Článok pokračuje pod video reklamou
BREHY. „Nad Brehami jasní mesiac zvečera vichoďí, jedon šuhaj pod náš oblok uš dva ruočke choďí...“ Túto ale aj mnoho iných ľudových piesní si desaťročiami spievali brežianski hrnčiari, keď cestovali, aby v ďalekej cudzine predali svoje výrobky.
Presne 525 ľudových piesní nielen z Brehov ale aj z celého Slovenska obsahuje Spevník ľudových piesní Rozálie Michalcovej s rovnomenným názvom piesne Nad Brehami jasní mesiac zvečera vichoďi, ktorý uzrel svetlo sveta len nedávno.
Hrnčiari si ich spievali na cestách
Po úspešnej historickej fotoknihe Hodnoty pre budúcnosť sa dvojica seniorov z obce Brehy Anton Stašov (70) s partnerkou Annou Lizákovou (68) rozhodla vydať piesne, ktoré pred takmer 60 rokmi zozbierala mama Anny Lizákovej, Rozália Michalcová.
„Spoločne s bratom, sestrou a našou mamkou sme chodili často počúvať piesne, ktoré spievali Brežania počas toho, ako rozprávali zážitky z ciest, ktoré zažili pri predaji hrnčiarskeho riadu. Mamka si potom texty týchto piesní zapisovala. Pomáhali jej pri tom aj husličky, na ktorých si melódiu prehrávala,“ spomína Anna na svoje detstvo.
Obec neďaleko Novej Bane je hrnčiarstvom známa už odjakživa. Ako spomína Anna, hrnčiari sa na 2-3 mesiace s vozmi, ktoré ťahali kone, vydali na cesty, aby tam predali svoje hrnčiarske výrobky. Za predané peniaze nakúpili kukuricu a zbožie.
Dlhú cestu si krátili spievaním. Piesne, ktoré sa Rozálii podarilo zapísať a zozbierať, neskôr poslala rôznym inštitúciám ako vtedajšiemu Československému rozhlasu, až sa nakoniec dostali do hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied, odkiaľ si ich Anna po rokoch vyžiadala späť, aby spoločne so svojou sestrou a Antonom mohli spevník zostaviť.
„Slovenský rozhlas sa ohlásil, že má vyše sto piesní. Prekvapená som však zostala, keď nám zo Slovenskej akadémie vied poslali balík so štyristo piesňami,“ hovorí Anna.
Piesne v spevníku sú zozbierané v jednom regióne a obsahujú široký záber celého Slovenska. Brehy boli v minulosti hrnčiarskou obcou, kde hrnčiari svoje výrobky rozvážali po vtedajšom Rakúsko-Uhorsku, Juhoslávie či do Rumunska a na Ukrajinu. „Touto cestou sa k nám dostali piesne z rôznych častí územia,“ vysvetľuje Anna.
Piesne sú zachytené v rôznych rokoch aj s menami ľudí, ktorí ich spievali. „Ľudia piesne spievali radi, či už na svadbách, páračkách, pri varení lekváru v kotloch, pri tkaní kobercov na krosnách alebo na muzike v miestnej krčme, pri pasení dobytka, pri hrách detí, ale aj pri pálení hrnčiarskeho riadu,“ vymenúva Anna. Do pece sa naukladal hlinený riad a do rána sa kúrilo a čakalo sa na vypálenie riadu. Brežania si tento čas krátili spievaním.
Spevník obsahuje presne 525 miestnych ľudových piesní. (zdroj: Lucia Svitková)Za matkinu celoživotnú snahu prevzala ocenenie
V piesňach sa odrážal ťažký život Brežanov medzi kopcami. Tak vznikali ľúbostné, žartovné, mládenecké, balady, svadobné, ale aj vysťahovalecké piesne. „Brežania vždy všetko mäkčili, všade dávali mäkké i. Ako to mamka počula, tak to zapísala. A tak sme aj tieto piesne nechali v pôvodnom nárečí,“ vysvetľuje Anna.
Na zbierke pracovala spoločne s partnerom Antonom niekoľko rokov, dlho po nociach. „Ja som písala texty a Anton zas noty. Ako stavbár o nich spočiatku nemal ani šajnu, no predsa sa ich naučil,“ hovorí s úsmevom Anna. Niektoré piesne dopĺňajú aj fotografie z Anninho súkromného archívu, ktoré zachytávajú jej detstvo.
Autorkou niekoľkých piesní je dokonca aj samotná Rozália, ktorá zbierku dlhé roky dávala dokopy. Tie sú v zozname piesní vyznačené tučným písmom. Spevník za prítomnosti starostu obce Juraja Tencera slávnostne pokrstili v pondelok (5. 12.) v Centre dobrovoľnosti v Banskej Bystrici, kde Anna za svoju maminku pri tejto príležitosti prevzala ocenenie Srdce na dlani (Im memoriam).
„Sme veľmi radi, že sa spevník medzi ľudí dostal,“ zhodujú sa spoločne s Antonom. Ak oň bude mať niekto záujem, má kontaktovať priamo ich. Jeden spevník s venovaním dokonca putoval do rúk speváčky Mariky Gombitovej. Spoločne s Antonom totiž pochádza z Turian nad Ondavou pri Stropkove, a tak si Anton na slávnu rodáčku spomenul aj takýmto spôsobom.
Na Anninu maminku, ktorá svoje deti odmalička viedla k počúvaniu ľudových piesní, spomína Anna stále. Je rada, že už vtedy ich mamka chcela, aby tieto pesničky počúvali a zachovávali ich z generáciu na generáciu.
Ako ďalej prezradila dvojica aktívnych seniorov, výťažok z predaných kníh poputuje na ďalšiu knihu. „Po Ankinej mamičke Rozálii sme našli ďalší materiálny pozostatok v podobe zapísaných historických dejín Brehov, hrnčiarstva, zvykov či svadieb a kolied,“ prezradil myšlienku plánovanej publikácie Anton.
