie sú, potom to môže dopadnúť aj tak, ako dopadol zápas v Dolnej Trnávke. Uzavrelo sa to tak, že rozhodca spravil chybu, čo možno nebolo úplne správne,“ reagoval Ihring.
Ligový arbiter zažil počas svojej kariéry množstvo pekných momentov, no v pamäti mu rezonuje najmä ten, ktorý zažil počas vojenskej služby v Banskej Bystrici.
„Hralo sa na ešte škvárovom ihrisku, bol to priateľský zápas v zimnej príprave a trénerom Dukly Banská Bystrica bol pán Jarábek starší. Nepáčil sa mu môj verdikt, a tak mi zakričal – 'pískaj ako vieš'. Bolo to veľmi pekné a je to pravdivý výrok, ktorého sa snažím držať. Musím povedať, že som zažil aj nepríjemné momenty, ale tých pekných bolo určite viac. Na tie zlé treba zabudnúť,“ zaspomínal.
A čo futbal známemu rozhodcovi dal a naopak zobral?
„S časti vám zoberie súkromie, futbalová verejnosť vás spoznáva. Keď je všetko dobré, tak vás všetci ťapkajú a keď spravíte chybu, vtedy sa na vás dívajú cez prsty. Aj s týmto sa treba naučiť žiť. Rozhodovanie je však náročné aj na čas, v podstate sa človek nezastaví po celý rok. Ten čas a robotu si treba zariadiť tak, aby to fungovalo aj doma i v práci. Pretože iba vtedy, keď to funguje doma v rodine, tak to funguje aj na ihrisku. To platí aj pre hráčov a nielen vo futbale. Treba nájsť takú mieru, aby vám koníček, ja mám rozhodovanie ako koníček, prinášal radosť,“ povedal arbiter, ktorý vyhranený vzor nemá. „Snažím sa počúvať ľudí a vybrať si od nich to dobré a podľa mňa správne,“ dodal.
Človek musí mať ciele
Futbalový rozhodca Anton Ihring tvrdí, že človek musí mať vždy nejaké ciele, pretože bez cieľa je všetko iba želanie. Tak ako u hráčov, aj u rozhodcov je však najdôležitejšie, aby boli zdraví a vyhýbali sa im zranenia.
„Len vtedy, keď ste zdravý, môžete podať stopercentný výkon. Všetkým preto prajem veľa zdravia, aby sa im darilo či už v športe alebo v tom, čo im prináša radosť tak, ako mne futbal,“ uzavrel skromný arbiter Anton Ihring.
